Rozhovor s kardinálom Petrom Turksonom o encyklike Laudato si’

Vatikán 26. júna  - Encyklika pápeža Františka chce podporovať „vznešenosť“ trhu a varovať pred prílišnou túžbou po zisku, ktorá ju podkopáva, tvrdí ghanský kardinál Peter Turkson. Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, dikastéria, ktoré bolo zapojené do spracovania dokumentu, vysvetľuje v rozhovore pre agentúru Zenit, že Laudato si‘ „je encyklikou kolegiálnou, ktorá je určená pre všetkých ľudí“. Vyjadruje svoje nádeje a odpovedá na silné reakcie, ktoré vyvolala najmä v niektorých ekonomických kruhoch.

Vaša Eminencia, ste spokojný s výsledkom encykliky? Aké sú vaše nádeje v súvislosti s ňou?

Áno, som spokojný. Bol to naozaj dlho a veľmi očakávaný dokument. Bol  tu istý ‚hlad‘, ak to tak povieme, po posolstve Svätého Otca v niektorých otázkach. Takže cítili sme povinnosť reagovať na túto túžbu, aj z dôvodu mnohých situácií, ktoré sa dnes vo svete objavujú. Nemám dôvod nebyť šťastným. Svet potrebuje dôveryhodné vedenie (leadership) v tejto problematike. Zablahoželal som k tomuto pápežovi Františkovi, aj za všetku vytrvalosť, ktorá je potrebná na dosiahnutie podobného výsledku. Vnímam veľmi pozitívne reakcie, ktoré dokument vyvoláva. Jeho obsah je pozitívny. Je to encyklika veľmi konkrétna a obšírna. Navyše naše dikastérium vyvíjalo rôzne aktivity pred jej publikovaním, aby pripravilo miestnych cirkevných predstaviteľov na zverejnenie. A biskupské konferencie sú pripravené duchovne čerpať z jej obsahu, ktorý pozýva všetkých zastať istú rolu. Všetkých.

Svätý Otec dáva v encyklike niektoré silné vyhlásenia na témy práce a trhov. Niektorí s týmto neboli veľmi spokojní. Chceli by ste odpovedať na tieto interpretácie?

Ako môžem poskytnúť krátku odpoveď na niečo, čo si vyžaduje dlhé vysvetlenie? Nič v tejto encyklike nie je v skutočnosti novinkou. Pápež František neútočí na trh, obchod či niečo iné, čo je pre neho ‚ušľachtilým povolaním‘, ako zdôraznil vo svojom liste z roku 2014 Svetovému ekonomickému fóru, pri príležitosti výročného zasadnutia v Davos-Klosters (Švajčiarsko). Svätý Otec vyjadril docenenie talentov podnikateľov, povzbudzujúc ich dať sa do služby chudobným. Keď sa pozeráme na tieto aspekty, rozhodne nikto nevidí útok zo strany pápeža. Skôr je to ocenenie za prácu spolu s výzvou, aby ju používali nie pre osobný prospech a zisk, ale pre chudobných a pre spoločné dobro.

Boh zveril dar práce ľudstvu ako povolanie. Ako také má spolupracovať s Bohom, pokračovať v jeho dielo stvorenia. Myslím si, že to, čo pápež hovorí, je, že ‚ušľachtilá profesia‘ podnikania môže byť skreslená. Nezostane vo svojej čistej forme, ale sa deformuje nejakým spôsobom, v dôsledku tendencie byť zasiahnutá túžbou po zisku, etickými nedostatkami atď. To znamená, že firmy strácajú svoju ‚ušľachtilosť‘. Pápež František pranieruje svet podnikania, ktorý je pod vplyvom hriechu alebo pod vplyvom ľudskej slabosti. A nerobí to pre kritizovanie, ale preto, aby pozval ľudstvo zhostiť sa vlastnej zodpovednosti, pripomínajúc, že to nemôžeme urobiť sami, ale že potrebujeme Božiu milosť.

Príkladom toho je Caritas in veritate, tretia a posledná encyklika Benedikta XVI. a jeho prvá sociálna encyklika, v ktorej emeritný pápež konštatuje, že globalizácia nás robí susedmi a nie bratmi, pretože toto vyžaduje Božiu milosť. V encyklike, ktorá bola podpísaná 29. júna a publikovaná dňa 7. júla 2009, sa Ratzinger zaujíma o problémy globálneho rozvoja a pokroku smerom k všeobecnému dobru, tvrdiac, že láska a pravda sú základnými prvkami účinnej reakcie. Sú tu špecifické pripomienky adresované politickým vodcom, podnikateľom, náboženským vodcom, finančníkom a nápomocným agentúram, ale toto dielo sa vo svojej komplexnosti obracia aj na všetkých ľudí dobrej vôle.

Mnohí tvrdia, že pápež František urobil Cirkev viac ‚prijateľnou‘ pre spoločnosť. Myslíte si, že dokáže konečne presvedčiť svet, že Cirkev plne rešpektuje vedeckú pravdu?

Treba uznať, že vzťah medzi vedou a náboženstvom bol vždy predmetom diskusie. Niektorí vidia istú dichotómiu, pretože ich metódy sú rôzne... Ale základnou líniou je, že skôr ako sa zamerať na rozdiely medzi štúdiami a metodikami by sme sa mali zamerať na bod zhody oboch, ktorý je rovnaký, a je ním ľudská osoba. Keď premýšľame o tomto, uvedomíme si, aké krátkozraké je úsilie obmedziť štúdium ľudskej osoby iba na jeden aspekt jeho existencie, či už fyzický alebo duchovný. Ako osoba človek nie je len telom alebo činnosťou, ale je tu aj duša, nie je tu žiadny rozpor medzi vedou a vierou. Oni sa vzájomne podporujú.

V Caritas in veritate Benedikt XVI. požaduje v skutočnosti dialóg medzi vierou a rozumom, všetkými druhmi rozumu: vedeckým, finančným, ekonomickým... Vysvetľuje, že rozum môže dôjsť k ‚slepým bodom‘, ktoré mu práve náboženstvo a viera môžu pomôcť odhaliť. Viera ale tiež potrebuje rozum, aby bola konkrétna. Cirkev teda podporuje dialóg medzi týmito dvoma kvalitami človeka, ktorý hľadá pravdu. Dve vlastnosti, ktoré nie sú jedna na úkor druhej, ale vo vzájomnom vzťahu k sebe. Koniec koncov, s osobou sa spája ako viera, tak i rozum. Preto sme pozvaní rozpoznať v slovách pápeža Františka vplyvný a dôveryhodný hlas. Ľudia oceňujú jeho nefalšovanosť. Vidíme to aj v našom dikastériu prostredníctvom listov, ktoré posielajú rôzne skupiny ľudí, plné pochvaly nielen zo strany kresťanov, ale napríklad aj moslimov.

Ako môže mať encyklika vplyv na kresťanov v ich každodennom živote?

Encyklika je určená všetkým, každému podľa jeho povolania. Môže pomôcť každej osobe, aj osobným spôsobom, hrať úlohu pri záchrane planéty. Pripomína všetkým, aby sa pozreli na vlastný životný štýl a vlastné návyky, aby boli v súlade s ich nádejou pre budúcnosť sveta. Keď jeme a je tam nejaký obal, môže nájsť správny spôsob, ako sa ho zbaviť. Alebo, napríklad, môžem si vziať bicykel namiesto toho, aby som šiel autom alebo iným vozidlom... Možno šetriť energiu a tak ďalej. Je to len niekoľko príkladov, ktoré môžu poslúžiť pre tých, ktorí hľadajú rôzne možnosti, ako pomôcť zachrániť planétu, ktorú nám dal náš Boh. (Zdroj: agentúra Zenit, Deborah Castellano Lubov) -jk-