Predstavitelia cirkví Európy žiadajú správnu interpretáciu slobody

Rím 8. mája – „Za Európu slobody“ – tak znie názov záverečného posolstva z výročného zasadnutia Spoločného výboru Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) a Konferencie európskych cirkví (CEC), ktoré sa dnes skončilo v Ríme. Téma rokovania mala názov: „Sloboda a slobody: kresťanský prístup“. Jeho účastníci v závere svojho posolstva sformulovali do šiestich bodov konkrétne požiadavky týkajúce sa ľudskej slobody uprostred aktuálnych problémov dneška. Svoje posolstvo začínajú takto:

 „My Európania sa v každodennom živote tešíme z nesmiernej slobody. Máme dlh voči generáciám, ktoré nás predišli a ktoré bojovali pre vytvorenie spoločenského poriadku, v ktorom spoločné dobro a sloboda jednotlivca môžu nachádzať vzájomnú harmóniu. Pri tomto 70. výročí konca Druhej svetovej vojny si pripomíname obete, ktoré si vyžiadal tento tvrdý zápas za slobodu proti smrtonosným ideológiám. Tento boj za slobodu umožnil vznik Dohovoru pre ochranu ľudských práv a základných slobôd, v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že sloboda je vždy spojená s povinnosťami a zodpovednosťami“.

Členovia Spoločného výboru v ekumenickom zložení CCEE a CEC chcú teda pri tejto príležitosti obnoviť úsilie o takú víziu slobody, ktorá bude prospešná pre všetkých, pričom vyhlasujú:

„Sme presvedčení, že v pluralistickej Európe je potrebná kresťanská vízia ľudskej slobody. Domnievame sa, že táto sloboda je našou súčasťou, lebo Boh nás stvoril slobodných. Naša kresťanská sloboda je Božím darom zakoreneným v Kristovi a volá nás k životu vzájomnej služby. Kristus nás vyzýva využívať našu slobodu na uskutočňovanie Božieho kráľovstva tu a teraz. Nie je to žiadna sloboda, ak by táto sloboda nebola spolu s druhými a pre druhých.

Sloboda zakorenená v pravde sa nezriedka ocitá v konflikte s inými chápaniami slobody, vyskytujúcimi sa v spoločnosti. Príliš často narážame na interpretácie slobody chápanej ako individualistické uspokojenie a nezmyselný konzum na úkor druhých.“

Účastníci stretnutia v Ríme ďalej v šiestich bodoch vyslovujú požiadavky na správne chápanie slobody, ktorá je zameraná na zodpovednosť voči Bohu a voči blížnemu. Žiadajú takú slobodu, 1. ktorá bude odmietať utláčanie žien v mene akéhokoľvek náboženstva; 2. ktorá zachráni migrantov prichádzajúcich cez Stredozemné more a prinesie odstránenie príčin migrácie; 3. ktorá vyjadrí solidaritu namiesto predsudkov voči Rómom; 4. ktorá sa zasadí za skoncovanie s obchodovaním s ľuďmi; 5. ktorá bude chrániť životné prostredie ako posvätný dar, a to aj v súvislosti s nastávajúcim stretnutím COP21o klimatických zmenách v Paríži; 6. ktorá dáva prednosť nádeji pred zúfalstvom a je solidárna s mladými v ich úsilí zamestnať sa a založiť si rodinu. -zk-