Pápežov príhovor na stretnutí vo Filadelfii za náboženskú slobodu

Príhovor Svätého Otca Františka pri Stretnutí za náboženskú slobodu s účasťou hispánskej komunity a ďalších imigrantov dňa 26. septembra 2015 vo Filadelfii v parku Independence Mall (Independence National Historic Park)

Milí priatelia, dobrý večer!

Jedným z hlavných bodov mojej návštevy je i stáť tu, pred Independence Mall, miestom zrodu Spojených štátov amerických. Tu boli po prvýkrát vyhlásené slobody, ktoré definujú túto krajinu. Podľa Deklarácie nezávislosti sú všetci mužovia a ženy stvorení ako rovní, sú obdarení ich Stvoriteľom istými neodňateľnými právami a vlády sú tu pre to, aby tieto práva chránili a obraňovali. Tieto dôrazné slová naďalej inšpirujú aj nás dnes, tak ako inšpirovali ľudí po celom svete v ich boji za slobodný život v zhode s ich dôstojnosťou.

Dejiny nám tiež ukazujú, že tieto či iné pravdy musia byť neustále potvrdzované, nanovo uživotňované a obraňované. Dejiny tohto národa sú tiež príbehom neustáleho, až po dnešný deň pretrvávajúceho úsilia o stelesňovanie týchto vznešených princípov v sociálnom a politickom živote. Spomíname si na veľké boje, ktoré viedli k zrušeniu otroctva, rozšíreniu volebných práv, rastu pracovného hnutia a k postupnému úsiliu o elimináciu každého druhu rasizmu a predsudkov namierených proti neskorším vlnám nových Američanov. Z tohto vidieť, že keď sa krajina rozhodne zostať pravdivou voči svojim princípom, týmto zakladajúcim princípom, pri rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, posilňuje ju to a obnovuje. Keď si nejaká krajina chráni pamäť svojich koreňov, pokračuje rásť, obnovuje sa a naďalej prijíma do svojho lona nové národy a nových ľudí, ktorí do nej prichádzajú.

Všetkým nám je užitočné pripomínať si našu minulosť. Ľud, ktorý si pamätá, totiž neopakuje svoje chyby z minulosti; naopak, na výzvy súčasnosti i budúcnosti sa pozerá s dôverou. Pripomínanie si chráni ľudskú dušu pred čímkoľvek a kýmkoľvek, kto by sa chcel pokúsiť vládnuť jej či použiť ju pre svoje vlastné záujmy. Keď je jednotlivcom a spoločenstvám garantované efektívne uskutočňovanie ich práv, títo sú nielen slobodní v uskutočňovaní ich potenciálu, ale týmto potenciálom, svojou prácou prispievajú tiež k blahobytu a obohateniu celej spoločnosti.

Na tomto mieste, ktoré je symbolom modelu Spojený štátov, by som sa chcel s vami zamyslieť nad právom na náboženskú slobodu. Je to základné právo, ktoré na sociálnej i osobnej úrovni stvárňuje spôsob vzájomného pôsobenia medzi nami a našimi blížnymi, ktorých náboženský pohľad sa líši od toho nášho. Ideál medzináboženského dialógu, kde všetci ľudia rozličných náboženských tradícií môžu viesť dialóg bez toho, aby sa pobili. Toto dáva náboženská sloboda.

Náboženská sloboda bezpochyby v sebe zahŕňa právo uctievať Boha, individuálne i v komunitách, v zhode s vlastným svedomím. No na druhej strane náboženská sloboda svojou podstatou presahuje bohoslužobné miesta a súkromnú sféru jednotlivcov a rodín, pretože náboženské konanie, náboženský rozmer, nie je nejakou subkultúrou, je súčasťou kultúry akéhokoľvek národa a akejkoľvek krajiny.

Naše rozličné náboženské tradície slúžia spoločnosti v prvom rade posolstvom, ktoré hlásajú. Volajú jednotlivcov i spoločenstvá uctievať Boha, zdroj každého života, slobody a radosti. Pripomínajú nám transcendentnú dimenziu ľudskej existencie a našej neredukovateľnej slobody zoči-voči akémukoľvek nárokovaniu si absolútnej moci. Potrebujeme sa len pozrieť na históriu – a pripomínať si históriu nám prospeje  – zvlášť tú z minulých storočí, aby sme uvideli zverstvá spáchané systémami, ktoré tvrdili, že vybudujú ten či onen „raj na zemi“ tým, že ovládnu ľudí, podrobia ich zdanlivo nevyvrátiteľným princípom a poprú im každý druh práva. Naše bohaté náboženské tradície sa usilujú ponúkať zmysel a smer, „majú motivačnú silu, ktorá otvára neustále nové horizonty, stimuluje myslenie, rozširuje ducha a zväčšuje našu citlivosť“ (Evangelii gaudium, 256). Volajú po premene, zmierení, zaoberajú sa budúcnosťou spoločnosti, sebaobetovaním v službe spoločnému dobru a súcitom s tými, ktorí sú v núdzi. V srdci ich duchovnej misie je ohlasovanie pravdy a dôstojnosti ľudskej osoby a všetkých ľudských práv.

Naše náboženské tradície nám pripomínajú, že ako ľudské bytosti sme povolaní uznať toho Druhého, ktorý zjavuje našu vzťahovú identitu, napriek každej snahe nadiktovať nám „uniformitu, ktorú nám chce vnútiť egoizmus mocných, konformizmus slabých, alebo ideológia utopistov“ (Michel de Certeau).

Vo svete, kde sa rozličné formy modernej tyranie snažia potlačiť náboženskú slobodu alebo, ako som prv povedal, zredukovať ju do subkultúry bez práva vysloviť verejne svoj názor, či využívajú náboženstvo za zámienku pre nenávisť a brutalitu, je nevyhnutne potrebné, aby stúpenci rozličných náboženských tradícií spojili svoje hlasy vo volaní po pokoji, tolerancii a rešpektovaní dôstojnosti a práv iných.

Žijeme v dobe, ktorá je podriadená „globalizácii technologickej paradigmy“ (Laudato si’, 106), ktorá sa vedome usiluje o jednorozmernú uniformitu a snaží sa eliminovať všetky rozdiely a tradície povrchným hľadaním jednoty. Náboženstvá majú preto právo i povinnosť jasne ukazovať, že je možné budovať spoločnosť, kde „zdravý pluralizmus, ktorý naozaj rešpektuje druhých a hodnoty ako také“ (Evangelii gaudium, 255), je „cenným spojencom v snahe o ochranu ľudskej dôstojnosti... cestou hľadania pokoja pre náš svet tak zraňovaný“ vojnami (porov. tamtiež, 257).

Kvakeri, ktorí založili Filadelfiu, boli inšpirovaní hlbokou evanjeliovou myšlienkou dôstojnosti každého jednotlivca a ideálom spoločenstva zjednoteného bratskou láskou. Toto presvedčenie ich viedlo k tomu, aby založili kolóniu, ktorá by sa mohla stať útočiskom náboženskej slobody a tolerancie. Táto myšlienka bratstva, ktorému ide o dôstojnosť všetkých, zvlášť slabých a zraniteľných, sa stala podstatnou súčasťou severoamerického ducha. Sv. Ján Pavol II., počas svojej návštevy Spojených štátov v roku 1987, vzdal tomuto duchu úctu a pripomenul všetkým Američanom, že „konečným testom ich veľkosti je spôsob, ako sa správajú ku každej ľudskej bytosti, ale zvlášť k slabým a tým najbezbrannejším“ (Rozlúčkový ceremoniál, 19. septembra 1987).

Využijem túto príležitosť na to, aby som sa poďakovať všetkým tým, akéhokoľvek sú náboženstva, čo sa usilovali slúžiť Bohu, Bohu pokoja vytváraním miest bratskej lásky, starostlivosťou o blížnych v núdzi, obranou dôstojnosti Božieho daru, daru života vo všetkých jeho etapách, obraňovaním prípadov chudobných a imigrantov. Príliš často tí najnúdznejší, vo všetkých častiach sveta, nie sú vypočutí. Vy ste ich hlasom a mnohí z vás – nábožných mužov a žien  – sa pričinili,  aby ich volanie bolo vypočuté. Týmto svedectvom, ktoré sa často stretáva so silným odporom, pripomínate severoamerickej demokracii tie ideály, na ktorých bola založená, a to, že spoločnosť sa oslabuje kedykoľvek a kdekoľvek prevládne nejaká nespravodlivosť.

Pred chvíľou som hovoril o tendencii globalizácie. Globalizácia nie je zlá. Naopak, tendencia globalizácie je dobrá, zjednocuje nás. To, čo môže byť zlé, je spôsob, ako to robiť. Ak sa globalizácia snaží všetkých zrovnať, akoby to bola guľa, takáto globalizácia ničí bohatstvo a osobitosť každej osoby a každého národa. Ak sa globalizácia snaží zjednotiť všetkých, ale rešpektujúc každú osobu, s jej osobitosťou, jej bohatstvom, jej zvláštnosťou, rešpektujúc u každého národa jeho bohatstvo, jeho osobitosť, takáto globalizácia je dobrá a umožňuje nám všetkým rásť a privádza k pokoju. Rád v tejto súvislosti používam trochu geometrie. Ak je globalizácia guľovou plochou, kde je každý bod rovnaký, rovnako vzdialený od stredu, anuluje, nie je dobrá. Ak je globalizácia ako mnohosten, kde sú všetci zjednotení, ale každý si zachováva svoju vlastnú identitu, je dobrá a dáva národu rásť a dáva všetkým ľuďom dôstojnosť a priznáva im práva.   

Dnes sú medzi nami členovia širokej hispánskej populácie Spojených štátov, ako aj zástupcovia najnovších imigrantov do Spojených štátov. Vďaka za otvorenie dverí. Mnohí z vás ste emigrovali – všetkých vás veľmi srdečne zdravím –, a mnohí ste emigrovali do tejto krajiny na úkor veľkých osobných strát, ale v nádeji na vybudovanie si nového života. Nech vás neodradia ťažkosti, ktorým musíte čeliť. Vyzývam vás, aby ste nezabúdali, že rovnako ako tí, ktorí sem prišli pred vami, prinášate so sebou dary pre túto krajinu. Prosím vás, nikdy sa nehanbite za vaše tradície. Nezabúdajte na to, čo ste sa naučili, zvlášť od vašich starých ľudí, lebo tým môžete obohatiť život tejto americkej zeme.

Opakujem, nehanbite sa za to, čo tvorí súčasť vás samých, za vašu krv. Zároveň ste tiež povolaní stať sa zodpovednými občanmi a prispievať – tak ako to robili s veľkou statočnosťou tí, ktorí prišli už predtým – plodne prispievať k životu spoločenstiev, v ktorých žijete. Zvlášť tým myslím pulzujúcu vieru mnohých z vás, hlboký zmysel pre rodinný život a všetky ostatné hodnoty, ktoré ste zdedili. S prispením vašimi darmi si tu nielenže nájdete svoje miesto, ale pomôžete tiež obnovovať spoločnosť z vnútra. Nech vám nevymizne z pamäti to, čo sa tu odohralo pred vyše dvoma storočiami. Nezabudnite na tú deklaráciu, ktorá vyhlásila, že všetci ľudia boli stvorení rovní, že sú obdarení svojím Stvoriteľom istými neodcudziteľnými právami, a že vlády existujú preto, aby chránili a obraňovali tieto práva.

Drahí priatelia, ďakujem vám za vaše vrelé prijatie a za dnešné stretnutie sa so mnou. Uchovajme slobodu. Dbajme o slobodu. Slobodu svedomia, náboženskú slobodu, slobodu každej osoby, každej rodiny, každého národa, ktorá je tou, čo dáva priestor právam. Kiež táto krajina a každý jeden z vás vzdáva neustále vďaky za toľké požehnania a slobody, ktorým sa tešíte. A kiež obraňujete tieto práva, zvlášť vašu náboženskú slobodu, ktorú vám dal Boh. On nech vás všetkých žehná. A prosím vás, trošku sa za mňa pomodlite.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)