Pápež František biskupom Talianska: Cirkevná vnímavosť

Vatikán 19. mája – Dôrazne odsúdiť korupciu, nebyť abstraktní vo svojich pastoračných dokumentoch a posilniť úlohu laikov. To sú niektoré z akcentov príhovoru pápeža Františka pri príležitosti otvorenia 68. generálneho zhromaždenia Konferencie biskupov Talianska, ktoré sa začalo 18. mája v podvečerných hodinách v Synodálnej aule vo Vatikáne. Témou štvordňového pracovného stretnutia je osvojenie si apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium miestnou cirkvou. 

Svätý Otec hneď v úvode na margo témy povedal: „Radosť evanjelia je v tomto historickom období, keď sme nezriedka obkľúčení neútešnými správami a miestne i medzinárodné dianie nám spôsobuje bolesť a súženie – v tomto kontexte realisticky málo uspokojivom – je naším kresťanským a biskupským povolaním, aby sme išli proti prúdu, to znamená, aby sme boli radostnými svedkami vzkrieseného Krista a odovzdávali druhým nádej a radosť.“

Následne sa pápež sústredil na „vnímavosť Cirkvi“ vo viacerých konkrétnych oblastiach života.

Z príhovoru pápeža Františka:

„Moje otázky a moje starosti sa rodia z globálnej vízie – nielen v zameraní na Taliansko – a najmä z nespočetných stretnutí, ktoré som počas týchto dvoch rokov mal s rôznymi biskupskými konferenciami a počas ktorých som spozoroval dôležitosť toho, čo možno označiť termínom cirkevná vnímavosť, totiž osvojenie si Kristovho zmýšľania, jeho pokory, súcitu, milosrdenstva, konkrétnosti – Kristova láska je konkrétna – a múdrosti. Cirkevná vnímavosť, ktorá tiež vyžaduje nebyť bojazliví či irelevantní pri pranierovaní a boji proti široko rozšírenej, verejnej i súkromnej mentalite korupcie, ktorá nehanebne ožobračuje rodiny, dôchodcov, poctivých pracujúcich, kresťanské komunity, vyradzuje mladých ľudí, systematicky oberaných o akúkoľvek nádej do ich budúcnosti, a najmä odsúva na okraj slabých a núdznych. Cirkevná vnímavosť, ktorá nás ako dobrých pastierov nabáda vychádzať v ústrety Božiemu ľudu, brániť ho pred ideologickými kolonizáciami, ktoré mu odnímajú ľudskú identitu a dôstojnosť.

Cirkevná vnímavosť sa prejavuje tiež v pastoračných rozhodnutiach a príprave dokumentov, našich dokumentov, v ktorých nemá prevažovať abstraktný teoreticko-doktrinálny aspekt, akoby naše smernice neboli určené nášmu ľudu a našej krajine, ale iba niekoľkým učencom a špecialistom. Máme sa naopak usilovne zamerať na to, aby sme ich premietli do konkrétnych a zrozumiteľných návrhov.

Cirkevná a pastoračná vnímavosť sa konkretizuje tiež v posilňovaní neodmysliteľnej úlohy laikov, ochotných prijať zodpovednosť, ktorá im patrí. V skutočnosti laici, ktorí majú autentickú kresťanskú formáciu, by nemali potrebovať nejakého pilotného biskupa či pilotného monsignora alebo nejaký klerikálny podnet, aby na seba zobrali svoju zodpovednosť na všetkých úrovniach: politickej a sociálnej, ekonomickej a legislatívnej. Všetci však potrebujú biskupa - pastiera!

Napokon cirkevná vnímavosť sa konkrétne prejavuje v kolegialite a v spoločenstve medzi biskupmi a ich kňazmi. V spoločenstve medzi samotnými biskupmi, medzi bohatými diecézami – materiálne aj na duchovné povolania – a tými, ktoré sú v ťažkostiach. V spoločenstve medzi perifériami a centrom, medzi biskupskými konferenciami a medzi biskupmi a Petrovým nástupcom.

V niektorých častiach sveta badať šírenie sa oslabovania kolegiality, ako pri vytyčovaní pastoračných plánov, tak aj pri zdieľaní plánovitých ekonomicko-finančných záväzkov. Chýba zvyk overovať si prijatie programov ľuďmi a realizáciu plánov, organizuje sa napríklad sympózium či akcia, ktorá dáva dôraz na tie isté témy, uspáva komunitu a splošťujúco vplýva na rozhodnutia, názory i ľudí. Namiesto toho, aby sme sa nechali uchvátiť smerom k tým horizontom, ku ktorým nás posiela Duch Svätý.

Ďalší príklad nedostatku cirkevnej vnímavosti: prečo sa nechávajú až tak veľmi zostarnúť rehoľné inštitúty, kláštory a rehoľné kongregácie, až tak, že už takmer nie sú evanjeliovým svedectvom verným zakladajúcej charizme? Prečo sa neusiluje o ich zlúčenie skôr než bude z mnohých hľadísk neskoro? A toto je svetový problém.“

Ako dodal Svätý Otec, predložil „len niektoré príklady oslabenej cirkevnej vnímavosti v dôsledku neprestajného konfrontovania sa s enormnými svetovými problémami a krízou, ktorá neobchádza ani samotnú kresťanskú a cirkevnú identitu.“ Pápež František ukončil svoj príhovor talianskym biskupom modlitbou: „Kiež nám Pán – počas Jubilea milosrdenstva, ktoré sa začne 8. decembra – udelí «radosť z opätovného objavenia  a plodného zúročenia Božieho milosrdenstva, ktorým sme všetci pozývaní ponúkať útechu každému mužovi a každej žene našej doby. Zverme už teraz tento Svätý rok Matke milosrdenstva, aby k nám obrátila svoj pohľad a bdela nad našou cestou» (Homília, 13. marca 2015).“

Počas generálneho zhromaždenia Konferencie biskupov Talianska, ktorej predsedom je janovský arcibiskup kardinál Angelo Bagnasco, bude volený podpredseda konferencie pre severnú oblasť krajiny a reprezentanti na XIV. generálne zhromaždenie synody biskupov. -jk-