Pápež vyzdvihol úlohu pútnických svätýň: Prijímajte pútnikov tak, aby sa túžili vrátiť

Vatikán 21. januára – Svätý Otec v rámci Svätého roka milosrdenstva prijal účastníkov Jubilea hostiteľov pútnikov a rektorov pútnických svätýň. Približne trom tisíckam pracovníkov pútnických svätýň z rozličných krajín kládol na srdce, aby boli schopní preukazovať pohostinnosť na úrovni rodinného prijatia. V Aule Pavla VI. sa im prihovoril takto:

„Putovanie do svätýň je jedným z najvýrečnejších výrazov viery Božieho ľudu a ukazuje nábožnosť celých generácií, ktoré s jednoduchosťou verili a zverovali sa do príhovoru Panny Márie a svätých. Táto ľudová zbožnosť je pravou formou evanjelizácie, ktorú je potrebné stále podporovať a oceňovať, bez umenšovania jej dôležitosti. Je to zaujímavé: blahoslavený Pavol VI. v Evangelii nuntiandi hovorí o ,ľudovej religiozite‘, no vraví, že je lepšie hovoriť o ,ľudovej nábožnosti‘. A potom latinskoamerickí biskupi v Dokumente  z Aparecidy robia krok ďalej a hovoria o ,ľudovej duchovnosti‘. Tieto tri koncepty sú platné, no spoločne.“

„Bolo by chybou myslieť si, že ten, kto ide na púť, žije duchovnosťou nie osobnou, ale ,masovou‘. V skutočnosti pútnik v sebe nesie vlastný príbeh, vlastnú vieru, svetlá i tiene vlastného života. Každý si prináša v srdci osobitnú túžbu a jedinečnú modlitbu. Kto vkročí do svätyne, hneď cíti, že sa nachádza vo svojom dome prijatý, pochopený, podporovaný.“

Pápež František pripomenul dojímavý biblický príbeh z knihy Samuelovej o Anne, ktorá si prišla do svätyne vyprosiť dar dieťaťa. Ďalej pokračoval:

„Svätyňa je vskutku privilegovaný priestor na stretnutie sa s Pánom a na zakúsenie jeho milosrdenstva na dotyk ruky. Spovedať v niektorej svätyni je skúsenosťou dotknúť sa rukou Božieho milosrdenstva.“

Po tomto konštatovaní, vychádzajúcom z jeho vlastnej bohatej skúsenosti, Svätý Otec zdôraznil postoj pohostinnosti voči pútnikom:

„Kľúčové slovo, čo chcem dnes zdôrazniť spolu s vami, je prijatie: pohostinné prijatie pútnikov. V prijatí takpovediac ,hráme o všetko‘. V prijatí, ktoré je láskyplné, slávnostné, srdečné a trpezlivé.“

Ako príklad prijatia pápež František spomenul sv. Pavla, ktorý v Ríme v dome, ktorý obýval ako väzeň, neustále prijímal tých, čo prichádzali za ním (Sk 28,30). A ako má toto prijatie pocítiť samotný pútnik? Svätý Otec pokračoval:

„Pútnik prichádzajúci do svätyne je často unavený, hladný, smädný... A toto fyzické rozpoloženie mnoho ráz odzrkadľuje aj to vnútorné. Preto táto osoba potrebuje byť dobre prijatá či už na materiálnej úrovni, alebo na duchovnej. Je dôležité, aby pútnik, ktorý prechádza prahom svätyne, cítil, že sa s ním zaobchádza nielen ako s hosťom, ale ako s príbuzným. Musí sa cítiť ako doma, očakávaný, milovaný, cítiac na sebe pohľad milosrdenstva. Ktokoľvek je to, mladý či starý, bohatý či chudobný, chorý a ustarostený a či zvedavý turista, kiež môže nájsť patričné prijatie, lebo v každom je srdce, čo hľadá Boha, občas bez toho, aby si to plne uvedomoval. Robme to spôsobom, aby mal každý pútnik radosť cítiť sa konečne pochopený a milovaný. V tomto zmysle sa mu pri návrate domov zacnie za tým, čo zažil a bude si priať, aby sa vrátil, no najmä bude chcieť pokračovať cestou viery vo svojom bežnom živote.“

-bp-