Pápež František oslovil Ugandu ako krajinu pohostinnú k utečencom

Uganda 27. novembra – Plné znenie príhovoru pápeža Františka pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Ugandy a diplomatickým zborom v sídle prezidenta State House v Entebbe 27. novembra 2015:

Vážený pán prezident, vážení členovia vlády, ctení členovia diplomatického zboru, drahí bratia biskupi, dámy a páni,

ďakujem vám za vaše srdečné privítanie a som šťastný, že som v Ugande. Moja návšteva vašej krajiny si kladie predovšetkým za cieľ pripomenutie si päťdesiateho výročia svätorečenia ugandských mučeníkov mojím predchodcom pápežom Pavlom VI. Avšak dúfam, že moja prítomnosť tu bude vnímaná aj ako znak priateľstva, úcty a povzbudenia pre všetkých obyvateľov tohto veľkého národa.

Mučeníci, tak katolíci ako anglikáni, sú opravdivými národnými hrdinami. Oni dosvedčujú hlavné princípy vyjadrené v ugandskom motte: „Pre Boha a pre moju krajinu.“ Pripomínajú nám, akú významnú úlohu v kultúrnom, ekonomickom a politickom živote tejto krajiny zohrali a stále zohrávajú viera, morálna čestnosť a záväzok k všeobecnému dobru. Oni nám tiež pripomínajú, že aj napriek našim rozdielnym náboženstvám a presvedčeniam sme všetci povolaní hľadať pravdu, pracovať pre spravodlivosť a zmierenie a rešpektovať, chrániť a pomáhať si navzájom ako členovia jednej ľudskej rodiny. Tieto vznešené ideály sa obzvlášť vyžadujú od mužov a žien ako ste vy, ktorí máte za úlohu zaistiť transparentným spôsobom spravovanie verejných vecí, integrálny ľudský rozvoj, širokú účasť na verejnom živote národa, ako aj múdre a spravodlivé rozdeľovanie zdrojov, ktoré Stvoriteľ tak bohatým spôsobom zveril tejto zemi.

Moja návšteva má taktiež za cieľ upozorniť na Afriku ako celok, na prísľub, ktorý predstavuje, na jej nádeje, na jej zápasy a jej úspechy. Svet sa pozerá na Afriku ako na kontinent nádeje. Uganda je naozaj Bohom požehnaná krajina s bohatými prírodnými zdrojmi, ktoré ste povolaní spravovať ako zodpovední strážcovia. Krajina je ale predovšetkým požehnaná v jej ľude: v jej solídnych rodinách, jej mládeži a jej starcoch. Teším sa na zajtrajšie stretnutie s mladými, na ktorých sa obrátim slovami povzbudenia a výzvy. Ako je dôležité, aby im bola daná nádej, príležitosti pre vzdelávanie a riadne ohodnotené zamestnanie, a najmä príležitosť naplno sa podieľať na živote spoločnosti! Chcem však tiež spomenúť aj požehnanie, ktoré dostávate prostredníctvom starých ľudí. Sú živou pamäťou každého národa.  Ich múdrosť a skúsenosť by mali byť stále cenené ako kompas, ktorý umožní spoločnosti nájsť správny smer ako čeliť súčasným výzvam s čestnosťou, múdrosťou a prezieravosťou.

Tu, vo Východnej Afrike, Uganda ukázala vynikajúce nasadenie pri prijímaní utečencov, umožniac im znovu si vybudovať život v bezpečí a zakusovať pocit dôstojnosti z možnosti zarobiť si na živobytie poctivou prácou. Náš svet, poznačený vojnou, násilím a rôznymi formami nespravodlivosti, je svedkom bezprecedentného migračného pohybu. Spôsob, akým čelíme tomuto fenoménu je skúškou našej ľudskosti, nášho rešpektu ľudskej dôstojnosti a predovšetkým našej solidarity s bratmi a sestrami v núdzi.

I keď je moja návšteva krátka, túžim povzbudiť to množstvo úsilia v tichosti vynakladaného na pomoc chudobným, chorým a osobám v akejkoľvek ťažkosti. Práve v týchto malých znameniach môžeme vidieť skutočnú dušu národa. Mnohými spôsobmi sa náš svet stáva vzájomne bližším; avšak zároveň sa so znepokojením stávame svedkami globalizácie „kultúry vyraďovania“, ktorá nás robí slepými na duchovné hodnoty, zatvrdzuje naše srdcia pred potrebami chudobných a oberá našich mladých o nádej.

Teším sa na naše stretnutia a spoločne strávený čas a modlím sa za to, aby ste vy i celý milovaný ugandský národ vždy boli živým dôkazom hodnôt, ktoré sformovali dušu vášho národa. Na všetkých vás zvolávam hojnosť Božieho požehnania.

Mungu awabariki! Nech vás Boh žehná!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)