Pápež František: Brániť posvätnosť ľudského života na poli vedy

Vatikán 30. mája – Zástancovia ľudského života na poli vedy si dnes odniesli zo stretnutia s pápežom Františkom povzbudenie k cieľavedomej angažovanosti v prospech kultúry života. Svätý Otec prijal vo Vatikáne okolo 400 účastníkov kongresu organizovaného talianskym združením Veda a život, ktoré vzniklo pred desiatimi rokmi po celonárodnom referende o zavedení novej legislatívy v otázke umelého oplodnenia.

Svoj príhovor pápež František venoval základnej požiadavke úcty k ľudskému životu vo sfére vedy. Hovoril o potrebe brániť pred predsudkami prvoradosť ľudského práva na život. Ako povedal, „Kristus, ktorý je svetlom pre človeka a pre svet, osvetľuje cestu tak, aby veda bola vždy poznaním v službe života.“ Veda má slúžiť človeku, nie naopak, upozornil pápež.

Zdôraznil, že brániť život od počatia až po jeho prirodzený koniec znamená zastávať sa posvätnosti ľudského života v každej jeho fáze, pričom vymenoval rozličné druhy „atentátu na život“, odohrávajúceho sa v dnešnej dobe. K umelému potratu a eutanázii priradil ľahostajnosť k zomierajúcim migrantom na mori, podvýživu, terorizmus, vojnu a násilie.

Je potrebná obnovená kultúra života, ktorá dokáže budovať siete dôvery a vzájomnosti a ponúkať horizont pokoja, milosrdenstva a spoločenstva, konštatoval Svätý Otec. Prítomných povzbudil k dialógu s celým vedeckým svetom, aj s tými, ktorí bránia život, hoci sa nepovažujú za veriacich, sú však otvorení voči tajomstvu ľudského života. -jb-

Hlavná časť príhovoru Svätého Otca:

„Vaša služba v prospech ľudskej osoby je dôležitá a povzbudivá. Ochrana a podpora života skutočne predstavuje zásadnú úlohu, a to najmä v spoločnosti poznačenej negatívnou logikou vyraďovania. Preto vnímam vaše združenie ako ruky, ktoré sú podávané iným rukám a podporujú život.

Je to náročná výzva, v ktorej sa riadite postojmi otvorenosti, pozornosti, blízkosti k človeku v jeho konkrétnej situácii. To je veľmi dobré. Podávané ruky nie sú len zárukou stability a rovnováhy, ale tiež odovzdávajú ľudské teplo.

Pri ochrane ľudskej osoby sa sústreďujete na dva základné kroky: vychádzať von za účelom stretnutiu a stretávať druhého s cieľom podpory. Spoločná dynamika tohto pohybu ide od stredu k perifériám. V strede je Kristus. A od tejto centrality sa orientujte k rôznym podmienkam ľudského života.

Kristova láska nás ženie (porov. 2 Kor 5,14), aby sme boli služobníkmi maličkých i starcov, každého muža a ženy, ktorým musí byť priznané a zachovávané prvoradé právo na život. Existencia ľudskej osoby, ktorej venujete vašu starostlivosť, je tiež vašim konštitutívnym princípom; je to život v jeho nedozernej hĺbke, ktorá sprevádza  začiatok i celý priebeh vedeckej činnosti; je to zázrak života ktorý vždy uvádza do krízy nejakú formu vedeckej domýšľavosti, prinavracajúc prvenstvo údivu a kráse. Tak Kristus, ktorý je svetlom pre človeka a pre svet, osvetľuje cestu, aby veda bola vždy poznaním v službe života. Keď tohto svetla ubúda, keď poznanie zabúda na kontakt so životom, stáva sa neplodným. Preto vás pozývam udržiavať pohľad vysoko upretý na posvätnosť každej ľudskej osoby, aby veda bola naozaj v službách človeka, a nie človek v službách vedy.

Vedecké bádanie používa svoje zväčšovacie sklo na analyzovanie špecifických stránok. A aj vďaka tejto schopnosti analýzy znovu zdôrazňujeme, že spoločnosť, ktorá je spravodlivá uznáva ako prvoradé právo na život od počatia až po jeho prirodzený koniec. Chcel by som však, aby sme išli ešte ďalej a s pozornosťou uvažovali nad časom, ktorý spája počiatok a koniec. Preto uznávajúc nevyčísliteľnú hodnotu ľudského života, musíme tiež uvažovať nad tým, ako ho využívame. Život je predovšetkým darom. Ale táto skutočnosť vytvára nádej a budúcnosť vtedy, ak je oživovaná plodnými väzbami, rodinnými a spoločenskými vzťahmi, ktoré otvárajú nové perspektívy.

Stupeň pokroku civilizácie sa určuje práve podľa jej schopnosti chrániť život, predovšetkým v jeho najzraniteľnejších fázach, a nie natoľko podľa rozšírenosti technických prostriedkov. Keď hovoríme o človeku, nikdy nezabúdajme na všetky tie útoky na posvätnosť ľudského života. Atentátom na život je pliaga potratu. Atentátom na život je nechať zomrieť našich bratov na lodiach v Sicílskom prieplave. Atentátom na život je smrť pri práci nerešpektujúcej minimálne podmienky bezpečnosti. Atentátom na život je smrť z podvýživy. Atentátom na život je terorizmus, vojna, násilie; ale aj eutanázia. Milovať život znamená vždy sa ujímať druhého, chcieť jeho dobro, pozdvihovať a ctiť si jeho transcendentnú dôstojnosť.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)