Pápež v rannej homílii: Duch Svätý hýbe Cirkvou, aby napredovala

Vatikán 8. mája - Duch Svätý vytvára v Cirkvi „pohyb“, ktorý sa na pohľad môže javiť ako „zmätok“, avšak ak je prijatý v modlitbe a s duchom dialógu, vždy plodí „jednotu“ medzi kresťanmi. Toto je hlavná myšlienka homílie pápeža Františka z rannej svätej omše v kaplnke Domu sv. Marty, ktorú v dnešný sviatok Panny Márie z Lujan, patrónky Argentíny, obetoval za svoju vlasť.

Boh nepozorovane hýbe vodami Cirkvi a zakaždým, keď sa kresťania, počnúc apoštolmi, vzájomne konfrontovali v otvorenosti a dialógu, a nie podnecovaním k zradám a vytváraniu „skupiniek“, vtedy vždy správne pochopili, čo je potrebné robiť, a to vďaka inšpirácii Ducha Svätého. Pápež František predložil túto myšlienku v súvislosti so situáciami konfrontácie a konfliktu, ktoré podľa Skutkov apoštolov zažívalo prvé kresťanské spoločenstvo.

Dnešný úryvok (Sk 15,22-31) rozpráva o závere prvého koncilu v Jeruzaleme, ktorý po značných napätiach ustanovil niekoľko jednoduchých pravidiel, ktoré mali dodržiavať noví konvertiti. Problémom je, ako vysvetlil Svätý Otec, že predtým vznikol vnútorný zápas medzi tými, ktorých nazýva „uzavretými“, čiže skupinou kresťanov „veľmi lipnúcich na zákone“, ktorí chceli „nanucovať požiadavky judaizmu novým kresťanom“, a Pavlom z Tarzu, apoštolom pohanov, ktorý bol rozhodne proti tomuto núteniu:

„Ako vyriešia problém? Zhromaždia sa a každý predloží svoj úsudok, predstaví svoj náhľad. Diskutujú, ale ako bratia, nie ako nepriatelia. Nevytvárajú vonkajšie kliky aby vyhrali, neutiekajú sa k civilnej moci, ani nezabíjajú, aby zvíťazili. Hľadajú cestu modlitby a dialógu. Títo, čo zastávali celkom protichodné pozície, vedú dialóg a dospievajú k zhode. Toto je dielo Ducha Svätého.“

Konečné rozhodnutie bolo prijaté vo svornosti, zdôraznil pápež František. Na základe tohto bol v závere koncilu napísaný list pre „bratov pochádzajúcich z pohanov“, ktorého obsah je výsledkom vzájomného podelenia sa, čiže niečoho celkom odlišného od trikov a slovných potýčok, využívaných tými, čo zasievajú „kúkoľ“:

„Taká cirkev, kde sa nikdy neobjavujú problémy tohto druhu, ma privádza k uvažovaniu, že Duch tu nie je veľmi prítomný. A v takej cirkvi, kde je stále hašterenie, kde sú kliky a bratia sa navzájom zrádzajú, tam nie je prítomný Duch! Duch je tým, kto robí novosti, kto hýbe situáciou smerom vpred, kto vytvára nové priestory, kto vytvára múdrosť, ktorú prisľúbil Ježiš: ‚On vás naučí!‘ Toto uvádza do pohybu, ale tiež v konečnom dôsledku vytvára harmonickú jednotu medzi všetkými.“

Poslednú poznámku pápež František v dnešnej homílii venoval ukončeniu listu. Ide o slová, ktoré odhaľujú dušu kresťanskej svornosti, nie nejaký jednoduchý úkon dobrej vôle, ale ovocie Ducha Svätého:

„Toto je to, čomu nás dnes učí toto čítanie, čomu nás učí prvý ekumenický koncil. ‚Lebo Duch Svätý a my sme usúdili‘ – toto je tá formulácia, keď nás Duch všetkých privádza ku zhode. Teraz pokračujme v slávení Eucharistie a prosme Pána Ježiša, aby bol prítomný medzi nami, aby nám vždy posielal Ducha Svätého, každému z nás. Aby ho zosielal Cirkvi a aby Cirkev dokázala byť verná hnutiam, ktoré podnecuje Duch Svätý.“ -jk-