Pápež s deťmi migrantov v škole v Harleme: Je pekné mať sny a bojovať za ne

USA 26. septembra - V piatok 25. septembra popoludní sa pápež František v základnej škole v newyorskom Harleme stretol s deťmi a rodinami imigrantov, učiteľmi a zamestnancami, vrátane sponzorov školy. Ide o Školu Našej Panej, Kráľovnej anjelov s takmer troma stovkami žiakov od 5 do 14 rokov, z ktorých väčšina študuje vďaka podpore dobrodincov združených v katolíckej nadácii Partnership v úzkej spolupráci s Arcidiecézou New York.

V rodinnej a uvoľnenej atmosfére sa Svätému Otcovi predstavili jednotliví žiaci, spontánne mu predstavovali svoje učebné pomôcky a obdarúvali ho darčekmi, ktoré pre neho pripravili. Rôznymi spôsobmi prejavovali hosťovi svoje sympatie a bez okolkov sa dožadovali objatia, požehnania či spoločnej fotografie.

Pápež František, hovoriac po španielsky, na úvod svojho príhovoru žartovne poprosil učiteľov o prepáčenie, že im kradne z vyučovacieho času a vzápätí vyjadril radosť, že sa môže stretnúť s deťmi v kruhu ich rodičov, príbuzných, učiteľov a vychovávateľov. Poukázal na pozitívnu špecifickú črtu školy, ktorou je mnohonárodnosť, pretože ju navštevujú deti z rozličných krajín. Avšak uznal aj reálne ťažkosti: 

„Vysvetlili mi, že jednou z pekných charakteristík tejto školy a tejto práce je, že niektorí žiaci pochádzajú z iných miest, dokonca aj z iných krajín. A toto je pekné! Hoci nie je vždy ľahké presťahovať sa a nájsť nový domov, nových susedov, priateľov; nie je to jednoduché, ale treba začať. Spočiatku to môže byť trochu namáhavé. Často sa treba naučiť nový jazyk, prispôsobiť sa novej kultúre, novému prostrediu. Koľko vecí je potrebné naučiť sa! Nielen úlohy zo školy.“ 

„Pekné je, že spoznávame aj nových priateľov“, pokračoval Svätý Otec potvrdiac, že to je veľmi dôležité. „Stretávame sa s ľuďmi, ktorí nám otvoria svoje dvere a prejavia nám svoju nehu, svoje priateľstvo, ich pochopenie, a snažia sa nám pomôcť, aby sme sa necítili cudzincami. Toto všetko je práca ľudí, ktorí nám pomáhajú, aby sme sa cítili ako doma. Aké pekné je cítiť sa v škole, na spoločných miestach ako v druhom dome. A toto je dôležité nielen pre vás, ale aj pre vaše rodiny. Týmto spôsobom sa škola stáva veľkou rodinou pre všetkých, kde sa spolu s našimi matkami, otcami, starými rodičmi, vychovávateľmi, učiteľmi a spolužiakmi učíme pomáhať si, deliť sa o to, čo je dobré v každom z nás, dať to najlepšie zo seba, pracovať v skupine, hrať sa v skupine - čo je veľmi dôležité - a vytrvať v našich cieľoch.“

Svätý Otec ďalej upozornil na skutočnosť, že veľmi blízko od miesta, kde sa nachádza Škola Našej Panej, Kráľovnej anjelov, je „hlavná ulica s menom osoby, ktorá urobila veľa dobrého pre ostatných“ a ktorú by chcel pri tejto príležitosti spomenúť. Pokračoval rozprávaním o Martinovi Lutherovi Kingovi a o jeho sne. Ako vysvetlil deťom, tento muž sníval o tom, aby všetky deti, všetci ľudia mali rovnaké príležitosti. Sníval o tom, aby všetky deti mali prístup k vzdelaniu. Sníval o tom, aby všetci ľudia mohli kráčať vzpriamene s dôstojnosťou, že si môžu zarobiť na živobytie. A dodal: „Je pekné mať sny a bojovať za ne. Nezabudnite na to!“

Aj dnes chceme snívať, pokračoval Svätý Otec. A povzbudil deti, aby sa vedeli tešiť a ‚oslavovať‘ všetky možnosti, ktoré umožňujú ako im malým, tak i dospelým, aby nestrácali nádej v lepší svet, s viacerými možnosťami a príležitosťami. Deťom hovoril tiež o sne ich rodičov a učiteľov, i kardinála Dolana, aby deti tejto školy vyrastali v radosti.

„Tu vidieť, že sa usmievate. Usmievajte sa stále, nainfikujte radosťou všetkých ľudí, ktorí sú vo vašej blízkosti. Nie je to vždy ľahké. V každom dome sú problémy, sú náročné situácie, sú choroby, ale neprestaňte snívať o tom, že môžete žiť s radosťou.“

Kde sú sny, kde je radosť, tam je vždy Ježiš, dodal pápež a opýtal sa detí, ako sa volá ten, ktorý nám nanucuje smútok, nedôveru, nenávisť. Ich odpoveď povrdil: „Diabol vždy zasieva smútok, lebo nechce, aby sme boli šťastní, nechce, aby sme snívali.”

Napokon sa pápež František detí opýtal, či im môže dať ‚domácu úlohu‘. Po súhlasnej odpovedi pokračoval: „Je to jednoduchá, ale veľmi dôležitá prosba: nezabudnite sa za mňa modliť, aby som sa s mnohými ľuďmi mohol deliť o Ježišovu radosť. A modlime sa tiež za to, aby mnohí mohli mať túto radosť, ktorú máte vy, keď pociťujete, že ste sprevádzaní, keď zakusujete pomoc, keď vám niekto radí, keď cítite aj napriek problémom v srdci ten pokoj, pokoj z toho, že Ježiš nás nikdy neopustí.“

Po príhovore Svätý Otec poprosil deti, aby mu niečo zaspievali a po spoločnej modlitbe Otče náš a požehnaní sa so Školou Našej Panej, Kráľovnej anjelov v Harleme rozlúčil. Nezabudol však ešte pripomenúť domácu úlohu. -jk-