Homília Svätého Otca pri kanonizácii: Služba ako štýl autority v Cirkvi

Vatikán 19. októbra - Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri kanonizačnej slávnosti dňa 18. októbra 2015 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, pri ktorej vyhlásil za svätých talianskeho kňaza Vincenta Grossiho, španielsku rehoľnú sestru Máriu od Nepoškvrneného počatia a francúzskych manželov Ľudovíta Martina a Máriu Zéliu Guérinovú:

Biblické čítania nám dnes predstavujú tému služby a volajú nás nasledovať Ježiša po ceste poníženosti a kríža.

Prorok Izaiáš vykresľuje postavu Služobníka Jahveho (53,10-11) a jeho spasiteľské poslanie. Ide o postavu, ktorá sa nechváli slávnymi rodokmeňmi, je znevažovaný, všetci sa mu vyhýbajú, dokonale pozná utrpenie. Je tým, ktorému nepripisujú veľkolepé diela ani oslňujúce rečnícke prejavy, ale ktorý privádza k naplneniu Božieho plánu prostredníctvom poníženej a tichej prítomnosti a cez vlastné utrpenie. Jeho poslanie sa totiž uskutočňuje prostredníctvom utrpenia, ktoré mu umožňuje chápať trpiacich, niesť bremeno vín druhých a dať za ne vynáhradu. Odstrčenosť a utrpenie Pánovho Služobníka, siahajúce až po smrť, sa ukazujú ako plodné, až do tej miery, že prinášajú vykúpenie a spásu mnohým.

Ježiš je Pánovým Služobníkom: jeho život a jeho smrť, kompletne v podobe služby (porov. Flp 2,7), sa stali príčinou našej spásy a zmierenia ľudstva s Bohom. Kerygma, srdce evanjelia, potvrdzuje, že v jeho smrti a zmŕtvychvstaní sa vyplnili proroctvá o Pánovom Služobníkovi. Rozprávanie sv. Marka opisuje scénu, ako sa Ježiša dopytujú učeníci Jakub a Ján, ktorí – podporovaní matkou – chceli sedieť po jeho pravici a ľavici v Božom kráľovstve (porov. Mk 10,37), dožadujúc sa tak čestných miest, podľa ich hierarchického chápania tohto kráľovstva.  

Perspektíva, v ktorej sa pohybujú, je stále znečistená snami o pozemskej realizácii. Ježiš teda prvý raz otriasa týmto presvedčením učeníkov pripomínajúc svoju cestu na tejto zemi: «Kalich, ktorý pijem ja, budete piť... Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené» (v. 39-40). Obrazom kalicha oboch uisťuje, že môžu byť až do konca spojení s jeho osudom utrpenia, avšak bez garantovania čestných miest. Jeho odpoveď je pozvánkou nasledovať ho cestou lásky a služby, odmietajúc svetské pokušenie byť na čele a mať kontrolu nad ostatnými.

Na rozdiel od ľudí bažiacich po moci a úspechu, po zviditeľnení, na rozdiel od ľudí, ktorí chcú byť uznávaní na základe svojich zásluh, svojich diel, učeníci sú povolaní robiť pravý opak. Preto ich varuje:  «Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom» (v. 42-44)

Týmito slovami ukazuje službu ako štýl autority v kresťanskom spoločenstve. Kto slúži iným a je skutočne bez prestíže, má ozajstnú autoritu v Cirkvi. Ježiš nás pozýva zmeniť mentalitu a prejsť od pachtenia sa za mocou k radosti v nenápadnosti a službe, vykoreniť inštinkt dominovania nad druhými a praktizovať čnosť pokory.

A po uvedení príkladu, aký nehodno nasledovať, ponúka seba samého ako ideál, na ktorý sa treba upriamiť. V postoji Majstra komunita nájde motiváciu pre nový život: «Ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých» (v. 45). V biblickej tradícii Syn človeka je ten, kto prijíma od Boha «vládu, slávu a kráľovstvo» (Dan 7,14). Ježiš napĺňa tento obraz novým zmyslom a hovorí, že On má moc, nakoľko je služobník, slávu, nakoľko je schopný uponížiť sa, a kráľovskú autoritu, nakoľko je disponovaný k totálnemu darovaniu života. Práve svojím utrpením a smrťou totiž zaujíma posledné miesto, dosahuje maximálnu veľkosť služby, a robí z nej dar pre svoju Cirkev.

Existuje nekompatibilita medzi spôsobom chápania moci podľa pozemských kritérií a pokornou službou, ktorá by mala charakterizovať autoritu podľa učenia a príkladu Ježiša. Nekompatibilita medzi ambíciami, karierizmom a nasledovaním Krista; nekompatibilita medzi vyznamenaniami, úspechmi, slávou, pozemskými víťazstvami a logikou ukrižovaného Krista. Naopak existuje kompatibilita medzi Ježišom ako „skúseným v utrpení“ a naším utrpením. Pripomína nám to List Hebrejom, ktorý sme počuli, ktorý predstavuje Krista ako veľkňaza, ktorý zdieľa našu ľudskú slabosť vo všetkom, okrem hriechu. «Nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu» (4,15).

Ježiš zásadne vykonáva kňazstvo milosrdenstva a spolucítenia. Mal priamu skúsenosť našich ťažkostí, pozná zvnútra naše ľudské okolnosti; to, že nespáchal hriech mu nebráni v tom, aby pochopil hriešnikov. Jeho sláva nie je ambíciou ani túžbou po nadvláde, ale je to sláva lásky k ľuďom, prijatia a zdieľania ich slabých stránok a ponúknutia milosti na hojenie ich rán, ich sprevádzania s nekonečnou nehou, sprevádzania na ich nepokojnej ceste.

Každý z nás, nakoľko je pokrstený, má vlastnú účasť na Kristovom kňazstve. Veriaci laici na všeobecnom kňazstve, kňazi na služobnom kňazstve. Preto všetci môžeme prijímať lásku, ktorá vyžaruje z jeho otvoreného Srdca, ako pre nás samých, tak i pre druhých: stávajúc sa ‚kanálmi‛ jeho lásky, jeho spolucítenia, zvlášť voči tým, ktorí sú v bolesti, úzkosti, bezradnosti a v samote.

Tí, ktorí boli dnes vyhlásení za svätých, vytrvalo slúžili bratom s mimoriadnou poníženosťou a láskou, napodobňujúc tak Božského Majstra. Sv. Vincent Grossi bol horlivý farár, vždy pozorný voči potrebám svojich ľudí, osobitne voči zraniteľnosti mladých. Pre všetkých so zápalom lámal chlieb Slova a stal sa Dobrým Samaritánom pre najnúdznejších.

Sv. Mária od Nepoškvrneného počatia čerpajúc zo zdrojov modlitby a kontemplácie osobne žila s veľkou pokorou službu tým najposlednejším, so zvláštnou pozornosťou k deťom chudobných a chorých.

Svätí manželia Ľudovít Martin a Mária Zélia Guérinová žili kresťanskú službu v rodine, vytvárajúc deň čo deň prostredie plné viery a lásky, a v tejto klíme vzklíčili povolania dcér, medzi ktorými je sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša.

Žiarivé svedectvo týchto nových svätých nás pobáda vytrvať na ceste radostnej služby bratom, dôverujúc v Božiu pomoc a v materinskú ochranu Márie. Nech teraz z neba bdejú nad nami a podopierajú nás svojím mocným orodovaním.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)