Pápež teológom: Otázky ľudí, ich úzkosti, sny, zápasy majú hermeneutickú hodnotu

Vatikán 4. septembra - Doktrína a pastorálka sú prepojené ako modlitba a život, hovorí pápež František vo videoposolstve účastníkom včera skončeného Medzinárodného teologického kongresu v Buenos Aires, ktorý sa konal pri príležitosti 100. výročia teologickej fakulty Katolíckej univerzity Argentíny a 50. výročia Druhého vatikánskeho koncilu. Svätý Otec vo svojom príhovore zdôraznil význam pripomínania si počiatkov s cieľom vyrovnať sa s výzvami každodennej dynamiky, pri zachovaní radosti plynúcej z Kristovej lásky.

Pamäť, štúdium a modlitba v úzkom prepojení s konkrétnosťou života, konkrétnosťou ohlasovania Krista. Toto je v skratke vyjadrená výzva, ktorú pápež František zanechal početnej skupine teológov, ktorí sa zišli na trojdňovom medzinárodnom kongrese v Buenos Aires. Vysvetlil, že teológ je v prvom rade „synom svojho národa“, ktorý „sa stretáva s ľuďmi, ich príbehmi“, pozná ich tradície. „Je človekom, ktorý sa učí oceniť to, čo dostal ako znamenie Božej prítomnosti.“ Teológ „je veriacim človekom, ktorý má skúsenosť s Ježišom Kristom, a zistil, že bez neho nemôže žiť.“ Teológ je prorokom, pretože reflektujúc „tradíciu, ktorú dostal od Cirkvi, udržuje živým povedomie o minulosti“, vytvára pozvanie k budúcnosti, v ktorej Ježiš porazí autoreferencialitu (zakladanie si výlučne na sebe samom) a nedostatok nádeje. Centrom modlitby je realita „medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi súčasnosťou a budúcnosťou“, povedal.

Pápež František zdôraznil tiež dôležitosť obnovenia „pamäte na prechádzanie Boha“ životom Cirkvi, aby porazil pokušenia a rozdelenia. Pri pohľade na 100 rokov teologickej fakulty a 50 rokov od Druhého vatikánskeho koncilu naznačil spojenie medzi tradíciou a súčasnosťou, medzi štúdiom a svedectvom, aby bol katolicizmus skutočný a autentický. Vysvetlil, že Cirkev nemôže byť izolovaná a nemôže tvrdiť, že je „vlastníkom a jediným interpretom skutočnosti a pôsobenia Ducha“; tak ako nemôže byť univerzálna Cirkev, ktorá ignoruje či popiera miestnu realitu. Stredobod cirkevnej tradície je, ako povedal pápež, aby bola „živou riekou“, ktorá pramení pri počiatkoch a plynie do budúcnosti, ktorá zavlažuje rôzne krajiny a napája rôzne geografické oblasti sveta. Tak pokračuje vtelenie evanjelia do každej časti našej planéty spôsobom „vždy novým“.

V tomto zmysle je úlohou teológa „rozlišovať a premýšľať“ o tom, čo dnes znamená byť kresťanom. Prečo kresťan dneška v Argentíne nie je rovnaký ako kresťan pred sto rokmi, a nie je rovnaký v Indii, Kanade, v Ríme. S ohľadom na výzvy, ktorým čelí Argentína, hovoril o multikulturalizme, relativizme a globalizácii, ktoré neraz „minimalizujú dôstojnosť ľudskej osoby a robia ju výmenným tovarom“. Poukázal na cestu evanjelia, ktoré je tu neustále pre to, aby uhasilo smäd ľudu, a ktoré umožňuje odstrániť dve veľké pokušenia: pokušenie odsúdenia všetkého a nachádzania útočiska v konzervativizme alebo fundamentalizme, a pokušenie „posväcovať všetky novinky“, všetko, čo má „novú chuť", relativizujúc pritom múdrosť.

V tejto súvislosti štúdium teológie získava hodnotu nanajvýš dôležitú, ale ako dal pápež jasne najavo, nemôže existovať pojem doktríny oddelenej od pastorácie, pričom poukázal na cirkevných otcov ako Irenej, Augustín, Bazil, Ambróz, ktorí boli veľkými teológmi, pretože boli veľkými pastiermi. Následne zdôraznil potrebu stretávania sa s rodinami, chudobnými, trpiacimi, s ľuďmi na perifériách pre „lepšie pochopenie viery“. Teológia, ktorá vzniká vo svojom vnútri, je osnovou, ktorá môže byť krásna, ale nie je reálna. Otázky našich ľudí, ich úzkosti, ich sny, ich zápasy, ich obavy majú hermeneutickú hodnotu, ktorú nemôžeme ignorovať, povedal Svätý Otec v závere videoposolstva účastníkom Medzinárodného teologického kongresu v Buenos Aires. -jk-