Podnety od pápeža Františka pre katolícke školy a vychovávateľov

Vatikán 26. novembra – Pápež František sa 21. novembra pri osobitnej audiencii prihovoril účastníkom svetového kongresu o katolíckej výchove a vzdelávaní s názvom „Vychovávať dnes a zajtra“. Organizovala ho Kongregácia pre katolícku výchovu pri 50. výročí koncilového dokumentu o katolíckom školstve Gravissimum educationis a 25. výročí dokumentu o katolíckych univerzitách Ex corde Ecclesiae. Počas stretnutia v zaplnenej Aule Pavla VI. Svätý Otec spontánne odpovedal na otázky účastníkov.

V odpovedi na otázku čím sa vyznačuje kresťanská vzdelávacia inštitúcia pripomenul, že „vzdelávať znamená uviesť do úplnosti pravdy“. „Nedá sa hovoriť o kresťanskom vzdelávaní bez toho, aby sme hovorili o ľudskosti, pretože súčasťou katolíckej identity je Boh, ktorý sa stal človekom“, povedal Svätý Otec:

„Napredovať v postojoch a hodnotách ľudskosti, a to plných, otvára dvere kresťanskému semienku. Potom prichádza viera. Vzdelávať kresťansky nie je len robiť katechézu – toto je len jedna časť. Neznamená to robiť len prozelytizmus – nikdy v školách nerobte prozelytizmus! Nikdy! Kresťansky vzdelávať znamená starať sa o to, aby mladí či deti napredovali v ľudských hodnotách v celej realite a súčasťou tejto reality je transcendentnosť. Dnes je tu tendencia neopozitivizmu, čiže vzdelávať v imanentných veciach, k hodnote imanentných vecí a toto ako v krajinách s kresťanskou tradíciou, tak aj v krajinách s pohanskou tradíciou. A toto nie je uvádzaním mládeže či detí do celej reality: chýba tu transcendentnosť. Podľa mňa tou najväčšou krízou vzdelávania, ktoré bolo kresťanské, je táto uzavretosť voči transcendentnosti. Sme uzavretí pred transcendentnosťou. Treba pripravovať srdcia, aby sa im Pán ukázal, nuž v úplnosti. Čiže v totalite ľudskosti, ktorá má aj tento rozmer transcendentnosti. Vzdelávať ľudsky, avšak s otvorenými horizontmi. Žiadny druh uzavretosti vzdelávaniu neslúži.“

Podľa Svätého Otca sa vzdelávanie stalo príliš selektívnym a elitárskym, vyhradeným len pre elitu. „Zdá sa, že právo na vzdelávanie požívajú len národy či osoby na istej úrovni alebo s istými schopnosťami. A istotne nepožívajú právo na vzdelanie všetky deti, všetci mladí – toto je svetová skutočnosť, ktorá nás zahanbuje“, povedal pápež František. Poukázal pri výchove a vzdelávaní aj na narušené spojenectvo medzi rodinou a školou, ako aj medzi rodinou a štátom, preto je podľa neho potrebné takzvané urgentné vzdelávanie. „Dnes je treba ‚urgentné vzdelávanie‛, treba riskovať  prostredníctvom ‚neformálneho vzdelávania‛, lebo formálne vzdelávanie sa ochudobnilo v dôsledku dedičstva pozitivizmu. (...) Treba sa otvoriť novým horizontom, vytvoriť nové modely.“

Svätý Otec ako príklad uviedol latinskoamerický projekt „Scholas ocurrentes“, ktorý sa usiluje neredukovať vzdelávanie len na intelekt. V tomto zmysle pápež povedal: „Existujú tri jazyky: jazyk hlavy, jazyk srdca a jazyk rúk. Vzdelávanie musí ísť týmito troma cestami. (...) A toto je výzva: hľadať cesty neformálneho vzdelávania. Prostredníctvom umenia, športu, mnohého ďalšieho...“

Svätý Otec spomenul aj rozšírené selektívne vzdelávanie, pri ktorom sa venuje pozornosť len nadaným či zámožným ľuďom. Takéto vzdelávanie však nie je inkluzívne, naopak, vylučuje ostatných, povedal pápež:

„Skutočná škola musí vyučovať koncepty, návyky a hodnoty; a keď škola nie je schopná robiť toto spoločne, táto škola je selektívnou a exkluzívnou len pre niekoľkých. Som presvedčený, že situácia narušeného spojenectva vo vzdelávaní je vážna. Lebo vedie k selektovaniu ‚superľudí‛, avšak len s kritériom hlavy a s kritériom záujmu. Za týmto je vždy fantazma peňazí, vždy, ničíme skutočnú ľudskosť“.

Svätý Otec tiež vystríhal pred prílišnou prísnosťou, podľa jeho slov pomáha istý druh úctivej neformálnosti: „Tam, kde je rigídnosť, nie je humanizmus, a kde nie je humanizmus, tam nemôže vstúpiť Kristus! Má zatvorené dvere! Dráma uzavretosti začína pri koreňoch rigídnosti. (...) Keď je narušené spojenectvo vo vzdelávaní, a je tu aj rigídnosť, nie je tu miesto pre dialóg: ja si myslím svoje, ty si myslíš svoje a nie je tu miesto pre univerzálnosť a bratstvo.“

Pápež František prítomných vyzval venovať pozornosť perifériám, poskytovať vzdelanie práve ľuďom z týchto oblastí, avšak nielen v zmysle konania charity:

„Nikto, nikto nemôže zostať vylúčený z možnosti dať nám hodnoty, nám všetkým, nikto! A preto prvou výzvou, ktorú vyslovím, je: zanechajte miesta, kde je už mnoho edukátorov a choďte na periférie. Hľadajte tam. (...) Hľadajte tam núdznych, chudobných. Oni majú niečo, čo nemajú mladí z bohatých štvrtí – nie je to ich vina, ide o sociologickú skutočnosť – majú skúsenosť prežitia v podmienkach krutosti, hladu, nespravodlivosti. Majú zranenú ľudskosť. A myslím, že naša spása prichádza z rán človeka zraneného na kríži. Oni z tých rán vyťažia múdrosť, ak je pri nich dobrý edukátor, ktorý ich vedie. Nejde tu o to, aby sa k nim chodilo pre konanie dobročinnosti, pre výučbu písania, pre darovanie jedla, to nie. Toto je nevyhnutné, ale provizórne. Je to prvý krok. Problémom je – a toto je výzva a ja vás povzbudzujem – ísť im tam pomôcť rásť v ľudskosti, v inteligencii, v hodnotách, v návykoch, aby mohli napredovať. (...) Ísť na perifériu: toto chcem zdôrazniť – ísť na perifériu nie je len robiť dobročinnosť. Znamená to vzdelávanie, viesť po ceste za ruku až pokiaľ môžu dôjsť.“

Svätý Otec tu spomenul audienciu s tisíckami Rómov z celej Európy z 26. októbra, konkrétne príklad splnomocnenca slovenskej vlády pre rómske komunity Petra Polláka:

„Prezentáciu urobil jeden človek, ktorý pochádza z rómskej štvrte a teraz je v slovenskom parlamente [pozn.: splnomocnenec slovenskej vlády]. Môže odovzdať odlišnú skúsenosť tým, čo nepoznajú periférie. Skutočnosť sa lepšie chápe z periférií, než z centra, lebo v centre si vždy krytý, vždy chránený... Zničené vzdelávacie spojenectvo, selektivita, vylúčenie, dedičstvo selektívneho pozitivizmu – tieto veci sa musia riešiť.“

Ďalšou výstrahou pápeža Františka bolo pokušenie vychovávateľov a učiteľov v čase konfliktov a nepokojov vytvárať múry: „Najväčším neúspechom, ktorý môže mať edukátor, je vychovávať ‚vo vnútri múrov‛. Vychovávať vnútri múrov: múrov selektívnej kultúry, múrov kultúry bezpečia, múrov sociálneho sektoru, ktorý má svoj blahobyt a ďalej už nevie ísť.“

Pápež opakovane hovoril aj o tom, že učiteľ a vychovávateľ je dnes veľmi často finančne nedocenený. V súvislosti s blížiacim sa Jubileom milosrdenstva tiež prítomných vyzval zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom by mohli uplatniť skutky milosrdenstva v oblasti výchovy a vzdelávania. -zk-

Svetový kongres o katolíckej výchove: Vychovávať dnes a zajtra