Ranná homília Svätého Otca: Nech v nás nevyhasne nostalgia po Bohu

Vatikán 1. októbra – Po dlhšej odmlke Svätý Otec opäť začal s pravidelnými rannými homíliami pri svätých omšiach v kaplnke Domu sv. Marty. V dnešný deň spomienky sv. Terézie z Lisieux, jeho obľúbenej svätice v homílii zdôraznil, že u kresťana nikdy nesmie vyhasnúť nostalgia, túžba po Bohu, ináč sa naše srdce nemôže radovať. „Radosť Pána je našou silou, v ňom nachádzame našu identitu,“ povedal Svätý Otec.

V homílii vychádzal z liturgického čítania z Nehemiášovej knihy (8,1-4a. 5-6.7b-12) o tom, ako sa Izraelský ľud po dlhých rokoch vyhnanstva vracia do Jeruzalema. Zameral sa na otázku, čo dáva stálosť identite kresťana. Pripomenul, ako aj v časoch babylonského vyhnanstva ľud neustále pamätal na svoju vlasť. Po mnohých rokoch, keď konečne nastal čas návratu, čas rekonštrukcie Jeruzalema a Nehemiáš žiada zákonníka Ezdráša, aby pred ľudom čítal Knihu Zákona, ľud sa raduje. Ľud „sa tešil, ale aj plakal a počúval Božie slovo. Mal radosť, ale aj plakal, všetko naraz“, skonštatoval pápež František.

Ako sa to dá vysvetliť? - položil si otázku. „Jednoducho tento ľud nielenže našiel svoje mesto, mesto, kde sa zrodil, mesto Božie. Tento ľud počúvajúc Zákon našiel svoju identitu, preto bol radostný a plakal“.

„Avšak plakal od radosti, plakal, lebo natrafil na svoju identitu, znovuobjavil tú identitu, ktorá sa rokmi vyhnanstva tak trochu stratila. Ide o dlhú cestu. ‚Nermúťte sa, hovorí Nehemiáš, veď radosť z Pána je vaša sila!‛ Je to radosť, ktorú dáva Pán, keď objavíme našu identitu. A naša identita sa po ceste vytráca. Vytráca sa v našich početných vyhnanstvách a sebavyhnanstvách, keď si urobíme hniezdo tu, hniezdo tam... ale nie v dome Pána. Nájsť vlastnú identitu.“

Pápež si ďalej položil otázku, akým spôsobom môžeme nájsť vlastnú identitu. „Keď si stratil to, čo bolo tvoje, tvoj dom, to, čo ti bolo vlastné, prichádza táto nostalgia. A táto nostalgia ťa opäť vedie domov“. Tento ľud „s touto nostalgiou cítil, že je šťastný a plakal pre to od radosti, lebo nostalgia po vlastnej identite ho priviedla k tomu, že ju našiel. Je to Božia milosť“, povedal Svätý Otec a pokračoval:

„Ak sme napríklad plní jedla, nemáme hlad. Ak máme pohodlie, ak sme pokojní tam, kde sme, nemáme potrebu ísť inam. A ja sa pýtam, a bolo by dobré, keby sme si dnes my všetci položili otázku: ‚Som v mojom srdci pokojný, spokojný, nič mi netreba – z duchovného hľadiska ? Vyhasla moja nostalgia?‛ Hľaďme na tento radostný ľud, ktorý plakal a tešil sa. Srdce, ktoré nemá nostalgiu, nepozná radosť. A radosť je práve našou silou, Božou silou. Srdce, ktoré nevie, čo je to nostalgia, sa nemôže radovať. A celá táto cesta, ktorá sa začala pred rokmi, končí oslavou.“

Ako povedal pápež František, ľud jasá veľkou radosťou, lebo „pochopil slová, ktoré mu boli hlásané. Našli to, čo im nostalgia dávala pocítiť a smerom k čomu im pomáhala napredovať“. Svätý Otec ukončil homíliu týmito slovami:

„Položme si otázku: Aká je naša nostalgia, túžba po Bohu? Sme spokojní, sme radi tak, ako sme, alebo máme každý deň túto túžbu ísť vpred? Nech nám Pán dá túto milosť – aby nikdy, ale naozaj nikdy nevyhasla v našom srdci nostalgia po Bohu.“

-zk-