Pápež František Valdénskej cirkvi: V mene Pána Ježiša Krista, odpusťte nám!

Vatikán/Turín 23. júna – Publikujeme plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri návšteve Valdénskeho kostola v Turíne dňa 22. júna 2015.

Drahí bratia a sestry, s veľkou radosťou som dnes medzi vami. Pozdravujem vás slovami apoštola Pavla: Vám, ktorí ste «v Bohu Otcovi a v Pánovi Ježišovi Kristovi: Milosť vám a pokoj» (porov. 1 Sol 1,1). Osobitne pozdravujem moderátora Valdénskeho stola, pastora Eugenia Bernardiniho a pastora turínskeho spoločenstva, Paola Ribeta, ktorým úprimne ďakujem za ich pozvanie, ktoré mi tak zdvorilo adresovali. Srdečné prijatie, ktoré mi dnes prejavujete, mi pripomína stretnutia s priateľmi z Evanjelickej valdénskej cirkvi z Rio de la Plata, ktorej duchovnosť a vieru som mohol oceniť a naučiť sa mnoho dobrých vecí. 

Jeden z prvoradých plodov, ktorý nám ekumenické hnutie umožnilo zožať v týchto rokoch, je znovuobjavenie bratstva, ktoré spája všetkých, ktorí veria v Ježiša Krista a sú pokrstení v jeho mene. Toto puto nie je založené na jednoduchých ľudských kritériách, ale na radikálnom delení sa o základnú skúsenosť kresťanského života: o stretnutie s Božou láskou, ktorá sa nám zjavuje v Ježišovi Kristovi, a s pretvárajúcim pôsobením Ducha Svätého, ktorý nás sprevádza na ceste života. Znovuobjavenie tohto bratstva nám umožňuje uchopiť hlboké puto, ktoré nás už zjednocuje napriek našim rozdielnostiam. Ide o spoločenstvo, ktoré je ešte na ceste - a jednota sa vytvára na ceste -, spoločenstvo, ktoré sa modlitbou, neprestajným osobným a komunitným obrátením a za pomoci teológov, ako dúfame s dôverou v pôsobenie Ducha Svätého, bude môcť stať plným a viditeľným spoločenstvom v pravde a láske.

Jednota, ktorá je ovocím Ducha Svätého, neznamená uniformitu. Veď i súrodenci majú ten istý pôvod, no nie sú medzi sebou identickí. Je to zrejmé v Novom zákone, kde sa bratmi nazývali všetci, ktorí mali podiel na tej istej viere v Ježiša Krista, avšak predpokladá sa, že nie všetky spoločenstvá, do ktorých patrili, mali ten istý štýl a rovnakú vnútornú organizáciu. Dokonca, vo vnútri samotného malého spoločenstva bolo možné pozorovať rôzne charizmy (porov. 1 Kor 12-14) a ešte aj pri ohlasovaní evanjelia boli odlišnosti a občas i protiklady (porov. Sk 15,36-40). Žiaľ, stalo sa a stáva sa i naďalej, že bratia neakceptujú svoju odlišnosť a dochádza dokonca k vojne jedného proti druhému.

Keď uvažujeme nad históriou našich vzťahov, nemôžeme sa nezarmútiť nad spormi a násilím spáchaným v mene vlastnej viery, a prosím Pána, aby nám dal svoju milosť, aby sme sa všetci uznali za hriešnikov a aby sme si dokázali vzájomne odpustiť. Je to iniciatívou Boha, ktorý nikdy nerezignuje pred hriechom človeka, že sa otvárajú nové cesty na prežívanie nášho bratstva, a od tohto sa nemôžeme odťahovať. Zo strany Katolíckej cirkvi vás prosím o odpustenie. Prosím vás o odpustenie za tie naše postoje a počínania, ktoré neboli kresťanskými, ba ani ľudskými, ktoré sme počas dejín mali proti vám. V mene Pána Ježiša Krista, odpusťte nám!

Preto sme hlboko vďační Pánovi za konštatovanie, že vzťahy medzi katolíkmi a valdéncami sú dnes čoraz viac založené na vzájomnom rešpektovaní sa a na bratskej láske. Nemálo príležitostí prispelo k upevneniu týchto vzťahov. Mám na mysli, uvediem niekoľko príkladov - aj reverend Bernardini urobil podobne -  na spoluprácu na talianskom vydaní medzikonfesionálneho prekladu Biblie, na pastoračné dohody pri slávení manželstva, a na nedávnej redakcii spoločného apelu proti násiliu na ženách. Medzi mnohými srdečnými kontaktmi v rozličných miestnych kontextoch, kde sa navzájom zdieľa modlitba a štúdium Písem, by som chcel pripomenúť ekumenickú výmenu darov, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti Veľkej noci v Pinerole, zo strany Valdénskej cirkvi Pinerola a zo strany diecézy. Valdénska cirkev priniesla katolíkom víno na slávenie Veľkonočnej vigílie a katolícka diecéza priniesla valdénskym bratom chlieb na svätú večeru Veľkonočnej nedele. Ide o gesto medzi dvoma cirkvami, ktoré ide ponad jednoduchú zdvorilosť a vopred umožňuje rôznymi spôsobmi ochutnať, vopred istým spôsobom ochutnať tú jednotu eucharistického stola, po ktorej túžime. 

Povzbudení týmito krokmi, sme povolaní ďalej spoločne kráčať. Prostredím, v ktorom sa otvárajú rozsiahle možnosti medzi valdéncami a katolíkmi, je evanjelizácia. Vedomí si, že Pán nás predišiel a vždy nás predchádza v láske (porov. 1 Jn 4,10), kráčame spoločne v ústrety mužom a ženám dneška, ktorí sa neraz zdajú byť tak veľmi roztržití a ľahostajní, aby sme im odovzdali srdce evanjelia, a síce «nádheru spásonosnej Božej lásky, ktorá sa prejavila v ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi Kristovi» (Evangelii gaudium, 36). Ďalším prostredím, v ktorom môžeme pracovať čoraz viac zjednotení, je služba ľudstvu, ktoré trpí, chudobným, chorým, migrantom. Vďaka za to, čo ste povedali o migrantoch. Z oslobodzujúceho diela milosti v každom z nás vychádza požiadavka svedčiť o milosrdnej tvári Boha, ktorý sa stará o všetkých, a osobitne o tých, ktorí sú v núdzi. Zameranie sa na chudobných, posledných, tých, ktorých spoločnosť vylučuje, nás približuje k srdcu samého Boha, ktorý sa stal chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil (porov. 2 Kor 8,9) a následne nás ešte viac zbližuje medzi nami navzájom. Rozdielnosti v dôležitých antropologických a etických otázkach, ktoré naďalej jestvujú medzi katolíkmi a valdéncami nech nás nezabrzdia pri hľadaní foriem spolupráce na všetkých týchto poliach. Ak kráčame spoločne, Pán nám pomáha žiť toto spoločenstvo, ktoré predchádza každú protichodnosť.

Drahí bratia a sestry, ešte raz vám ďakujem za toto stretnutie, od ktorého očakávam, že nás upevní v novom spôsobe vzájomnosti: hľadiac v prvom rade na našu spoločnú vieru a náš život v Kristovi a v Duchu Svätom, a až potom na rozdielnosti, ktoré ešte pretrvávajú. Uisťujem vás o mojej spomienke v modlitbe a prosím vás, aby ste sa za mňa modlili, potrebujem to. Pán nech udelí nám všetkým svoje milosrdenstvo a svoj pokoj.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)