Homília pápeža Františka v Turíne: Verní, obnovení a upevnení v láske

Počas pastoračnej návštevy Turína v nedeľu 21. júna 2015 slávil Svätý Otec František svätú omšu na námestí Piazza Vittorio, za účasti takmer 100-tisíc veriacich. Prinášame plné znenie homílie z tejto slávnosti.

V Modlitbe dňa (kolekte) sme prosili: „Svätý Bože, daj, aby sme vždy uctievali a milovali tvoje sväté meno; veď ty nikdy neodopieraš svoju milosť tým, ktorých si postavil na skalu svojej lásky.“ A čítania, ktoré sme si vypočuli nám ukazujú, aká je táto Božia láska voči nám: je to láska verná, láska, ktorá všetko tvorí nanovo, a je pevná a bezpečná.

Žalm nás vyzýval vzdať vďaku Pánovi, lebo „ jeho milosrdenstvo trvá naveky“. V tomto spočíva vernosť lásky: verná láska nesklame a vždy splní to, čo sľúbi. Ježiš stelesňuje túto lásku, je jej svedkom. On sa nikdy neunaví vo svojej láske k nám, v zhovievavosti voči nám a v odpúšťaní, a takto nás sprevádza na našej ceste životom podľa prísľubu daného apoštolom: «Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (Mt 28,20). Z lásky sa stal človekom, z lásky zomrel a vstal z mŕtvych, a z lásky je stále po našom boku, vo chvíľach pekných i tých ťažkých. Ježiš nás miluje stále, až do konca, bezhranične a bez miery. Miluje nás všetkých, a to až tak, že každý z nás môže povedať: «Dal za mňa život. Za mňa!» Ježiš ostáva verný aj napriek našej nevernosti, ako nám to pripomína i sv. Pavol: «Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže» (2 Tim 2,13). Ježiš ostáva verný, i keď sme schybili, a čaká na nás, aby nám odpustil: On je tvárou milosrdného Otca. Takáto je verná láska.

Druhým aspektom je Božia láska tvoriaca všetko nanovo, t. j. láska, ktorá robí všetky veci novými, tak ako nám to pripomenulo druhé čítanie. Rozpoznanie vlastných limitov a vlastných slabostí je otvorenou bránou k Ježišovmu odpusteniu, k jeho láske, ktorá nás dokáže od základov obnoviť, nanovo stvoriť. Spása môže vstúpiť do srdca vtedy, keď sa otvoríme pravde a uznáme naše pochybenia, naše hriechy; takto nadobúdame nádhernú skúsenosť s tým, ktorý neprišiel kvôli zdravým, ale chorým, nie kvôli spravodlivým, ale hriešnikom (porov. Mt 9,12-13). Takto zakusujeme jeho trpezlivosť – má jej tak veľa! -  jeho nežnosť, jeho vôľu zachrániť všetkých. A čo je toho znamením? Znamením toho, že sme sa stali „novými“ a  premenenými Božou láskou, je to, že dokážeme zo seba strhnúť obnosený starý odev nevraživosti a nepriateľstva, aby sme sa mohli zaodieť do čistého rúcha miernosti, žičlivosti, služby druhým, pokoja v srdci, ktorý je vlastný Božím deťom. Duch sveta stále hľadá nejakú novosť, no iba Ježišova vernosť je schopná pravej novosti: urobiť z nás nových ľudí, pretvoriť nás.

Posledným aspektom Božej lásky je jej pevnosť a bezpečnosť, tak ako kamenné násypy, ktoré chránia pred náporom morských vĺn. Ježiš to demonštruje zázrakom zachyteným v evanjeliu, keď utišuje búrku a rozkazuje vetru i moru (porov. Mk 4,41). Učeníci sú vystrašení, lebo si uvedomujú, že to nezvládnu, no Ježiš ich srdcia otvára odvahe viery. Človeku, ktorý volá: „Som v koncoch, viac už nedokážem“, Pán prichádza naproti, ponúka mu svoju lásku ako skalu, ktorej sa môže každý bezpečne chytiť a vie, že nepadne. Koľkokrát len počujeme to „viac už nedokážem“! No on stojí po našom boku s vystretým ramenom a otvoreným srdcom.

Drahí bratia a sestry z Turína a Piemontu, naši predkovia veľmi dobre chápali, čo znamená „skala“, čo značí „pevnosť“. Pekným svedectvom o tom sú slová jedného nášho známeho básnika:

„Priami a úprimní, čím sú, tým sa aj javia: / myseľ jasná, pulz stabilný a pečeň zdravá, / hovoria málo, no vedia čo, / hoci krokom pomalým, dosahujú diaľky. / Ľud, čo nešetrí časom ani potom, / – našinská rasa, slobodná a tvrdohlavá. / Celý svet pozná, čo sú zač / a keď idú okolo ... celý svet sa díva za nimi“.

[Pozn. Autorom citovaných veršov je Nino Costa, rodák z Turína (1886-1945), báseň s názvom „Razza nostrana“ – „Našinská rasa“ je  venovaná Piemonťanom, ktorí pracovali mimo Talianska.]

Mohli by sme sa sami seba spýtať, či sa dnes skutočne pevne držíme skaly, ktorou je Božia láska a ako prežívame vernú lásku Boha voči nám. Vždy tu bude existovať riziko, že na túto veľkú lásku, ktorú nám Pán ukázal, zabudneme. I my, kresťania, podstupujeme riziko, že sa necháme paralyzovať strachom z budúcnosti a budeme hľadať istoty v pominuteľných veciach alebo v modeli uzavretej spoločnosti, ktorej tendenciou je skôr vylúčiť, než prijať medzi seba. V tomto kraji vyrástlo mnoho svätcov a blahoslavených, ktorí Božiu lásku prijali a šírili ju po svete – svätcov slobodných a tvrdohlavých. V stopách týchto svedkov môžeme i my prežívať radosť evanjelia, praktizujúc milosrdenstvo; môžeme zdieľať ťažkosti s ostatnými ľuďmi, s rodinami, zvlášť tými zraniteľnejšími a poznačenými ekonomickou krízou. Rodiny potrebujú cítiť materinské pohladenie Cirkvi, aby mohli napredovať v manželskom živote, vo vzdelávaní svojich detí, v starostlivosti o starých a tiež v odovzdávaní viery mladým generáciám.

Veríme, že Pán je verný? Ako žijeme tú Božiu novosť, ktorá nás každodenne premieňa? Ako žijeme pevnosť Pánovej lásky, ktorá sa ako pevný múr stavia proti vlnám pýchy a falošnej novosti? Nech nám Duch Svätý pomáha k tomu, aby sme si boli vždy vedomí tejto „skalopevnej“ lásky, ktorá nás urobí pevnými a silnými v malých i veľkých trápeniach; ktorá nás uschopní, aby sme sa  neuzatvárali pred ťažkosťami, ale čelili životu s odvahou a hľadeli do budúcnosti s nádejou. Ako vtedy na Galilejskom jazere, tak i dnes na mori nášho života je Ježiš tým, ktorý víťazí nad silami zla a nad hrozbami beznádeje. Pokoj, ktorý nám on dáva, je určený všetkým; i tým mnohým bratom a sestrám, ktorí utekajú pred vojnami a prenasledovaním hľadajúc mier a slobodu.

Milovaní, včera ste slávili slávnosť Preblahoslavenej Panny Utešiteľky [Pozn. Panna Útechy, Consolata, la Consola’ - taliansky dialekt], ktorá je i tu prítomná: nízka a mohutná postavou, bez akejkoľvej pompéznosti: ako jedna dobrá matka“. Jej, našej Matke, zverujeme cirkevné i občianske napredovanie tohto kraja: Ona nech nám svojím príhovorom pomôže nasledovať Pána, aby sme boli vernými, aby sme sa každodenne nechávali obnovovať a zostávali pevnými v láske. Nech je tak.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)