Vatikán 9. novembra - Začala sa návšteva „ad limina apostolorum“ slovenských biskupov. Jej prvým bodom bola svätá omša pri oltári nad hrobkou svätého Petra vo Vatikánskej bazilike. Biskupi ju spoločne slávili o pol ôsmej ráno za účasti viacerých slovenských kňazov a rehoľných sestier pôsobiacich v Ríme, ako aj pútnikov, ktorí biskupov sprevádzajú, a za prítomnosti veľvyslanca SR pri Svätej stolici Petra Sopka s manželkou.
Hlavným celebrantom bol košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, podpredseda KBS, koncelebrovali nitriansky biskup Mons. Viliam Judák a banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec, ktorý predniesol homíliu. Mons. Chovanec, ktorý je generálnym sekretárom KBS, priblížil historické súvislosti miesta pochovania sv. Petra, ktorého hodnovernosť dosvedčuje aj existencia baziliky, ktorá nad pôvodným hrobom postupne vyrástla až do dnešnej podoby. Pripomenul, že návšteva ad limina je vyjadrením vernosti svätému Petrovi a jeho nástupcom, ktorá si neraz žiada aj obetu.
Svätú omšu sprevádzali duchovné spevy veriacich, z ktorých veľkú časť tvorili členovia púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky.
Po svätej omši sa začal program návštev dikastérií Rímskej kúrie. Dopoludnia biskupi navštívili Kongregáciu pre kauzy svätých a Kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Popoludní zavítajú na pôdu troch pápežských rád: pre laikov, pre rodinu a pre spoločenské komunikačné prostriedky. -jb-
Homília Mons. Mariána Chovanca:
Najdôstojnejší otcovia biskupi, arcibiskupi, milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristu, pútnici i ctihodné sestričky,
tu, v podzemí Baziliky sv. Petra, oficiálne začíname našu návštevu ad limina apostolorum.
Tak ako iné národy, tak ako iní biskupi z celého sveta, prichádzajú sem, tak sme prišli
aj my, aby sme si pripomenuli, že sme kresťania a katolíci, že Kristova Cirkev stojí
na skale, stojí na Petrovi. A tú nám to podzemie každým svojím kameňom, každým svojím
nápisom, túto pravdu mimoriadnym spôsobom približuje.
Tu neďaleko od nás sa v roku 1951 našiel malý úlomok z tzv. červeného múra, na ktorom
boli malými písmenami napísané veľmi dôležité a významné slová Petros enesti. Po grécky
to znamená Peter je tu. Na tento nález kresťania - katolíci čakali dlhé stáročia.
Lebo tradícia bola presvedčená o tom, že tu bol pochovaný Peter. Ale mnohí pochybovači
tento fakt, túto tradíciu, popierajú, ako mohol byť Peter pochovaný tu.
Keď sa vrátime do dejín v prvom storočí, tu na tomto mieste, kde sa nachádzame, na
Vatikánskom vŕšku bol cintorín. V roku 17 cisár Gaius Caligula začal bližšie pri rieke
Tiberi stavať cirkus. Bol to už štvrtý cirkus v meste Rím. Ako vieme, v roku 64 bol
v Ríme obrovský požiar. A mesto Rím sa nachádzalo južnejšie od rieky Tiber, čiže nie
na tejto severnej strane, kde sme teraz my. Všetky významné budovy vtedy ľahli popolom.
Aj cirkus. Jediný cirkus, ktorý obstál v Nerovej dobe v 60-tych rokoch, bol práve
tento cirkus, ktorý začal stavať, aj ho postavil, cisár Caligula. Preto, ak chcel
cisár Nero pre Rimanov usporiadať hry, mohlo to byť len na tomto mieste, tu. A pravdepodobne
v roku 67, keď slávil svoje narodeniny, čo bolo vždy sprevádzané s popravami ľudí,
tradícia hovorí, že medzi tými, ktorí boli popravení, bol aj svätý Peter. Tu na týchto
miestach, kde bol cirkus, Peter vykrvácal a hneď vedľa bol cintorín a tam ho pochovali.
Kresťania od začiatku chodievali k jeho hrobu. V 2. storočí v roku 160 postavili tzv.
červený múr, ktorý mal chrániť práve vzácny hrob - Petra, apoštola. A keď rímsky kňaz
Gaius okolo roku 200 píše svojmu oponentovi, tak mu hovorí, ak chceš, príď do Ríma
a poď sa pozrieť na trofeje apoštolov. Na trofeje Petra a Pavla. A práve trofej sv.
Petra bola tu. Potom pokračovala história. Petrove ostatky boli odtiaľto jedenkrát
prenesené na iné miesto. Bolo to v roku 258, keď cisár Valerián začal veľké prenasledovanie,
ktoré bolo sprevádzané aj tým, že zneucťoval kresťanské pamiatky. A kresťania videli,
že toto je vzácna pamiatka pre nás, on určite na ňu siahne. Preto Petrove kosti vložili
do malej schránky a predniesli ju do katakômb sv. Sebastiána. Tam boli až do roku
320.
Medzitým sa odohrali ďalšie prevratné historické udalosti. V roku 313 kresťania dostávajú
slobodu. V roku 315 cisár Konštantín tu nad hrobom sv. Petra postavil pamätník. Ale
to bola len príprava na to, aby v roku 324 začal stavať prvú Baziliku sv. Petra. A
toto bol mimoriadny počin, lebo toto miesto vôbec nebolo vhodné na veľkú stavbu. Nebolo
vhodné z geodetických dôvodov, pretože tu bol veľký sklon a bol tu vrásovitý terén.
Druhá nevýhoda bola, že práve tu za Tiberom, na severnej stráne bola odmočená pôda,
boli tu bažiny, šírili sa tu infekcie, z hygienického hľadiska nebolo vhodné, aby
sem chodili ľudia. A napokon bolo tu spomínané pohrebisko. A pohrebisko podľa štátnych
zákonov nesmel nikto porušiť. Boli tri veľké prekážky a nevýhody, prečo stavať na
tomto mieste baziliku. Ale Konštantín to urobil. A to kvôli tomu, aby bazilika stála
rovno nad hrobom sv. Petra. Potom v roku 320 tie ostatky sv. Petra sa opäť vrátili
už nie na pôvodné miesto, ale do tzv. múru gerero, Múru grafitov, a tam v tej schránke
jeho kosti ostali.
Drahí bratia a sestry, my sme prišli sem, k hrobu sv. Petra, aby sme si pripomenuli
Ježišove slová, ktoré povedal Petrovi: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju
Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš
na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi (Por.
Mt 16, 18 - 19). Exegéti hovoria, že je to prísľub Petrovej služby. A potom Pán Ježiš
po svojom zmŕtvychvstaní sa pýta Petra: Miluješ ma? (Por. Jn 21, 16) A Peter, trošku
zahanbený, lebo nezabudol na svoje zapretie, odpovedá Pánu Ježišovi, tak veľmi skromne
"Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem". A vtedy mu Pán Ježiš hovorí: "Tak
pas moje ovečky, pas mojich baránkov."
Drahí bratia a sestry v Kristu, sme tu na pamätnom mieste, posvätnom mieste skropenou
krvou mučeníkov, ktoré prelieval cisár Nero na týchto miestach. Aj naša vernosť Svätému
Otcovi nás bude niečo stať. Mali by sme byť pripravení na obetu, lebo bez obety niet
žiadnych veľkých skutkov. A vlastne, ak nie je obeta, nie je ani pravá láska. Prosme
si počas tejto návštevy tú pravú lásku voči Ježišovi Kristovi a následne voči Jeho
Cirkvi, lebo ona je jeho tajomným telom, a na jej čele stojí Svätý Otec, na jej čele
stojí pápež, ktorého vernosť by sme mali dosvedčiť svojím životom a ak treba aj svojou
krvou. Amen. (Prepis z audiozáznamu: TK KBS)
Návštevy dikastérií v prvý deň „ad limina“: svätorečenia, liturgia, laici, rodina, médiá
All the contents on this site are copyrighted ©. |