Posledný deň v Ekvádore pápež venoval starším a rehoľníkom

Vatikán/Ekvádor 8. júla – Posledný deň návštevy Ekvádoru, stredajšie dopoludnie 8. júla, Svätý Otec začal návštevou domova dôchodcov v meste Tumbaco, o ktorý sa starajú Misionárky lásky. Po krátkej návšteve kaplnky pápež na nádvorí domu osobne pozdravil každého z približne 70 starčekov a stareniek, o ktorých sa sestry starajú. Sestry pápežovi dali na krk modro-bielu kvetinovú girlandu a jeden zo starčekov mu neskôr nasadil na hlavu tradičný čierny klobúk. Celý čas sa v pozadí ozývali výkriky a spev ľudí zdraviacich Svätého Otca dokonca aj zo striech priľahlých domov. Všetci zborovo žiadali pápeža Františka o požehnanie, ktoré v Ekvádore denne deťom udeľujú aj rodičia na čelo. 

Z Tumbaca sa potom pápež presunul do 27 km vzdialenej Národnej mariánskej svätyne El Quinche. V chráme El Quinche postavenom v roku 1928 sa uchováva soška patrónky Ekvádoru – Našej Panej z El Quinche. Ide o cédrovú sošku zo 16. storočia zobrazujúcu Pannu Máriu, ktorá sa viackrát zjavila domorodým indiánom kmeňa Oyacachi.

Po ceste, tak ako častokrát aj pri stretnutiach, ľudia hádzali smerom k Svätému Otcovi lupienky kvetov. V poslednej časti cesty Svätý Otec zamenil auto za papamobil, ktorého kapota bola po chvíli celkom zasypaná lupienkami ruží.

Svätý Otec po tom, ako si uctil milostivú sošku v chráme prostredníctvom kytice kvetov a  ruženca, ktorý jej zavesil na ruku, zapísal sa v pamätnej knihe svätyne a na priestranstve pri chráme sa stretol s klérom, rehoľníkmi a seminaristami. Po odznení pozdravov kňaza a rehoľnej sestry pápež predniesol spontánny príhovor.

Skôr než začal hovoriť o zasvätenom živote, spomenul, že si všimol na ekvádorskom ľude niečo zvláštne – veľmi osobitnú radosť a nábožnosť tohto ľudu. Ako povedal, v duchu sa pýtal Pána, čo je to za osobitosť, ktorá ho tak oslovuje na tomto ľude. Nakoniec pochopil, že jeho tajomstvo spočíva v zasvätení ekvádorského ľudu Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v ťažkých časoch svojich dejín a  neskôr aj Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Svätý Otec toto nazval základom ekvádorského ľudu a vyzval ho chrániť si túto milosť.

Svätý Otec k rehoľníkom a kňazom hovoril celkom spontánne, odložiac pripravený príhovor. Rozprával im o obrovskej hodnote, akú pre tento svet predstavuje nezištnosť. Nezištná služba, darovanie sa druhým je niečo, čo kňaz a zasvätená osoba prináša tomuto svetu ako Boží dar.  Zároveň upozornil, že ide o Božiu milosť, pre udržanie ktorej je nevyhnutné uchovať si živú duchovnú pamäť, neupadnúť do „duchovného Alzheimeru“, pripamätávať si s vďačnosťou zázraky, ktoré pre nás Pán urobil.

V tejto súvislosti si priblížme tradíciu vzťahujúcu sa na titul Našej Panej z Quinche. Zachované príbehy hovoria, ako istý Diego de Robles vytvoril túto sochu na objednávku domorodcov z kmeňa Lumbicí. Diego ju nevytvoril zo zbožnosti, ale pre peňažný zisk. Keďže mu nemohli zaplatiť, odniesol ju do Oyacachi a vymenil ju za cédrové dosky. Okrem toho Diego nevyhovel ani ďalšej žiadosti tamojšieho ľudu, aby pre sochu postavil oltár, až kým sa neocitol v nebezpečenstve pri páde z koňa a nepocítil pritom pomoc Panny Márie. Vrátil sa do tej dediny a urobil pre sochu podstavec.

Ako píše Svätý Otec vo svojom pripravenom príhovore, ktorý napokon odovzdal prítomným na papieri, „aj každý z nás má skúsenosť Boha, ktorý nám prichádza v ústrety na križovatkách a povoláva nás ako ľudí padlých a zdrvených. Nech márna sláva a svetáctvo nespôsobia, že zabudneme na to, odkiaľ nás Boh vykúpil! Nech nám Panna Mária z Quinche pomôže odpútať sa od našich ambícií, našich sebeckých záujmov a prehnanej pozornosti voči sebe samým!“

Celý text odovzdaného príhovoru

S Ekvádorom sa pápež František rozlúčil krátko po poludní. Na medzinárodné letisko v Quite mu za návštevu prišli poďakovať pred nastúpenou čestnou jednotkou prezident republiky Rafael Correa s delegáciou najvyšších predstaviteľov a biskupský zbor Ekvádoru. -zk-