Generálna audiencia: Prinavráťme česť vernosti v láske

Vatikán 21. októbra – Veriaci, ktorí sa dnes zišli na Námestí sv. Petra pri príležitosti stredajšej generálnej audiencie s pápežom Františkom, si vypočuli jeho katechézu na tému vernosti lásky v rodine. Dôraz položil na význam prísľubu, na ktorom spočíva samotná totožnosť rodiny.

Hneď v úvode generálnej audiencie zaznelo čítanie o Božej vernosti voči svojmu ľudu, vyjadrenej poeticky v Knihe žalmov:

«Spievajte Pánovi pieseň novú, lebo vykonal veci zázračné. Víťazstvo je dielom jeho pravice a jeho svätého ramena. Pán oznámil svoju spásu, pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. Rozpamätal sa na svoju dobrotu a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. Uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha» (Ž 98,1-3).

Svätý Otec v katechéze zdôraznil, že „rodina žije z prísľubu lásky a vernosti, ktorú si vzájomne opätujú muž a žena“, pričom tento prísľub obsahuje „záväzok prijať a vychovávať deti, no prejavuje sa aj v starostlivosti o rodičov a v ochrane najslabších členov rodiny“. Ako povedal, tento prísľub, ktorý je základom identity rodiny, sa rozširuje voči celému ľudstvu. V dnešných časoch dochádza k oslabeniu tohto prísľubu rodinného života, konštatoval pápež František a vysvetlil, že vernosť a sloboda si navzájom neprotirečia, ale naopak, vzájomne sa podporujú.

Vernosť danému sľubu je „skutočné majstrovské dielo ľudskosti“, povedal pápež František. Schopnosť dodržať dané slovo sa podľa jeho slov nedá kúpiť či predať, a „žiadna iná škola nedokáže naučiť pravdivosti lásky, ak to neurobí rodina“.

V závere katechézy pápež František dvakrát zopakoval: „Je nevyhnutné prinavrátiť vernosti v láske jej spoločenskú česť.“

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

V predchádzajúcom zamyslení sme rozmýšľali o dôležitých prísľuboch, ktoré dávajú rodičia deťom už odkedy sa deti zrodia v láske a spočinú v matkinom lone. Môžeme dodať, že keď si správne všimneme, celá rodinná skutočnosť sa zakladá na prísľube. Dobre nad tým popremýšľajme: totožnosť rodiny je založená na prísľube. Môžeme povedať, že rodina žije z prísľubu lásky a vernosti, ktorý si muž a žena vzájomne dávajú. Obsahuje záväzok prijať a vychovávať deti, no taktiež sa prejavuje v starostlivosti o rodičov, v ochrane najslabších členov rodiny, ako aj v pomoci vzhľadom na vlastné možnosti i obmedzenia. A manželský prísľub sa rozrastá k zdieľaniu radostí a útrap všetkých otcov, matiek i detí, s veľkodušnou otvorenosťou pre ľudské spolunažívanie a spoločné dobro. Rodina, ktorá sa uzatvára do seba, je ako protirečenie, umŕtvenie prísľubu, z ktorého vzišla, a ktorý ju živí. Nikdy nezabudnime: identitou rodiny je vždy prísľub, ktorý sa rozrastá na celú rodinu a aj na celé ľudstvo.

V našich časoch sa úcta voči tejto vernosti prísľubu rodinného života javí ako oslabená. Na jednej strane je to preto, že nesprávne chápané právo hľadať vlastné uspokojenie za každú cenu a v akomkoľvek vzťahu, sa vyzdvihuje ako neodškriepiteľný princíp slobody. Na druhej strane je to preto, že k záväzkom v oblasti života vzťahov a spoločného dobra sa pristupuje výhradne z pohľadu vynútiteľnosti zákonom. Avšak v skutočnosti nikto nechce byť milovaný iba pre svoje dobrá alebo z povinnosti. Láska, ako aj priateľstvo, vďačia za svoju silu a za svoju krásu práve tomuto: že vytvárajú puto bez toho, aby oberali o slobodu. Láska je slobodná, prísľub rodiny je slobodný, a toto je krása! Bez slobody niet priateľstva, bez slobody niet lásky, bez slobody niet manželstva.

A tak sloboda a vernosť si navzájom neprotirečia, ale naopak sa podporujú, či už v medziosobných alebo v sociálnych vzťahoch. Len pomyslime na škody, ktoré spôsobuje v civilizácii globálnej komunikácie inflácia nedodržaných sľubov v rôznych oblastiach, a takisto beztrestnosť pri nevernosti danému slovu či prijatým záväzkom.

Áno, drahí bratia a sestry, vernosť je prísľub záväzku, ktorý sa sám potvrdzuje a rastie v slobodnej poslušnosti voči danému slovu. Vernosť, to je dôvera, ktorá chce byť opravdivo zdieľaná, je to nádej, ktorá chce rásť spoločne.

A hovoriac o vernosti mi prichádza na um to, čo rozprávajú naši starí ľudia, naši starí rodičia: ‚Keď sa za oných čias robila dohoda, stačil stisk ruky, lebo existovala vernosť prísľubom!‛ A táto spoločenská skutočnosť má pôvod aj v rodine, v stisku ruky muža a ženy, že budú kráčať spoločne, po celý život.

Vernosť prísľubom je skutočným majstrovským dielom ľudskosti. Ak hľadíme na jej odvážnu krásu, pochytá nás strach, no keď znevážime jej odvážnu húževnatosť, sme stratení. Žiaden vzťah  lásky, žiadne priateľstvo, nijaká forma kamarátstva, nijaká radosť zo spoločného blaha, nedosiahne na úroveň našej túžby a našej nádeje, ak nedospeje k tomu, že sa zhostí tohto zázraku duše. A hovorím o „zázraku“, lebo sila a presvedčivosť vernosti, bez ohľadu na čokoľvek, nás neprestáva napĺňať nadšením a úžasom. Dodržanie daného slova a vernosť prísľubu sa nedajú kúpiť či predať. Nedajú sa vynútiť silou, no ani sa nedajú uchovať bez obety.

Žiadna iná škola nás nemôže naučiť pravdivosti lásky, ak to neurobí rodina. Žiadny zákon nemôže predpísať krásu a dedičstvo tohto pokladu ľudskej dôstojnosti, ak nie je osobným putom medzi láskou a plodením vpísaný do nášho tela.

Bratia a sestry, je nevyhnutné prinavrátiť spoločenskú česť vernosti lásky. Prinavrátiť spoločenskú česť vernosti lásky. Je nevyhnutné zbaviť ilegality každodenný zázrak miliónov mužov a žien, ktorí obnovujú svoj rodinný základ, z ktorého žije každá spoločnosť, bez toho, aby bola schopná garantovať ho akýmkoľvek iným spôsobom. Nie náhodou je tento princíp vernosti prísľubu lásky a plodenia vpísaný v Božom stvorení, ako večné požehnanie, ktorému je zverený svet.

Ak môže svätý Pavol tvrdiť, že v rodinnom pute je tajomne zjavená rozhodujúca pravda aj pre puto medzi Pánom a Cirkvou, znamená to, že samotná Cirkev tu nachádza požehnanie, ktoré treba chrániť a z ktorého sa treba učiť ešte skôr než o ňom vyučovať a udržiavať disciplínu. Naša vernosť prísľubu je aj tak vždy zverená milosti a milosrdenstvu Boha. Láska k ľudskej rodine, v dobrom či zlom, je pre Cirkev otázkou cti! Boh nech nám dopraje byť na výške tohto prísľubu. A modlime sa aj za synodálnych otcov: Pán nech žehná ich prácu, vykonávanú s tvorivou vernosťou, v dôvere, že on ako prvý – Pán ako prvý! – je verný svojim prísľubom. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Svätý Otec zároveň poprosil veriacich o modlitby za synodálnych otcov. V pozdravoch jednotlivým jazykovým skupinám pripomenul aj zajtrajšiu liturgickú spomienku:

„Na zajtra pripadá liturgická spomienka sv. Jána Pavla II. Drahí mladí, jeho svedectvo života nech je príkladom pre vašu cestu. Drahí chorí, neste s radosťou kríž utrpenia, ako nás to on naučil svojím príkladom. A vy, drahí mladomanželia, proste o jeho príhovor, aby vo vašej novej rodine nikdy nechýbala láska.“

Na Námestí sv. Petra ani dnes nechýbali skupiny zo Slovenska. Okrem iných tu boli prítomní členovia Oravského centra mládeže, farnosť z Predmiera a okolia a iní. -zk-