2015-06-26 13:14:00

Ranná homília pápeža: Dokážem sa priblížiť k vylúčeným?


Vatikán 26. júna – Kresťania sa musia priblížiť a podať ruku tým, ktorých má spoločnosť tendenciu vylučovať. Konať rovnako ako sa zachoval Ježiš voči vylúčeným svojich čias, to vytvára z Cirkvi skutočné „spoločenstvo“. O tomto dnes hovoril pápež František v rannej homílii v Dome sv. Marty. Zameral sa na postavu z úryvku Matúšovho evanjelia (8,1-4), na malomocného, ktorý naberie odvahu, predstúpi pred Ježiša a povie: «Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť». Ježiš sa ho dotkne a uzdraví ho. Tým prvým, čo si pošpinil ruky bol Ježiš, ktorý približoval vylúčených svojich čias. Pošpinil si ich napríklad dotýkajúc sa malomocných, aby ich uzdravil, učiac tak Cirkev, „že sa nedá vytvárať spoločenstvo bez blízkosti“.

Ako povedal pápež František, zázrak sa udial pred očami zákonníkov, pre ktorých bol malomocný „nečistým“ človekom. „Lepra bola odsúdením na celý život“ a „uzdraviť malomocného bolo asi tak ťažké, ako vzkriesiť mŕtveho“. Preto boli vylučovaní. Ježiš naopak k vylúčenému vystiera ruku a ukazuje základnú hodnotu slova „blízkosť“:

„Nedá sa vytvárať spoločenstvo bez blízkosti. Nedá sa budovať pokoj bez blízkosti. Nedá sa konať dobro bez priblíženia sa. Ježiš mu mohol povedať skrátka: „Buď uzdravený!“ Avšak nie – priblížil sa k nemu a dotkol sa ho. Ešte viac! Vo chvíli, keď sa Ježiš dotkol nečistého, sám sa stal nečistým. A toto je Ježišovo tajomstvo: berie na seba našu špinu, naše nečistoty. Pavol dobre hovorí: Aj napriek svojej rovnosti s Bohom nelipol nástojčivo na svojom božstve, ale zriekol sa seba samého. A Pavol ide ďalej: Urobil sa hriechom. Ježiš sa urobil hriechom. Ježiš sám seba vylúčil, vzal na seba nečistotu, aby sa k nám priblížil.“

Evanjeliový úryvok uvádza aj pozvanie, ktoré Ježiš vyslovuje uzdravenému malomocnému: «Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš im na svedectvo.» Ako zdôraznil pápež, hovorí to preto, lebo pre Ježiša je okrem blízkosti nevyhnutné aj začlenenie:

„Mnohokrát myslím, že je - nehovorím, že nemožné, avšak veľmi ťažké - konať dobro bez toho, aby sme si zašpinili ruky. A Ježiš sa zašpinil. Blízkosť. A potom ide ešte ďalej. Hovorí mu: ‚Choď za kňazmi a urob to, čo je povinnosťou vykonať, keď malomocný ozdravie‛. Toho, ktorý bol vylúčený zo spoločenského života, Ježiš začleňuje: začleňuje do Cirkvi, do spoločnosti... ‚Choď, aby bolo všetko tak, ako má byť‛. Ježiš nikdy nikoho neodsúva na okraj, nikdy. Odsúva sám seba, aby zahrnul vylúčených, aby zahrnul nás hriešnikov, vylúčených, prostredníctvom svojho života.“

Pápež tiež zdôraznil úžas, ktorý Ježiš vyvolal svojimi výrokmi a gestami. „Koľko ľudí sa v tej chvíli rozhodlo nasledovať Ježiša“ a koľkí „v dejinách nasledujú Ježiša, lebo žasnú nad tým, ako hovorí“, povedal Svätý Otec:

„Koľko ľudí hľadí z diaľky a nechápe, sú bez záujmu... Koľkí z diaľky hľadia, ale s ťažkým srdcom, aby Ježiša vystavili skúške, aby ho kritizovali, odsúdili... A koľkí ľudia hľadia z diaľky, lebo nemajú odvahu, akú mal tento človek, no majú veľkú túžbu sa priblížiť! A v spomenutom prípade Ježiš vystrel ruku, ako prvý. Nie iba v tomto prípade, ale vo svojom bytí vystrel ruku k nám všetkým, stanúc sa jedným z nás, takým, ako my: hriešnikom ako my, avšak bez hriechu, zašpineným našimi hriechmi. A toto je kresťanská blízkosť.“

Ako dodal v závere pápež František blízkosť je jedno krásne slovo, ktoré zároveň pozýva k spytovaniu svedomia: „Dokážem sa ja priblížiť?“ Mám „chuť, silu, odvahu dotknúť sa vylúčených?“ Je to otázka, ktorá sa podľa Svätého Otca týka aj „Cirkvi, farností, spoločenstiev, zasvätených, biskupov, kňazov – všetkých“. -zk-








All the contents on this site are copyrighted ©.