Svätý Otec na Anjel Pána: Ježišov pohľad a náš smäd po šťastí

Vatikán 11. októbra – V dnešnú nedeľu, keď mali účastníci generálneho zasadania synody deň odpočinku, sa Svätý Otec ako zvyčajne na poludnie pomodlil spolu s pútnikmi zhromaždenými na Námestí sv. Petra mariánsku modlitbu. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:  

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium, z Markovej 10. kapitoly (Mk 10,17-30), sa člení do troch scén, ktoré vychádzajú z troch Ježišových pohľadov. Prvá scéna predstavuje stretnutie medzi Učiteľom a tým, ktorého paralelný Matúšov text označuje ako „mladíka“. Ježišovo stretnutie s mladým mužom. Tento pribehne k Ježišovi, kľakne si pred ním a oslovuje ho: «Učiteľ dobrý» a vzápätí sa ho pýta: «Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?» - čiže šťastie (v. 17). „Večný život“ nie je iba život po smrti, ale je to plný život, vyplnený, bez hraníc. Čo máme robiť, aby sme ho dosiahli? Ježišova odpoveď zhŕňa prikázania, ktoré sa vzťahujú na lásku k blížnemu.

V tomto ohľade nemá ten mladík nič, čo by si mal vyčítať, ale je zjavné, že dodržiavanie predpisov mu nestačí, neuspokojuje jeho túžbu po naplnení. A Ježiš vycíti túto túžbu, ktorú mladík nosí v srdci, a preto sa jeho odpoveď prejavuje v intenzívnom pohľade plnom nežnosti a lásky. Tak hovorí evanjelium: «Ježiš naňho pozrel s láskou» (v. 21). Všimol, si že to je vzorný chlapec. Ale Ježiš chápe aj to, aké je slabé miesto toho, s kým sa zhovára, a dáva mu konkrétny návrh: rozdať všetok svoj majetok chudobným a nasledovať ho. Ten mladík však má srdce rozdelené medzi dvoch pánov: Boha a peniaze, a odchádza zarmútený. Toto ukazuje, že nie je možné zosúladiť vieru s naviazanosťou na bohatstvá. Tak sa nakoniec prvotné nadšenie mladíka zvrháva na nešťastie zo stroskotaného nasledovania.

V druhej scéne, keď si evanjelista všíma Ježišove oči, ide tentoraz o zamyslený pohľad, o výstrahu: Hovorí takto: «Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: ‚Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!‛» (v. 23). Na zadivenie učeníkov, ktorí sa spytujú: «Kto potom môže byť spasený?», Ježiš odpovedá pohľadom povzbudenia  – to je tretí pohľad – a hovorí: áno, spasenie je, «ľuďom ... nemožné, ale Bohu nie» (v. 27). Ak sa zveríme Pánovi, môžeme prekonať všetky prekážky, ktoré nám bránia nasledovať ho na ceste viery. Zverme sa Pánovi. On nám dá silu, on nám dáva spásu, sprevádza nás na ceste.

A takto sme prišli k tretej scéne, ktorou je Ježišovo slávnostné vyhlásenie: Veru, hovorím vám: kto zanechá všetko, aby ma nasledoval, bude mať večný život v budúcnosti a stonásobok už v tomto čase (porov. v. 29-30). Tento „stonásobok“ pozostáva z vecí pôvodne vlastnených a následne zanechaných, ktoré však budú znovu nadobudnuté v nekonečnom násobku. Zriekame sa vecí a na výmenu dostávame požívanie pravého dobra, oslobodzujeme sa z otroctva vecí a získavame tak slobodu pre službu z lásky, zriekame sa vlastnenia a vynesie nám to radosť z daru. Tak ako Ježiš vravieval: «Blaženejšie je dávať, ako prijímať» (porov. Sk 20,35).

Mladík sa nenechal presvedčiť Ježišovým pohľadom lásky, a tak sa nemohol zmeniť. Iba keď s pokornou vďačnosťou prijmeme Pánovu lásku, oslobodíme sa od zvádzania bôžikov a od slepoty našich ilúzií. Peniaze, pôžitok a úspech oslnia, ale potom sklamú: sľubujú život, ale zadovážia smrť. Pán od nás žiada, aby sme sa odpútali od týchto falošných bohatstiev, aby sme vstúpili do pravého života, do života naplneného, autentického, plného svetla.

A pýtam sa vás, mladí, chlapci a dievčatá, ktorí ste teraz na námestí: „Pocítili ste na sebe spočinúť Ježišov pohľad? Ako mu chcete odpovedať? Čomu dáte prednosť? Vrátiť sa z tohto námestia s radosťou, ktorú nám dáva Ježiš, alebo so smútkom v srdci, ktorý sa ponúka vo svetskosti?

Nech nám Panna Mária pomáha otvoriť naše srdce Ježišovej láske, Ježišovmu pohľadu, tomu jedinému, čo môže utíšiť náš smäd po šťastí."

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní Svätý Otec reagoval na otriasajúcu správu z hlavného mesta Turecka o sobotňajšom bombovom útoku na účastníkov verejného protestu, ktorý zanechal stovku obetí a cez dvesto zranených.

„Včera sme prijali s veľkou bolesťou správu o hroznom útoku, ktorý sa udial v Ankare, v Turecku. S bolesťou nad množstvom mŕtvych, bolesťou nad zranenými. Bolesťou, pretože atentátnici zasiahli bezbranných ľudí, ktorí manifestovali za pokoj. V modlitbe za túto drahú krajinu prosím Pána, aby prijal duše zosnulých a dal útechu trpiacim a príbuzným.“

Pápež František následne vyzval zhromaždených na Námestí sv. Petra, aby sa vo chvíli ticha zjednotili v modlitbe na tento úmysel.

Na teroristický čin v Ankare už prv reagoval v mene Svätej stolice štátny sekretár kardinál Pietro Parolin formou telegramu zaslaného tureckému prezidentovi Erdoganovi.

Svätý Otec pokračoval pripomenutím blížiaceho sa Medzinárodného dňa za obmedzenie prírodných pohrôm, ktorý pripadá na 13. október:

„Treba žiaľ uznať, že dôsledky takýchto pohrôm sú často zaťažené zlyhaniami v starostlivosti o životné prostredie zo strany človeka. Pripájam sa ku všetkým, ktorí sa s prezieravosťou zasadzujú pri ochrane nášho spoločného domu, pri podporovaní globálnej i lokálnej kultúry obmedzovania pohrôm a väčšej schopnosti na ne reagovať, harmonickým využitím ako nových tak i tradičných znalostí a s osobitnou pozornosťou voči zraniteľnejším skupinám obyvateľstva.“ -jb-