Ranná homília pápeža: Aby viera došla až ku vreckám

Vatikán 16. júna – Ak oddelíme evanjelium od chudoby, nebudeme môcť porozumieť Ježišovmu odkazu. To je nosná myšlienka z homílie pápeža Františka počas rannej omše v Dome sv. Marty, zameranej práve na protiklad bohatstva a chudoby. Svätý Otec zdôraznil, že je nespravodlivé označovať za „komunistov“ tých kňazov či biskupov, ktorí hovoria o chudobných.

Úvaha pápeža Františka sa sústredila na „teológiu chudoby“, vychádzajúc z Druhého listu Korinťanom (8,1-9), kde svätý Pavol organizuje v cirkvi v Korinte zbierku pre cirkev v Jeruzaleme, ktorá prežíva ťažké chvíle chudoby. Poznamenal, že tak ako vo vtedajších časoch, aj dnes je slovo chudoba „slovom, ktoré zahanbuje“. Ako povedal, mnohokrát je počuť výroky typu: „Tento kňaz príliš hovorí o chudobe, tento biskup hovorí o chudobe, tento kresťan, táto sestra hovoria o chudobe... Sú tak trochu komunistami, pravda?“ Naopak podľa Svätého Otca „chudoba je skutočne v centre evanjelia. Ak by sme oddelili evanjelium od chudoby, nedalo by sa porozumieť Ježišovmu odkazu“.

Ako pokračoval pápež, svätý Pavol hovoriac o Cirkvi v Korinte zdôrazňuje, čo je jej pravým bohatstvom: «Vynikáte vo všetkom - vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili». Apoštol národov ich teda vyzýva: „vyniknite tak aj v tomto diele lásky“ pri tejto zbierke:

„Ak máte množstvo bohatstva v srdci, toto obrovské bohatstvo – horlivosť, lásku k blížnemu, Božie slovo, poznanie Boha – nechajte, aby toto vaše bohatstvo došlo až ku vreckám. A toto je zlaté pravidlo. Keď viera nedôjde ku vreckám, nie je pravou vierou. To, čo nám tu hovorí Pavol, je zlatým pravidlom: ‚Ste bohatí v mnohých veciach, teraz buďte štedrí v tomto veľkodušnom diele.‛ Je tu tento protiklad medzi bohatstvom a chudobou. Cirkev v Jeruzaleme je chudobná, nachádza sa v ekonomických ťažkostiach, no je bohatá, pretože má poklad evanjeliového ohlasovania. Táto chudobná cirkev v Jeruzaleme obohatila cirkev v Korinte evanjeliovým hlásaním, darovala jej bohatstvo evanjelia.“

Svätý Otec pokračoval parafrázujúc sv. Pavla: vy, čo „ste ekonomicky bohatí a čo ste bohatí vďaka mnohým veciam, boli ste bez hlásania evanjelia chudobnými, no obohatili ste cirkev v Jeruzaleme, rozširujúc Boží ľud“. „Z chudoby prichádza bohatstvo, je to vzájomná výmena“, povedal pápež František. Základom „teológie chudoby“ je teda toto: „Ježiš Kristus hoci bol bohatý – bohatstvom Boha –  stal sa chudobným“, ponížil sa pre nás. Toto je teda význam prvého blahoslavenstva: „Blahoslavení chudobní v duchu“. To znamená - byť chudobným a nechať sa obohatiť Kristovou chudobou a nechcieť byť bohatým vďaka iným bohatstvám, ktoré by neboli Kristovými“:

„Keď poskytneme pomoc chudobným, nekonáme kresťanské dielo dobročinnosti. Toto je dobré, je to ľudské – dobročinné diela sú veci dobré a ľudské  - no toto nie je kresťanská chudoba, ktorú chce Pavol, ktorú Pavol hlása. Kresťanská chudoba je tá, keď dávam chudobnému z môjho vlastného, a nie z nadbytku, dokonca aj z nevyhnutného, lebo viem, že on ma obohacuje. A prečo ma chudobný obohacuje? Lebo Ježiš povedal, že on sám je prítomný v chudobnom.“

Ako povedal pápež František, keď sa niečoho zrieknem - „nie však len z nadbytku - pre to, aby som daroval chudobnému, chudobnej komunite“, toto „ma obohacuje“. „Ježiš pôsobí vo mne, keď takto konám a Ježiš pôsobí v ňom, aby ma obohatil, keď takto konám“:

„Toto je teológia chudoby, toto je dôvod, je tomu tak preto, lebo chudoba je v centre evanjelia, nie je akousi ideológiou. Je práve týmto tajomstvom, tajomstvom Krista, ktorý sa ponížil, pokoril sa, ochudobnil sa preto, aby nás obohatil. Takto sa rozumie prečo je prvým blahoslavenstvom: „Blahoslavení chudobní v duchu“. Byť chudobným v duchu znamená ísť touto Pánovou cestou: chudoba Pána, ktorý sa tiež ponižuje až tak, že teraz sa pre nás stáva chlebom, pri tejto obete. Naďalej sa ponižuje v dejinách Cirkvi, v pamiatke svojho utrpenia, v pamiatke svojho pokorenia, v pamiatke svojho poníženia, v pamiatke svojej chudoby. A týmto chlebom nás obohacuje.“ -zk-