Po prvýkrát v histórii vystúpil pápež na pôde Kongresu Spojených štátov

USA/Washington  24. septembra - Dnešný 24. september 2015 sa zapíše do histórie Spojených štátov ako deň, keď v americkom Kongrese vystúpil s prejavom pápež. Latinskoamerický pápež František je vôbec prvým v histórii, čo prehovoril na tejto pôde. Kongres Spojených štátov je dvojkomorový federálny parlament, zložený zo Senátu a Snemovne reprezentantov. Je najvyšším legislatívnym orgánom, pričom prezident Spojených štátov reprezentuje výkonnú moc.

Svätý Otec František bol ako prvý pápež prijatý aj na pôde  Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde sa jeho poslancom prihovoril 25. novembra minulého roku. Pokiaľ ide o jeho predchodcov, tí vystúpili na pôde národných parlamentov: sv. Ján Pavol II. v roku 1999 v Poľskom parlamente  a v roku 2002 v Talianskom parlamente; pápež Benedikt XVI. prijal pozvanie prehovoriť v roku 2011 pred Nemeckým parlamentom.

Program dnešného dňa začal Svätý Otec eucharistickým slávením v súkromí kaplnky apoštolskej nunciatúry vo Washingtone, za účasti Pápežskej diplomatickej misie. Po svätej omši krátko pozdravil spolupracovníkov nunciatúry.

Následne sa pápež František spolu s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a arcibiskupom Washingtonu kardinálom Donaldom Williamom Wuerlom odobral autom do sídla Kongresu na Kapitole (Capitol Hill), vzdialeného 9 km, kde ho o 9.20 miestneho času prijal predseda (speaker) Snemovne reprezentantov John Boehner. Po ich krátkom rozhovore hovorca oficiálne ohlásil v rokovacej sále príchod pápeža Františka.

Dnešné spoločné zasadnutie Senátu a Snemovne reprezentantov  bolo otvorené ohlásením mien prítomných hodnostárov  a osobností, medzi nimi dekana Diplomatického zboru, členov Najvyššieho súdu a Vládneho kabinetu prezidenta. Príchod pápeža k rečníckemu pultu, za ktorým stáli hovorca, teda predseda Snemovne reprezentantov John Boehner a predseda ex officio amerického Senátu Joe Biden, ktorý je aj viceprezidentom Spojených štátov, sprevádzal dlhý aplauz na privítanie.

Svoj historický, obsiahly, hodinu trvajúci príhovor v angličtine začal pápež František o 10.04 miestneho času (16.04 nášho času) slovami:

„Pán viceprezident, pán hovorca, ctení členovia Kongresu, milí priatelia, som veľmi vďačný za vaše pozvanie, aby som sa prihovoril tomuto spoločnému zasadnutiu Kongresu «v krajine slobodných a v domovine statočných».“

Po utíchnutí burácajúceho potlesku pápež „ako syn tohto veľkého kontinentu“ pokračoval vo svojom prejave v téme „spoločnej zodpovednosti, osobnej i sociálnej“, ktorá je poslaním všetkých synov a dcér tejto krajiny. V súvislosti s prácou členov Kongresu poukázal na postavu Mojžiša, ktorý na jednej strane ako patriarcha a zákonodarca symbolizuje potrebu zachovávania „zmyslu pre jednotu za pomoci spravodlivej legislatívy“ a na druhej strane „priamo privádza k Bohu, a tak k transcendentnej dôstojnosti každej ľudskej bytosti“.

Obrátiac sa „na všetkých ľudí Spojených štátov“ pápež Bergoglio v kontexte výročí niektorých veľkých osobností Ameriky ponúkol spôsob ako hľadieť na realitu a ako je interpretovať. Spomenul Abrahama Lincolna, Martina Luthera Kinga, Dorothy Dayovú a Thomasa Mertona.

Začal 150. výročím zavraždenia prezidenta Abrahama Lincolna, ktorého nazval „strážcom slobody“. „Budovať budúcnosť slobody si vyžaduje lásku k spoločnému dobru a spoluprácu v duchu subsidiarity a solidarity“- povedal Svätý Otec a upriamil pozornosť na znepokojujúcu sociálnu a politickú situáciu súčasného sveta, ktorý je stále viac miestom násilných konfliktov, nenávisti a brutálnych ukrutností, páchaných dokonca v mene náboženstva.

„Vieme, že nijaké náboženstvo nie je imúnne voči formám individuálnej pomýlenosti či ideologického extrémizmu. Znamená to, že musíme byť obzvlášť pozorní na každý typ fundamentalizmu, či už náboženského alebo akéhokoľvek iného druhu. (...) No je aj iné pokušenie, ktorého sa je treba zvlášť chrániť: prílišné zjednodušovanie, ktoré vidí iba dobro alebo zlo; alebo, ak chcete,  spravodlivých a hriešnikov.“

V tejto súvislosti pápež vyzval postaviť sa „proti každej forme polarizácie, ktorá by rozdeľovala svet na uvedené dva tábory. Vieme, že v snahe oslobodiť sa od vonkajšieho nepriateľa, môžeme byť v pokušení živiť si nepriateľa vo vnútri. Napodobňovanie nenávisti a násilia tyranov a vrahov je tá najlepšia cesta nastúpiť na ich miesto.“

Našou odpoveďou musí byť podľa slov pápeža „odpoveď nádeje a uzdravenia, pokoja a spravodlivosti“, čo od nás vyžaduje s odvahou a inteligenciu riešiť geopolitické a ekonomické krízy v duchu spolupráce. „Komplexná spletitosť, vážnosť a naliehavosť týchto výziev si žiada, aby sme dali dokopy naše zdroje a talenty a odhodlali sa podporovať jeden druhého, s rešpektovaním našich rozdielov a našich presvedčení vo svedomí.“

V ďalšom bode poukázal na dôležitosť toho, aby tak ako v minulosti, aj dnes bolo počuť hlas viery, „pretože je to hlas bratstva a lásky“. „Takáto spolupráca je mocným prostriedkom v boji na elimináciu nových globálnych foriem otroctva, zrodených z vážnych nespravodlivostí, ktoré môžu byť prekonané iba cez nové politiky a nové formy sociálneho konsenzu.“

V súvislosti s Martinom Lutherom Kingom Svätý Otec pripomenul pochod, ktorý tento muž viedol zo Selmy do Montgomery pred 50 rokmi ako súčasť kampane na splnenie jeho „sna“ o plných občianskych a politických právach pre afrických Američanov. Hovoril ďalej o miliónoch ľudí, ktorí v posledných storočiach prišli do tejto krajiny za svojim snom budúcnosti v slobode. Podľa slov pápeža obyvatelia tohto kontinentu nemajú strach z cudzincov, pretože väčšina z nich je potomkami imigrantov, ako aj on sám ním je. V kontexte utečeneckej krízy hovoril o veľkých výzvach a tvrdých rozhodnutiach, ktorým sme vystavení. Pripomenul „zlaté pravidlo“ v súvislosti s tisíckami ľudí, ktorí sa na tomto kontinente vydali putovať na sever v hľadí lepších príležitostí.

„Uvedené pravidlo nám ukazuje jasný smer. Zaobchádzajme s druhými s takým istým zápalom a súcitom, s akým chceme, aby sa zaobchádzalo aj s nami. Hľadajme pre druhých také isté možnosti, aké hľadáme pre nás samých. Pomáhajme druhým rásť tak, ako by sme si želali, aby sa pomáhalo nám samým. (...) Mierka, akú používame na druhých bude mierkou, akú čas použije na nás samých.“ Podľa slov pápeža zlaté pravidlo tiež pripomína zodpovednosť chrániť ľudský život v každom jeho štádiu a vyjadril podporu nedávnemu apelu amerických biskupov za zrušenie trestu smrti.

Tretiu osobnosť Dorothy Dayovú (1897-1980), zakladateľku Hnutia katolíckych robotníkov, spomenul pápež František v kontexte sociálnej spravodlivosti. „Jej sociálny aktivizmus, jej oduševnenie za spravodlivosť a zastávanie sa utláčaných, boli inšpirované evanjeliom, jej vierou a príkladom svätých,“ povedal.

Oceniac úsilie o pozdvihnutie ľudí z extrémnej chudoby však poznamenal, že „ešte stále je treba robiť omnoho viac“, a že „v časoch krízy a ekonomických ťažkostí sa duch solidarity nesmie vytratiť“. Osobitne poukázal na potrebu dať nádej ľuďom uväzneným v „zacyklenej chudobe“.

„Netreba hovoriť, že súčasťou tohto veľkého úsilia je tvorba a prerozdeľovanie bohatstva. Správne využívanie prírodných zdrojov, náležité nasadenie technológie a zauzdenie ducha podnikania sú základnými prvkami ekonomiky, ktorá sa usiluje byť moderná, inkluzívna a udržateľná.“ Citujúc encykliku Laudato si’ Svätý Otec venoval pozornosť podnikateľskej činnosti, zjednocujúcej konverzácii, zodpovednému úsiliu „zmeniť kurz“ a odvráteniu najzávažnejších dopadov zhoršovania životného prostredia spôsobeného ľudskou činnosťou. „Som presvedčený, že môžeme konať aj ináč – som si v tom istý! – a nepochybujem o tom, že Spojené štáty – a tento Kongres – v tomto zohrávajú dôležitú úlohu“ – poznamenal a apeloval na slobodu, potrebnú na vytváranie technológií,  ktoré by boli „v službe iného druhu pokroku, toho, ktorý je zdravší, viac humánnejší, sociálnejší, integrálnejší” (Laudato si’, 112). Napokon pápež vyslovil presvedčenie, že akademické a výskumné inštitúcie Ameriky „môžu k tomuto v nastávajúcich rokoch výrazne prispieť.“

Pred sto rokmi, na začiatku Prvej svetovej vojny, sa narodil ďalší významný Američan: cisterciánsky mních Thomas Merton. Pápež František ho v dnešnom príhovore americkému Kongresu označil za zdroj duchovnej inšpirácie a citoval z jeho autobiografie: „Prišiel som na svet. Prirodzene slobodný, na obraz Boží; napriek tomu som ale väzňom svojej vlastnej prudkosti a sebeckosti, na obraz sveta, do ktorého som sa narodil. Ten svet bol obrazom pekla, plného ľudí ako ja, ktorí Boha milujú, a predsa nenávidia; narodených, aby Ho milovali, no namiesto toho žijúcich v strachu pred beznádejnými vnútorne protichodnými túžbami“.

Podľa slov Svätého Otca bol Merton predovšetkým muž modlitby, mysliteľ, ktorý spochybňoval istoty svojej doby a otváral nové horizonty pre duše a Cirkev. Bol tiež mužom dialógu, propagátor pokoja medzi ľuďmi a náboženstvami.

Z tejto perspektívy dialógu vyjadril pápež uznanie úsiliu vynaloženému pri prekonávaní historických názorových rozdielov spojených s bolestnými udalosťami minulosti a dodal:  „Je mojou úlohou robiť to isté – budovať mosty a pomáhať všetkým mužom a ženám akýmkoľvek možným spôsobom. Keď sa rozhádané krajiny prinavrátia k dialógu – ktorý mohol byť prerušený z tých najlegitímnejších dôvodov , pre všetkých sa zrazu otvoria nové možnosti. Toto si vyžadovalo a stále si vyžaduje odvahu a smelosť, čo nie je to isté ako nezodpovednosť.“

Pokračoval otázkou: „Prečo sa predávajú vražedné zbrane tým, čo plánujú spôsobovať nevýslovné utrpenie jednotlivcom a spoločnosti? Smutnou odpoveďou, ako všetci vieme, sú peniaze: peniaze zmáčané často nevinnou krvou. S ohľadom na toto hanebné a trestuhodné mlčanie, je našou povinnosťou postaviť sa tvárou v tvár tomuto problému a zastaviť obchod so zbraňami.“

Pápež František zhrnul svoju úvahu takto: „Traja synovia a jedna dcéra tejto krajiny, štyria jednotlivci a štyri sny: Lincoln, sloboda; Martin Luther King, sloboda v pluralite a ‚nie‘ vylúčeniu; Dorothy Dayová, sociálna spravodlivosť a práva osôb; a Thomas Merton, schopnosť pre dialóg a otvorenosť pre Boha.“

V záverečnej časti prejavu venoval pozornosť zavŕšeniu svojej 10. apoštolskej cesty účasťou na Svetovom stretnutí rodín vo Filadelfii, pričom označil otázky rodiny za „tému dneška“.

Plné znenie prejavu pápeža Františka v Kongrese USA

Po odznení prejavu pápeža Františka, ktorý bol 36-krát prerušený potleskom, sa predseda Snemovne John Boehner s hosťom v mene zhromaždenia rozlúčil. Odprevadil ho do priľahlého Salónu sôch, v ktorom je vystavená aj socha včera kanonizovaného Junípera Serru.  Pokračovali do Salónu kupoly, kde Svätý Otec odovzdal ako dar pre Knižnicu Kongresu vzácne vydanie Biblie. Následne pápež a predseda Snemovne v sprievode lídrov Kongresu a niektorých členov pápežského sprievodu vyšli na balkón, z ktorého Svätý Otec požehnal veľký zástup ľudí, zhromaždených  na monumentálnom priestranstve National Mall. Latinskoamerický pápež v španielčine vyjadril poďakovanie a všetkých pozdravil, „najmä najdôležitejších ľudí, ktorými sú deti“. Dodal krátku modlitbu: „Pane, Otče náš a Otec všetkých, žehnaj tento ľud, žehnaj každého z nich, žehnaj ich rodiny, daj každému, čo potrebuje.“ Rovnako poprosil o modlitbu s poznámkou:  „Ak je niekto neveriaci alebo sa nemôže modliť, prosím ho, láskavo, aby mi prial všetko dobré.”

Celkom na záver dodal v angličtine: „Thank you very much, and God bless America!“

Vedľa pápeža mávajúceho na rozlúčku stáli štátny sekretár John Kerry a hovorca Snemovne Boehner, ktorý sa nemohol zdržať sĺz. So sídlom Kongresu Spojených štátov sa pápež František rozlúčil pod tzv. Pamätnou bránou. -jk-