Pápež František rehoľníkom v Havane: Chudoba je múr a matka zasväteného života

Spontánny príhovor Svätého Otca Františka pri vešperách s kňazmi, seminaristami a rehoľníkmi v havanskej katedrále 20. septembra 2015

„Kardinál Jaime [Ortega y Alamino] nám hovoril o chudobe, sestra Yaileny nám hovorila o tých najmenších: „všetci sú deťmi“. Mal som pripravenú homíliu, ktorú som mal predniesť teraz, založenú na biblických textoch, ale keď hovoria proroci – a každý kňaz je prorokom, každý pokrstený je prorokom, každý zasvätený je prorokom – je dobré počúvať ich. Takže odovzdám homíliu kardinálovi Jaimemu, aby sa dostala až k vám a aby bola zverejnená. Potom nad ňou budete rozjímať. Teraz trochu hovorme o tom, čo povedali títo dvaja proroci.

Kardinál Jaime musel vysloviť jedno veľmi nepohodlné slovo, extrémne nepohodlné slovo, ktoré ide proti prúdu vzhľadom na - v úvodzovkách - celú kultúrnu štruktúru sveta. Povedal: „chudoba“. A zopakoval to viackrát. Myslím, že Pán chcel, aby sme to počúvali viackrát a aby sme to prijali do srdca. Duch svetskosti chudobu nepozná, nechce ju, skrýva ju. Nie však kvôli ostychu, ale kvôli pohŕdaniu. A ak preto, aby neprišla chudoba, musí zhrešiť a uraziť Boha, urobí to. Duch sveta nemiluje cestu Božieho Syna, ktorý sa zriekol seba samého, stal sa chudobným, stal sa ničím, ponížil sa, aby bol jedným z nás.

Chudoba, ktorá nahnala strach tomu tak veľkodušnému chlapcovi – zachovával všetky prikázania, no keď mu Ježiš povedal: „Predaj všetko, čo máš a daj to chudobným“, zosmutnel, mal strach z chudoby. Chudoba. Vždy sa jej snažíme uniknúť, buď kvôli rozumným veciam, avšak teraz hovorím o unikaní pred ňou v srdci. Vedieť spravovať hmotné dobrá je povinnosťou, lebo dobrá sú Božím darom, avšak keď tie dobrá vstúpia do srdca a začnú riadiť tvoj život, vtedy si prehral. Už viac nie si ako Ježiš. Tvoju istotu máš tam, kde ju mal aj smutný mladík, ten, ktorý odišiel smutný. Pre vás, kňazi, zasvätení, zasvätené, verím, že môže byť užitočné to, čo hovorieval sv. Ignác – a toto nie je reklamná propagácia vlastnej rodiny! Hovorieval, že chudoba je múrom a matkou zasväteného života. Matkou preto, že plodí viac dôvery v Boha. A múrom preto, že chráni od každej svetskosti. Koľko je len zničených duší! Duší veľkodušných, akou bola duša smutného mladíka, ktoré začali dobre, no potom sa pripútali k tomu bohatému svetáctvu a skončili zle. Treba povedať, sú vlažnými. Skončili bez lásky, lebo bohatstvo ochudobňuje, avšak ochudobňuje zle. Oberá nás o to najlepšie, čo máme, robí nás chudobnými na to jediné bohatstvo, ktoré sa ráta, preto, aby sme vložili istotu do iných vecí.

Duch chudoby, duch zriekania, duch zanechania všetkého pre nasledovanie Ježiša. Toto zanechanie všetkého som nevymyslel ja. Spomína sa viackrát v evanjeliu. V povolaní prvých, ktorí zanechali loďky, siete a nasledovali ho. Tých, ktorí zanechali všetko, aby nasledovali Ježiša. Raz mi rozprával jeden starší múdry kňaz ako duch bohatstva, bohatého svetáctva vstupuje do srdca zasväteného, kňaza, biskupa, pápeža, či kohokoľvek. Hovoril, že keď niekto začne zhromažďovať peniaze, a pre to, aby si zaistil budúcnosť, potom zaiste budúcnosť nespočíva v Ježišovi, spočíva v akejsi poistnej spoločnosti duchovného typu, ktorú kontrolujem ja sám. Takže, hovoril mi, že keď napríklad nejaká rehoľná kongregácia začne zhromažďovať peniaze a šetriť, Boh je tak dobrý, že jej pošle katastrofálneho ekonóma, ktorý ju privedie ku krachu. Katastrofálni ekonómovia patria medzi najväčšie požehnania od Boha pre jeho Cirkev, lebo ju robia slobodnou, robia ju chudobnou. Naša Svätá Matka Cirkev je chudobná, Boh ju chce chudobnú, ako chcel chudobnú aj našu Svätú Matku Máriu. Milujte chudobu ako matku. A jednoducho vám navrhujem, ak to niekto z vás chce urobiť, položte si otázku: ako je na tom môj duch chudoby? Ako je na tom moje vnútorné sebazrieknutie? Verím, že to prospeje nášmu zasvätenému životu, nášmu kňazskému životu. Napokon, nezabudnime, že je to prvé z blahoslavenstiev: «Blahoslavení chudobní v duchu», tí, ktorí nie sú pripútaní k bohatstvu a k moci tohto sveta.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

V ďalšom pokračovaní svojho spontánneho príhovoru Svätý Otec pokračoval témou milosrdenstva, reagujúc na svedectvo rehoľnej sestry, slúžiacej pacientom s ťažkými neurodegeneratívnymi chorobami. -zk-