Príhovor pápeža Františka pri privítacom ceremoniáli v Bielom dome

Príhovor Svätého Otca Františka pri privítacom ceremoniáli v Bielom dome vo Washingtone 23. septembra 2015

Dobrý deň! Pán prezident, som Vám hlboko vďačný za vaše privítanie v mene všetkých Američanov. Ako syn prisťahovaleckej rodiny som rád, že môžem byť hosťom v tejto krajine, ktorá bola z veľkej časti vybudovaná takýmito rodinami. Teším sa na tieto dni stretnutia a dialógu, počas ktorých sa nádejam, že budem počúvať a deliť sa o mnohé  nádeje a sny amerického ľudu.

Počas tejto mojej cesty budem mať tú česť prihovoriť sa Kongresu, kde verím, že ako brat tejto krajiny budem môcť ponúknuť slová povzbudenia tým, ktorí sú povolaní viesť politickú budúcnosť národa vo vernosti princípom, na ktorých bol založený. Pocestujem aj do Filadelfie na Ôsme svetové stretnutie rodín, s cieľom oslavovať a podporiť inštitúcie manželstva a rodiny v tomto tak kritickom momente dejín našej civilizácie.

Pán prezident, americkí katolíci sú spoločne so svojimi spoluobčanmi zaangažovaní do budovania spoločnosti, ktorá bude opravdivo tolerantná a inkluzívna, do ochrany práv jednotlivcov a spoločenstiev a do odmietnutia akejkoľvek formy nespravodlivej diskriminácie. Spolu s nespočetným množstvom ďalších ľudí dobrej vôle, sú si rovnako vedomí, že snaha o budovanie spravodlivej a múdro usporiadanej spoločnosti zodpovedá ich najhlbším záujmom a ich právu na náboženskú slobodu. Táto sloboda zostáva jedným z najcennejších výdobytkov Ameriky. A ako nám pripomenuli moji americkí bratia biskupi, všetci sú povolaní k bdelosti, ako dobrí občania, aby uchovali a bránili túto slobodu od všetkého, čo by ju mohlo ohroziť alebo spochybniť.

Pán prezident, považujem za povzbudivé to, že navrhujete iniciatívu na zníženie znečistenia ovzdušia. Uvedomujúc si naliehavosť, zdá sa mi tiež jasné, že klimatické zmeny sú problémom, ktorý už viac nemôže byť ponechaný na budúcu generáciu. Keď ide o starostlivosť o náš „spoločný domov“, nachádzame sa v kritickom momente dejín. Máme ešte čas urobiť zmeny potrebné na dosiahnutie „udržateľného a integrálneho rozvoja, pretože vieme, že veci sa môžu zmeniť“ (Laudato si´, 13). Sú to zmeny, ktoré si z našej strany vyžadujú, aby sme vážne a zodpovedne rozpoznali nielen to, aký svet môžeme zanechať našim deťom, ale aj miliónom ľudí, ktorí žijú v takom systéme, ktorý ich zanedbával. Náš spoločný domov bol súčasťou tejto skupiny vylúčených, čo volá do neba a čo dnes silno dolieha na naše domy, naše mestá a naše spoločnosti. Použijúc veľavravné slová Reverenda Martina Luthera Kinga môžeme povedať, že sme zlyhali v našom záväzku a teraz je čas ho naplniť.

Z viery vieme, že „Stvoriteľ nás neopúšťa, nikdy neustupuje zo svojho plánu lásky, neľutuje, že nás stvoril. Ľudstvo má ešte schopnosť spolupracovať na budovaní nášho spoločného domova“ (tamtiež, 13). Ako kresťania, inšpirovaní touto istotou, chceme sa angažovať v cieľavedomej a zodpovednej starostlivosti o náš spoločný domov.

Pán prezident, úsilie, ktoré bolo nedávno vynaložené na znovunadviazanie pretrhnutých vzťahov a otvorenie nových dverí pre spoluprácu v rámci našej ľudskej rodiny, predstavuje pozitívne kroky na ceste zmierenia, spravodlivosti a slobody. Rád by som, aby všetci muži a ženy dobrej vôle v tejto veľkej krajine podporovali úsilie medzinárodného spoločenstva chrániť tých, ktorí sú v našom svete zraniteľní a podporovať integrálne a inkluzívne modely rozvoja, aby tak naši bratia a sestry na každom mieste mohli spoznať požehnanie pokoja a prosperity, ktoré si Boh praje pre všetky svoje deti.

Pán prezident, ešte raz vám ďakujem za vaše privítanie a teším sa na tieto dni vo vašej krajine. Nech Boh žehná Ameriku!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)