P. Ghassan Sahoui SJ: Sýrčania potrebujú počuť povzbudenie, aby zostali v krajine

Sýria 7. mája - Severovýchod Sýrie je naďalej scénou neprestávajúcich stretov medzi armádou Damasku a opozičnými ozbrojencami. Neistota narastá aj kvôli útokom samozvaného Islamského štátu džihádistov. Tvárou v tvár vojnovej situácii sa zväčšuje dráma civilného obyvateľstva, najmä v Aleppe. Jedna z dvoch hlavných nemocníc mesta bola bombardovaná a musela prerušiť prevádzku. V tomto kontexte sú kresťanské spoločenstvá extrémne utláčané. O ich podmienkach hovorí jezuita páter Ghassan Sahoui, riaditeľ Jezuitskej služby utečencom (Jesuit Refugee Service JRS) v Aleppe:

„Veľa ľudí bolo zasiahnutých, zostalo veľa žien bez manželov, siroty ... Žiaľ je tu tak veľa chudobných ľudí, ktorí prišli o prácu ... neprestajne sa stretávame s biedou... Dosť bolo všetkej tej krvi, dosť tejto absurdnej vojny! Potrebujeme dialóg pre riešenie problémov, začať spoločný dialóg, aby sme dosiahli dohodu medzi všetkými stranami.“

Na otázku, ako sa kresťanské spoločenstvá dokážu vysporiadať s touto situáciou, v ktorej je bombardovanie a násilie na dennom poriadku, páter Sahoui odpovedá:

„Mnohí opustili Aleppo, ale je mnoho ďalších, ktorí sa vrátili, pretože tu sú ich domovy, tu je ich práca. Takmer celá kresťanská komunita dostáva humanitárnu pomoc; iste je tu atmosféra strachu medzi kresťanmi, ktorí sa pýtajú, čo robiť, či zostať, alebo odísť, a prosia predovšetkým pomoc, znamenie nádeje, odpoveď na to, čo robiť...“

A čo najviac miestni obyvatelia potrebujú?

„Som presvedčený, že naši ľudia predovšetkým prosia o povzbudenie, aby zostali. Najmä kresťanské rodiny to potrebujú v tejto dobe.“

Toľko jezuita páter Ghassan Sahoui, riaditeľ Jezuitskej služby utečencom v Aleppe:

Za stále dramatickejšiu označuje situáciu na severovýchode Sýrie aj Amnesty International. Hovorí o zločinoch proti ľudskosti v regióne Aleppo, denne zasahovanom bombovými útokmi, nájazdmi, masakrami a mučením. OSN pokračuje v snahe o dialóg medzi stranami v konflikte, ale veľkou neznámou zostáva faktor samozvaného Islamského štátu. Páter Pierbattista Pizzaballa, kustód Svätej zeme, ktorý sa práve vrátil z návštevy Sýrie, hovorí o situácii sýrskych kresťanov a ďalších komunít:

„Tragická, dramatická! Dotýka sa všetkých, kresťanov i moslimov, ale - treba žiaľ priznať - hlavne kresťanov a ďalších menšín, a to predovšetkým v Aleppe, meste úplne zmasakrovanom, s perifériou totálne zničenou, úplne bez elektriny a vody, s nedostatkom potravín a s pokračujúcimi bombovými útokmi, najmä na kresťanské štvrte, aj keď nie len na ne.(...) Za týchto okolností hovoriť o znesiteľnom živote je samozrejme ťažké... (...) Mnohí sa snažili odísť, najmä z mesta Aleppo do Latakie a Tartusu alebo mimo Sýrie ... Tí, čo zostali, sú najmä chudobní! Snažia sa pomáhať jeden druhému, ako môžu. Napríklad rodiny, ktoré zostali bez domova po bombardovaní boli prijaté inými chudobnými rodinami, žijúcimi v podmienkach tiež veľmi biednych, ale boli schopné preukázať solidaritu. Potom v kostoloch  – ktoré ešte stále fungujú, pretože mnohé sú zničené, ako pravoslávny, arménsky, maronitský, sýrsky – sú všetci spolu. Snažia sa byť si navzájom nablízku. Keď sa nedá robiť veľa, snažia byť si vzájomne morálnou oporou. A to je svedectvo, ktoré môžem osobne dosvedčiť.“

Páter Pierbattista Pizzaballa dodáva:

„Otázka, ktorú si všetci kladú, nie je o bombardovaní, na ktoré si žiaľ – nechcem, aby to vyznelo cynicky – si trochu zvykli, ale o tom, čo by sa stalo, keby prišiel Islamský štát. Kladú si otázku: Čo s nami bude? Bezútešnosti je veľa a je tu veľa strachu. Ale vidím, že predovšetkým mladí ľudia sú pevne rozhodnutí – tí, ktorí zostali – pomáhať si, podporovať sa, niečo urobiť ... Teda nenechať sa podmaniť zúfalstvom, aj keď - opakujem - situácia je skutočne dramatická.“ -jk-