Historický príhovor bl. pápeža Pavla VI. pri stretnutí s Rómami v Pomezii

Vatikán 23. októbra – Pápež Pavol VI. v nedeľu 26. septembra 1965 v Pomezii pri Ríme slávil svätú omšu s približne tritisíc členmi rómskych kočovníkov pochádzajúcich z rozličných európskych krajín, ktorí prišli do Ríma na svoju prvú medzinárodnú púť v sprievode svojich duchovných pastierov.

Historicky prvé stretnutie pápeža s kočovnými Rómami sa zhodou okolností udialo práve v deň pápežových 68. narodenín. Počas svätej omše prijalo od bl. Pavla VI. prvé sväté prijímanie tridsať rómskych detí. V homílii Svätý Otec osobitne poukázal na kočovný spôsob života prítomných Rómov a ďalších etnických skupín: „Pochopte, najdrahší nomádi, význam tohto stretnutia. Tu nachádzate miesto, zastávku, táborisko - odlišné od táborov, kde sa zvyčajne zastavujú vaše karavány: kdekoľvek sa zastavíte, ste považovaní za nevítaných a cudzích; a zostávate plachí a bojazliví. Tu nie. Tu ste vítaní, ste tu očakávaní, prijatí s pozdravom a slávnostne. Prihodí sa vám niekedy takéto šťastie? Tu získavate novú skúsenosť: nachádzate niekoho, kto vás má rád, kto si vás váži, oceňuje, kto vám pomáha. Boli ste niekedy počas vašich nekonečných putovaní pozdravení ako bratia? Ako synovia? Ako občania rovnocenní s druhými? Dokonca ako členovia spoločnosti, ktorá vás neodstrkuje, ale ktorá vás prijíma, stará sa o vás a ctí si vás? Čo znamená táto novosť? Kam ste to prišli?“ 

Po tom ako Pavol VI. spomenul prenasledovanie Rómov, ako aj ich početné obete v čase holokaustu, vysvetlil im, aké miesto zastávajú v Cirkvi. Prihovoril sa k nim ako ich vlastný otec:

„Avšak to, na čom teraz záleží, je odlišné zistenie. Zisťujete, že nie ste mimo, ale ste vo vnútri inej spoločnosti: spoločnosti viditeľnej, no duchovnej; ľudskej, no náboženskej. Táto spoločnosť, ako viete, sa nazýva Cirkev. Vy dnes, možno tak ako nikdy predtým, objavujete Cirkev. V Cirkvi nie ste na okraji, ale v istom zmysle ste v centre, vy ste v srdci. Ste v srdci Cirkvi, pretože ste sami. V Cirkvi nikto nie je sám. Ste v srdci Cirkvi, pretože ste chudobní a v núdzi o starostlivosť, vzdelanie a pomoc. Cirkev miluje chudobných, trpiacich, malých, vydedených a opustených.

Je to tu, v Cirkvi, kde si uvedomujete, že ste nielen spoločníci, kolegovia, priatelia, ale bratia. A to nielen medzi vami navzájom a s nami, čo vás dnes ako bratov prijímame, ale v zmysle kresťanskom ste bratmi so všetkými ľuďmi. A je to tu, v Cirkvi, kde cítite, že ste považovaní za Božiu rodinu, ktorá udeľuje svojim členom neporovnateľnú dôstojnosť, a ktorá všetkým umožňuje byť ľuďmi v tom najvyššom a najplnšom zmysle; byť múdrymi, cnostnými, čestnými a dobrými. Jedným slovom, kresťanmi.

Z titulu hlavy Svätej Cirkvi som rád, že bez vlastnej zásluhy mám možnosť pozdraviť všetkých vás, drahí nomádi, drahí Rómovia, drahí pútnici na pozemských cestách, priam ako svoje deti, všetkých vás prijať, všetkých vás požehnať.“

Pavol VI. ďalej uviedol, že výsledkom jeho stretnutia s Rómami má byť to, aby lepšie spoznali Cirkev, milovali ju, cenili si ju, aby sa prebudilo povedomie toho, že sú kresťanmi. Povzbudil ich aj nasledovnými slovami:

„Myslím si, že by sa mali zlepšiť vaše vzťahy so spoločnosťami, ktorými prechádzate s vašimi karavánami a máte s nimi kontakt: tak, ako ste vy radi, keď nájdete odpočinok a prívetivú pohostinnosť tam, kde sa utáboríte, tak sa vy musíte postarať o to, aby ste zanechali na každej etape dobrú a sympatickú spomienku: aby vaša cesta rozsievala príklady dobroty, čestnosti, úcty. Azda budete môcť lepším kvalifikovaním sa v nejakom remesle zdokonaliť váš životný štýl na váš vlastný prospech, ako i tých ostatných.“

Pápež Pavol VI. napokon požiadal prítomných o prísľub s dôverou prijímať starostlivosť, ktorá sa im zo strany Cirkvi dostáva cez nezištných kňazov i ďalších ľudí, ktorí ich „ako otcovia a bratia sprevádzajú pri ich ustavičných putovaniach“. Vyzval ich týmito slovami: „Dôverujte im! Nemáme nič, čo by sme od vás žiadali, jedine to, aby ste prijali materinské priateľstvo Cirkvi. Môžeme pre vás niečo urobiť, pre vaše deti, pre vašich chorých, pre vaše rodiny, pre vaše duše, ak vložíte svoju dôveru v Cirkev a v tých, ktorí ju reprezentujú.“ -zk-