Rubrika pátra Petra Dufku SJ: Duchovná vnímavosť a budúcnosť

Páter Peter Dufka SJ v novoročnom pokračovaní rubriky o spiritualite na tému „Duchovná vnímavosť a budúcnosť“ hovorí o pestovaní duchovnej vnímavosti človeka na svoje pocity, o potrebe týmto pocitom porozumieť a správne sa k nim postaviť.

 

Na konci roku obyčajne bilancujeme uplynulý rok a na začiatku nového robíme plány do budúcnosti. Nový rok nezačíname od nuly, ale zvyčajne nadväzujeme na ten predošlý a poučení minulosťou plánujeme vylepšenia či zmeny. Čo však prinesie samotná budúcnosť, sa dá len tušiť, ale nikdy nie presne naplánovať. V duchovnej oblasti je to podobne. I tu je dobre bilancovať minulosť a robiť si plány do budúcnosti. Ani tu nezačíname od nuly, ale nadväzujeme na celú sériu našich návykov a duchovných skúseností minulosti. I tu je dobre plánovať, mať isté vízie a túžby. Čo by sme chceli nadobudnúť, aké návyky si osvojiť a ktorých zlozvykov sa zbaviť. Vniesť väčší poriadok do oblasti našich myšlienok a vnemov. Túto duchovnú bilanciu a plánovanie robí človek sám, pretože duchovné hnutia sa odohrávajú v srdci človeka.

Ako však bilancovať a plánovať duchovný život, ktorý na rozdiel od fyzickej či intelektuálnej činnosti nevieme presne zachytiť a rozlíšiť? Nevieme celkom presne určiť, či to, čo sme prežili, má duševný alebo duchovný charakter, či ide o prejav našich pocitov, návykov a nálad alebo o duchovnú oblasť nášho života.   

Táto rozlišovacia ťažkosť nie je v duchovnom živote niečím novým. V dejinách spirituality máme niekoľko autorov, ktorí sa touto jemnou oblasťou rozlišovania zaoberali. Jedným z nich je i sv. Ignác z Loyoly, ktorý vedel v tejto oblasti nielen dobre poradiť, ale vypracoval i  pravidlá na to, aby sme  pravdivo spoznali rozličné hnutia  našej duše: dobré aby sme si stále viac osvojovali a zlé  eliminovali.  

Prvým pravidlom rozlišovania je podľa neho vnímavosť na vnútorné hnutia a pocity, ktoré nás ovplyvňujú.  Hnutia, o ktorých hovorí sv. Ignác, sú bežné  a všetci ich poznáme. Sú to napríklad znepokojenie, smútok, strach, radosť, pokoj, rôzne  túžby, myšlienky či náklonnosti. Ťažkosť je však v tom, že len málokedy sa zamýšľame nad ich pôvodom, morálnym charakterom a ich významom pre náš kresťanský život.  O tom, že našim pocitom či vnútorným hnutiam nepripisujeme veľkú dôležitosť, svedčí i paušálna odpoveď na formálnu otázku ako sa máš? Obyčajne odpovedáme automaticky dobre bez toho, aby sme odhalili náš skutočný citový alebo duchovný stav. Nie je to len z opatrnosti či formálnych návykov. Nie sme totiž zvyknutí hlbšie pozorovať náš duchovný stav a ešte menej o ňom rozprávať. Okrem toho nám chýbajú chvíle ticha, v ktorom nám vlastné srdce vysiela jemné signály o skutočnom stave nášho vnútra. Ticho, ku ktorému nás duchovní autori pozývajú, nemá za cieľ vypozorovať len citový či psychický stav nášho vnútra, ale predovšetkým porozumieť našim  duchovným hnutiam.  

Skúsme si všimnúť dvojice pocitov, vnemov a postojov, ktoré sa nám na prvý pohľad môžu zdať veľmi podobné, ale za ktorými možno jasne spozorovať dvoch rozdielnych duchov. Za prvým pocitom je možné spozorovať prítomnosť dobrého ducha, kým za druhým je často prítomný zlý, zavádzajúci duch.

Prvá dvojica: Pocit, že čas nie je nepriateľom a všetko má svoj čas. - Netrpezlivosť  a pocit neustáleho nedostatku času.                                     

Druhá dvojica: Jasné vnímanie toho, že život a vôbec všetko je darom, ktorý som dostal. - Nič nie je darom, ale všetko je len výsledok dosiahnutý mojím vlastným úsilím.

Tretia dvojica: Úprimná ľútosť nad našimi vlastnými zlyhaniami. - Neustály, skľučujúci pocit viny, ktorý nás oberá o chuť do života.

Štvrtá dvojica: Uvedomenie si vlastnej hodnoty. - Odmietnutie seba a neustále ponižovanie sa.

Piata dvojica: Optimizmus a schopnosť povzbudzovať. - Znechutenie, strata odvahy.

Šiesta dvojica: Jasnosť, zrejmosť, prehľadné a čitateľné správanie. - Tajomnosť, nepriehľadnosť, pochmúrnosť.

V nasledujúcich dvojiciach pocitov či postojov je prítomnosť dobrého alebo zlého ducha ešte jasnejšia:

Povzbudzovanie a dodávanie odvahy. - Znechutenie, oslabovanie.

Pokoj a budovanie dôvery. - Zmätok a strach.

Vnímavosť na aktuálne potreby iných a život v prítomnosti. - Necitlivosť voči okoliu a únik  do  minulosti alebo budúcnosti.

Láskavosť  a otvorenosť. - Egoizmus a uzavretosť.

Úsilie o jednotu a priateľstvo. - Rozdelenie, obviňovanie, urážlivosť a zlomyseľnosť.

Pokorný postoj voči ľuďom. - Uzavretosť, nadradenosť, arogancia a pýcha.

Tieto dvojice pocitov či postojov majú slúžiť ako indikátory – ukazovatele pôsobenia rôznych duchov, ktoré môžu ovplyvňuje správanie človeka. Duchovne  rozlišujúca osoba ľahko všimne tieto rozdielne vplyvy a usiluje sa  o nasledovanie tých, ktoré vedú dobrým smerom.

Na začiatku alebo na konci dôležitejších udalostí života duchovní autori odporúčajú chvíle na stíšenie, čas na reflexiu a duchovnú prípravu budúcnosti. Chvíle ticha by mali sprevádzať začiatok i koniec každého dňa. Platí to i o konci a začiatku nového roka. Tu je potreba reflektovať a plánovať ešte prirodzenejšia. Len ticho, v ktorom zachytávame jemné hlasy nášho vnútra, nám pomôže odhaliť ponuky dvoch   úplne odlišných duchov - dobrého a zlého.

Nový rok, podobne ako každé začínajúce obdobie nášho života, je zahalený tajomstvom. Nevieme, čo nám prinesie, čo sa zmení, koho stretneme a koho stratíme. Preto je veľmi dôležité v takýchto momentoch života spojenie s Tým, čo toto všetko vie. Je zvláštne pozorovať, ako dejinách Cirkvi figurujú duchovné osobnosti, ktorým bolo odhalené niečo z tajomstva budúcnosti. Boli to osoby duchovného rozlišovania, ktoré sa vždy znova a znova otvárali pôsobeniu Božieho ducha. Naučili sa čítať zo znamenia čias, tušili udalosti, ktoré mali prísť, ba poznali i hodinu svojho prechodu do večnosti. Každý  človek sa má otvárať pôsobeniu Božieho ducha, ktorý nás môže obdarovať i takýmto poznaním.

Milí priatelia, želám vám i sebe, aby sme v  novom roku pokročili na ceste duchovnej citlivosti a vnímavosti a aby sme boli stále  viac otvorení na podnety Božieho ducha.