Apel kresťanov Sýrie: Prežívať s nimi prítomnosť trpiaceho Krista

Sýria 24. augusta – Násilie v Sýrii neustáva. Okrem leteckých útokov, ktoré si pri Damasku vyžiadali najmenej 34 obetí, tu pokračuje aj ničenie vzácnych kultúrnych pamiatok. Ako uvádza sýrske observatórium ľudských práv, džihádisti poškodili archeologickú oblasť v Palmýre. Zdevastovali chrám Baalshamin z druhého storočia,  jeden z historicky najcennejších pohanských chrámov tejto archeologickej lokality, ktorá je súčasťou dedičstva UNESCO. Palmýra s jej historickými monumentmi je už od mája okupovaná džihádistami. Tí len pred niekoľkými dňami popravili bývalého riaditeľa archeologického centra v Palmýre, jedného z najuznávanejších znalcov tamojšej histórie.

Zo sýrskeho mesta Aleppo je zase hlásené zhoršenie humanitárnej situácie  - chýba tu voda. Hovorí otec Ibrahim Alsabagh, farár latinskej katolíckej komunity v Aleppe, ktorý bol v týchto dňoch hosťom Mítingu pre priateľstvo národov v talianskom Rimini:

„Teraz len vodu, vodu, vodu! Problém vody je veľmi závažný. Vojenské skupiny zavreli vodné čerpadlá v meste, kde bývame a tak trpíme smädom - všetci obyvatelia sa nachádzajú pod hrozbou tohto smädu. Snažíme sa otvoriť naše studne a vodu distribuovať. Zanechali sme všetko, len aby sme sa sústredili na distribúciu vody. Nevieme ako sa skončí táto situácia, no ako si viete predstaviť, je to jedna obrovská potreba, nevyhnutnosť, jeden veľký problém, osobitne počas leta. Potom je tu potreba jedla, liekov, pomoci z ľudského hľadiska, nielen duchovného. ... Na začiatku krízy mnohí dobrí lekári, ktorí boli v prvej línii, ušli z krajiny a mnohé nemocnice a súkromné kliniky sa nachádzajú bez liekov, je tu veľký nedostatok týchto základných prvkov.“

Zostali nejakí kresťania v Aleppe?

„Áno, ostali. My máme desaťtisíce kresťanov, ktorí zostali v tejto časti mesta kontrolovanej riadnym vojskom, buď preto, že nemajú peniaze na útek, alebo preto, že veria, že v tejto chvíli majú veľké poslanie dosvedčovať vieru uprostred týchto ťažkostí, v tejto kríze.“

Sú tu znaky nádeje, že sa situácia znormalizuje?

„Znaky nádeje navonok nevidíme. Snažíme sa ich vidieť vo vnútri srdca, s touto nádejou my žijeme.“

Čo by ste odkázali kresťanom Západu?

„Chcel by som ich požiadať, aby žili ich vieru s hĺbkou, ich kresťanské povolanie s radikálnosťou. Náš ľud žije skutočne s hĺbkou a radikálnosťou túto cestu očisťovania, tú, ktorou azda prešiel kajúci lotor: je to očisťovanie prostredníctvom utrpenia, ktoré otvára srdce a oči. Takže možno to, čo by som želal kresťanom celého sveta a o čo ich prosím, je práve prijať našu skúsenosť, prežívať ju duchovným spôsobom v spojení s nami a snažiť sa otvoriť si srdce pre túto trpiteľskú prítomnosť Ježiša, ktorý dnes trpí v jeho mystickom tele v Sýrii.“ -zk-