Pápež pripomenul františkána Junipera Serru a desiatky svätcov Ameriky

Vatikán 2. mája – Svätý Otec František pri príležitosti dnešného Dňa reflexie o apoštolovi Kalifornie, blahoslavenom Juniperovi Serrovi navštívil Pápežské severoamerické kolégium na rímskom pahorku Gianicolo.  Podujatie organizovalo kolégium v spolupráci s Pápežskou komisiou pre Latinskú Ameriku a  pod patronátom arcidiecézy Los Angeles.

Stretnutie otvorili kardinál Marc Ouellet, predseda Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku a Mons. James Checchio, rektor Pápežského severoamerického kolégia, ktorý hovoril o nadchádzajúcej septembrovej ceste pápeža do Spojených štátov. Osobnosť Junipera Serru, ktorý bude svätorečený počas návštevy pápeža vo Washingtone, predstavil p. Vincenzo  Criscuolo, OFM Cap., generálny relátor Kongregácie pre kauzy svätých.

Pri svätej omši, ktorej predsedal pápež František v Pápežskom severoamerickom kolégiu o 12.15, koncelebrovali Mons. José H. Gómez, arcibiskup Los Angeles, a Mons. Joseph Edward Kurtz, predseda Konferencie biskupov USA.

Svätý Otec sa v homílii zameral na odkaz evanjelizátora Kalifornie z 18. storočia, s dôrazom na jeho tri hlavné charakteristiky: misijnú horlivosť, mariánsku úctu a svedectvo svätosti. Vyšiel z biblického citátu zo Skutkov apoštolov «Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.» (Skutky 13,47; porov. Iz 49,6).  Tieto Pánove slová, ako povedal, nám umožňujú vidieť misijný charakter Cirkvi, ktorá je poslaná Ježišom vychádzať, aby ohlasovala evanjelium. To sa dialo od prvého okamihu skrze učeníkov, keď po prepuknutí prenasledovania odchádzajú z Jeruzalema (Sk 8,1-3). Rovnako to platí aj o množstve misionárov, ktorí priniesli evanjelium do Nového sveta a zároveň bránili domorodcov proti zneužívaniu kolonizátormi, poznamenal Svätý Otec:

„Medzi nimi bol aj brat Junipero; jeho dielo evanjelizácie nám pripomína prvých ‚dvanástich františkánskych apoštolov‛, ktorí boli priekopníkmi kresťanskej viery v Mexiku. On bol protagonistom novej evanjelizačnej jari v týchto rozľahlých krajoch, do ktorých už dvesto rokov predtým prišli misionári pochádzajúci zo Španielska, od Floridy až po Kaliforniu. Omnoho skôr, než dorazili pútnici na lodi Mayflower na severoatlantické pobrežie.

Život a príklad brata Junipera poukazujú na tri aspekty: jeho misijnú horlivosť, jeho mariánsku úctu a jeho svedectvo svätosti.

Na prvom mieste bol neúnavným misionárom. Čo viedlo brata Junipera k tomu, aby opustil svoj domov, svoju krajinu, svoju rodinu, univerzitnú katedru, svoju františkánsku komunitu na Malorke, a išiel až do končín zeme? Bez pochyby to bola vášeň hlásať evanjelium ad gentes, teda impulz srdca, ktoré sa chce podeliť s najvzdialenejšími o dar stretnutia s Kristom: dar, ktorý najprv prijal a zakúsil vo svojej plnosti pravdy a krásy. Ako Pavol a Barnabáš, ako učeníci v Antiochii a v celom Judsku, bol plný radosti a Ducha Svätého pri šírení Pánovho slova. Takáto horlivosť nás provokuje, je pre nás veľkou výzvou! Títo učeníci-misionári, ktorí sa stretli s Ježišom, Synom Božím, ktorí skrze neho poznali milosrdného Otca a pohnutí milosťou Ducha Svätého sa rozbehli do všetkých geografických, sociálnych a existenciálnych periférií, aby vydali svedectvo o láske, sú pre nás výzvou! Niekedy sa zastavujeme pri dôslednom skúmaní ich predností a predovšetkým ich limitov a nedostatkov. Ale pýtam sa, či dnes sme schopní reagovať s rovnakou veľkorysosťou a rovnakou odvahu na Božie volanie, ktoré nás pozýva zanechať všetko, aby sme sa mu klaňali, nasledovali ho, nachádzali ho v tvárach chudobných, ohlasovali ho tým, čo nepoznajú Krista, a preto sa necítia byť objatí jeho milosrdenstvom. Svedectvo brata Junipera nás volá, aby sme sa osobne zapojili do kontinentálnej misie, ktorá má svoje korene v ‚Evangelii gaudium‘ - evanjeliovej radosti.

Táto radosť sa na druhom mieste prejavila v tom, keď brat Junipero zveril svoje misijné úsilie Presvätej Panne Márii. Vieme, že pred odchodom do Kalifornie chcel odovzdať svoj život Panne Márii Guadalupskej a  pre misiu, na ktorú sa chystal, vyprosiť cez ňu milosť otvorenia sŕdc kolonizátorov i domorodcov. V tejto úpenlivej prosbe môžeme tiež vidieť tohto pokorného brata kľačiaceho pred obrazom ‚Matky samého Boha‘, známym ako ‚Morenita‘, ktorý Novému svetu priniesol jej Syna. Obraz Panny Márie Guadalupskej bol prítomný v dvadsaťjeden misiách, ktoré brat Junipero založil pozdĺž pobrežia Kalifornie. Od tej doby sa Naša Pani z Guadalupe stala skutočne patrónkou celého amerického kontinentu. Nemožno ju oddeliť od srdca amerického ľudu. Ona totiž predstavuje spoločný koreň tohto kontinentu. Ba čo viac, dnešná kontinentálna misia sa zveruje tej, ktorá je prvou a svätou učeníčkou-misionárkou, prítomnosťou a spoločníčkou, zdrojom útechy a nádeje. Tej, ktorá neustále počúva, aby chránila svoje americké deti.

Po tretie, bratia a sestry, kontemplujme svedectvo svätosti brata Junipera – jedného z otcov zakladateľov Spojených štátov, svätého v katolíckosti a osobitného ochrancu Hispáncov v krajine –, aby celý americký národ znovu objavil svoju vlastnú dôstojnosť, upevňujúc svoju príslušnosť ku Kristovi a jeho Cirkvi.“

Pápež František pokračoval prosbou o príhovor Junipera Serru, ale tiež celého spoločenstva amerických svätých, medzi ktorými spomenul svätých mužov a ženy, ktorí sa vyznamenali rôznymi charizmami: kontemplatívne žijúce ženy, ako Ružena z Limy, Mariana z Quita a Teresita z Ánd; duchovní pastieri, ktorí šírili okolo seba vôňu Krista a pach oviec, ako Turibius di Mogrovejo, Francois de Laval, Rafael Guizar Valencia; pokorní pracovníci v Pánovej vinici Juan Diego a Kateri Tekakwhita; služobníci trpiacich a ľudí na okraji spoločnosti, ako Peter Claver, Martin de Porres, Damián z Molokai, Alberto Hurtado a Rose Philippine Duchesne; zakladateľky komunít zasvätených v službe Bohu a chudobným, ako Francesca Cabrini, Elizabeth Ann Seaton a Catalina Drexel; neúnavní misionári, ako brat Francisco Solano, José de Anchieta, Alonso de Barzana, María Antonia de Paz y Figueroa, José Gabriel del Rosario Brochero; mučeníci ako Rochus González, Michal Pro a Oscar Arnulfo Romero...

Je i mnoho ďalších svätcov a mučeníkov, „ktorí sa modlia pred Pánom za svojich bratov a sestry, ktorí sú stále pútnikmi v týchto krajinách“ – dodal Svätý Otec. „Bolo veľa svätosti v Amerike, toľko svätosti tu bolo zasiatej! Kiež mocné vanutie svätosti prenikne nastávajúci Mimoriadny jubilejným rok milosrdenstva vo všetkých častiach Ameriky!“ Odvolajúc sa na dôveru v Ježišov prísľub pápež František vyzval prítomných, aby od Boha vyprosovali „toto zvláštne vyliatie Ducha Svätého“.

„Prosme vzkrieseného Ježiša, Pána dejín, aby život nášho amerického kontinentu bol vždy viac zakotvený v evanjeliu, ktoré prijal; aby bol Kristus stále prítomný v živote jednotlivcov, rodín, národov a krajín, pre väčšiu slávu Boha. A aby sa táto sláva prejavovala v kultúre života, v bratstve, solidarite, pokoji a spravodlivosti, činorodou láskou preferujúcou najchudobnejších, skrze svedectvo kresťanov rôznych spoločenstiev a vyznaní, veriacich iných náboženských tradícií a ľudí čistého svedomia a dobrej vôle.“

Svoju homíliu na pôde Pápežského severoamerického kolégia v Ríme ukončil pápež František prosbou k Panne Márii a americkým svätým, aby ho viedli a spravádzali na jeho najbližších apoštolských cestách v Južnej a Severnej Amerike.

V závere eucharistického slávenia Svätý Otec poďakoval za pozvanie, osobitne pozdravil rektora kolégia, amerických kňazov, ktorí pracujú v Rímskej kúrii alebo študujú v Ríme. Po vyjadrení vďaky koncelebrujúcim kardinálom a biskupom, najmä Mons. Josephovi Edwardovi Kurtzovi, predsedovi Konferencie biskupov Spojených štátov amerických, a Mons. Josému Horaciovi Gómezovi, arcibiskupovi Los Angeles dodal: „Toto stretnutie v sídle vášho kolégia a okolo eucharistického stola je krásnym a významným predpokladom mojej apoštolskej cesty do Spojených štátov amerických.“  -jk-