Pápež povzbudil Paraguaj k upevňovaniu demokracie, ocenil hrdinstvo žien

Vatikán 11. júla – Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka, ktorý predniesol pri stretnutí so štátnymi predstaviteľmi Paraguaja a členmi diplomatického zboru v piatok 10. júla 2015 v Asuncióne v záhrade Prezidentského paláca – „Jardín de Palacio de López“.

Vážený pán prezident, predstavitelia republiky, členovia diplomatického zboru, dámy a páni!

Srdečne pozdravujem Vašu Excelenciu, pána prezidenta republiky, a ďakujem mu za jeho úctivé uvítacie slová a za srdečnosť prejavenú i v mene vlády, Najvyššieho súdu a drahého ľudu Paraguaja. Pozdravujem i jednotlivých členov diplomatického zboru a skrze nich vyjadrujem moje prejavy rešpektu a uznania ich konkrétnym krajinám.

Mimoriadne „ďakujem“ patrí všetkým jednotlivcom a inštitúciám, ktorí s nasadením a oddane spolupracovali na príprave tejto cesty, aby som sa cítil ako doma. Nie je ťažké cítiť sa ako doma v tak pohostinnej krajine ako je vaša. Paraguaj je známy ako srdce Ameriky a to nielen vďaka svojej geografickej polohe, ale i hrejivou pohostinnosťou a priateľskosťou svojho ľudu.

Od začiatku svojich prvých krokov nezávislého národa, a až do nedávnej doby, bola história Paraguaja poznačená hrozným utrpením z vojny, bratovrážd, nedostatku slobody a prestupovania ľudských práv. Koľko bolesti a koľko smrti! Obdiv si preto zaslúži paraguajský ľud za jeho húževnatosť a ducha, s akým sa vyrovnával s toľkými protivenstvami a pokračuje v úsilí budovať prosperujúcu a mierumilovnú krajinu.

Tu , v záhrade tohto paláca, ktorá bola svedkom paraguajských dejín od doby, kedy bola iba riečnym pobrežím a využívali ju Guaraníovia, až po posledné udalosti súčasnosti; chcem vzdať hold tisíckam jednoduchých Paraguajčanov, ktorých mená síce nie sú zapísané v knihách dejín, no ktorí boli a naďalej zostanú tými pravými protagonistami svojho ľudu.  A s dojatím a obdivom chcem tiež vyjadriť uznanie za významnú úlohu, ktorú zohrali paraguajské ženy v oných dramatických momentoch dejín, zvlášť v tej zločinnej vojne, ktorá takmer priviedla k zničeniu bratstva našich národov. Ako matky, manželsky a vdovy niesli na svojich pleciach to najťažšie bremeno a mali dosť sily na povzbudovanie svojich rodín a krajiny smerom vpred, čím vlievali nádej lepšieho zajtrajška novým generáciách. Nech Boh žehná paraguajskú ženu, tú najctihodnejšiu v Amerike.

Národ, ktorý zabúda na svoju minulosť, svoje dejiny, svoje korene, nemá budúcnosť, je vyschnutým ľudom. Pamäť pevne opretá o spravodlivosť oslobodzuje od túžby po pomste a nenávisti, mení minulosť na zdroj inšpirácie pre budovanie budúcnosti založenej na spolunažívaní a porozumení a uschopňuje k tomu, aby si človek uvedomovoval tragickosť a absurdnosť vojny. Už nikdy viac vojna medzi bratmi! Budujme vždy len pokoj! Aj ten dennodenný pokoj, pokoj každodenného života, na ktorom sa všetci podieľame, keď sa vyhýbame prejavom arogancie, zraňujúcim slovám, mocenským postojom, a podnecujeme naopak vzájomné porozumenie, dialóg a spoluprácu.

Už niekoľko rokov Paraguaj pracuje na projekte budovania pevnej a stabilnej demokracie. Je teda správne vnímať pocit zadosťučinenia z pohľadu na mnohé, zásluhou všetkých dosiahnuté pokroky na tejto ceste, i keď uprostred veľkých ťažkostí a neistoty. Povzbudzujem vás k tomu, aby ste celou svojou silou pokračovali v práci na upevňovaní demokratických štruktúr a inštitúcií, ktoré budú zodpovedať oprávneným ambíciám obyvateľstva. Forma vlády, vyjadrená vo vašej Ústave ako „reprezentatívna, participatívna a pluralistická demokracia“, založená na podpore a rešpektovaní ľudských práv, nech vás drží ďaleko od pokušenia formálnej demokracie, ktorú Aparecída zadefinovala ako takú, ktorá „sa uspokojuje len s tým, že sa zakladá na korektnosti volebných postupov“ (Dokument z Aparecídy, 74). Toto je demokracia formálna.

Vo všetkých oblastiach spoločnosti, no obzvlášť v oblasti verejného záujmu, je treba umožniť dialóg ako privilegovaný prostriedok v prospech spoločného dobra, ktorý má svoje základy vo vzájomnom stretávaní sa kultúr, v rešpekte a uznaní oprávnených rozdielov a názorov tých druhých. Nemôžeme zostať v atmosfére konfliktnosti; jednota je vždy viac než konflikt; je to zaujímavá úloha očisťovať v láske k vlasti a v láske k ľudu každú takú perspektívu, ktorá vychádza z partajníckych alebo ideologických postojov. A táto istá láska má byť zároveň impulzom pre každodenný rast v transparentných rozhodnutiach, ktoré s rozhodnosťou bojujú proti korupcii. Viem, že dnes existuje pevná vôľa k odstráneniu korupcie.

Drahí priatelia, v ochote slúžiť a pracovať pre spoločné dobro majú mať chudobní a núdzni prioritné miesto. Stále sa vynakladá mnohé úsilie, aby mohol Paraguaj napredovať na ceste ekonomického rastu. Urobili sa dôležité kroky v oblasti vzdelávania a zdravotníctva. Nech neustáva toto úsilie všetkých aktívnych zložiek spoločnosti, až kým už viac nebude detí, ktoré by boli bez prístupu k vzdelaniu, rodín bez domova, robotníkov bez dôstojnej práce, roľníkov bez pôdy na obrábanie a toľkí ľudia nebudú prinútení emigrovať v ústrety neistej budúcnosti; kým už viac nebude obetí násilia, korupcie a obchodovania s drogami. Ekonomický rozvoj, ktorý neberie ohľad na tých najslabších a menej šťastlivých, nie je pravým rozvojom. Meradlom ekonomického modelu má byť integrálna dôstojnosť ľudskej osoby, najmä tých najviac zraniteľných a bezbranných.

Pán prezident, drahí priatelia, aj v mene mojich bratov biskupov Paraguaja vás chcem uistiť o nasadení a spolupráci Katolíckej cirkvi na spoločnom úsilí o budovanie spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti, v ktorej bude možné spolunažívať v pokoji a harmónii. Pretože všetci, aj duchovní pastieri Cirkvi, sme povolaní dbať o budovanie lepšieho sveta (porov. Evangelii gaudium, 183). Pobáda nás k tomu istota našej viery v Boha, ktorý sa chcel stať človekom a svojím životom medzi nami zdieľať náš údel. Kristus nám otvára cestu milosrdenstva, ktorá opierajúc sa o spravodlivosť ide ešte ďalej a je svetlom pre dobročinnú lásku, aby nikto nezostával na okraji tejto veľkej rodiny, akou je Paraguaj, ktorá miluje a chce slúžiť.

V obrovskej radosti z toho, že sa nachádzam v tejto zemi zasvätenej Panne z Caacupé - a chcem osobitne pripomenúť aj mojich paraguajských bratov z Buenos Aires, z mojej predchádzajúcej diecézy, ktorí majú Farnosť Milostivej Panny z Caacupé - vyprosujem Pánovo požehnanie pre všetkých vás, vaše rodiny a celý milovaný paraguajský ľud. Nech je Paraguaj úrodný, ako naznačuje kvet múčenky z plášťa Panny Márie, a nech tak ako ju na obraze obopína pás v paraguajských farbách, zostávate v objatí Matky z Caacupé. Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)