2015-04-27 16:21:00

Výročie kanonizácie pápeža Božieho milosrdenstva, rodiny a mladých


Vatikán 27. apríla – V Bazilike sv. Petra dnes ráno o 9. hod. pri Oltári katedry predsedal kardinál Angelo Sodano svätej omši pri príležitosti prvého výročia svätorečenia Jána Pavla II. Krakovský arcibiskup Stanisław Dziwisz sa v homílii zameral na osobnosť svätého pápeža, ktorého možno označiť za pápeža Božieho milosrdenstva, pápeža manželstva a rodiny, či pápeža mladých. Vyslovil tiež poďakovanie Svätému Otcovi Františkovi za rozhodnutie uskutočniť Svetové dni mládeže 2016 v Krakove. Pri eucharistickom slávení koncelebrovali aj kardináli Giovanni Battista Re, Angelo Comastri a Leonardo Sandri, za účasti početnej skupiny pútnikov z Krakova i z celého Poľska, ktorým včera napoludnie pápež František v tejto súvislosti venoval osobitné povzbudenie slovami sv. Jána Pavla II.:

„Milovaní, nech vždy znie vo vašich srdciach jeho výzva: ‚Otvorte dvere Kristovi!‘, ktorú povedal tým silným a svätým hlasom, aký mal. Pán nech žehná vás a vaše rodiny a Panna Mária nech vás chráni.“

V homílii dnešnej eucharistickej slávnosti kardinál Stanisław Dziwisz pripomenul, že v Nedeľu Božieho milosrdenstva pred štyrmi rokmi sme boli svedkami prvej fázy povýšenia Karola Wojtylu na oltár, jeho beatifikácie, a pred rokom v ten istý sviatok svedkami jeho kanonizácie. Tak sa naplnila túžba Božieho ľudu, vyjadrená prevolávaním „Santo subito“ hneď po jeho odchode do Pánovho domu 2. apríla 2005.  Svätosť, ako ďalej poznamenal krakovský arcibiskup, nie je výsadou len niekoľkých Ježišových učeníkov, svätosť je univerzálne povolanie Božieho ľudu, ako to pred pol storočím vyjadril Druhý vatikánsky koncil: «Všetci, ktorí veria v Krista bez ohľadu na hodnosť a postavenie, sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky» (Lumen gentium, 40), teda sú povolaní k svätosti. Veľkosť Jána Pavla II. spočívala podľa kardinála Dziwisza v tom, že venoval svoj pontifikát aplikovaniu učenia koncilu do života Cirkvi.

„Aby nezostal pri slovách a ukázal ľuďom žijúce a príťažlivé príklady svätosti, povýšil na oltár veľký zástup svätých a blahoslavených. A nezastavil sa ani pri tomto. Sám žil svätým životom. Bol to muž modlitby, rozjímania a muž činu. Bol mystikom služby. Ježiš Kristus bol jeho veľkou láskou, a túto lásku si vzal za formu neúnavnej služby Cirkvi a svetu. Bol všetkým pre všetkých.“

V perspektíve desiatich rokov od smrti Jána Pavla II. stále lepšie môžeme vidieť, čo priniesol Cirkvi a čo obstálo v skúške času.

„Svätého Jána Pavla II. môžeme nazvať pápežom Božieho milosrdenstva. Táto črta jeho spirituality a pastoračných iniciatív bola naposledy pripomenutá pápežom Františkom v bule Misericordiae vultus, ktorou bol vyhlásený mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. «Nemôžeme zabúdať – píše v nej Svätý Otec – na veľké učenie, ktoré sv. Ján Pavol II. ponúkol svojou druhou encyklikou Dives in misericordia, ktorá v tých časoch prišla nečakane a mnohých prekvapila témou, ktorej bola venovaná. Svätý pápež poukázal na opomínanie témy milosrdenstva v kultúre našej doby: «Zmýšľanie ľudí terajšieho veku - azda viac než predtým - sa stavia do pozície protipólu voči Bohu milosrdenstva a snaží sa odstrániť zo života a zo srdca človeka aj myšlienku milosrdenstva» (porov. Dives in misericordia č. 2). Avšak bez milosrdenstva sa náš svet stáva ešte viac nehumánnym. Odtiaľ vychádzajú prorocké slová a rozhodnutia sv. Jána Pavla II. dať do centra života súčasnej Cirkvi skutočnosť Božieho a ľudského milosrdenstva.“

Tohto svätého pápeža môžeme nazvať aj prorockým zástancom manželstva a rodiny, pokračoval kardinál Dziwisz:

„Takým bol už v krakovskom období. Vtedy napísal knihu «Láska a zodpovednosť». Už vtedy obhajoval hodnotu a dôstojnosť ľudského života, zvlášť bezbranného. Potom zameral svoju pozornosť na teológiu tela. A potom priniesol svoju pastoračnú skúsenosť v tejto oblasti na pôdu univerzálnej Cirkvi, pričom tiež využil úvahy a skúsenosti synodálnych otcov a dal Cirkvi exhortáciu Familiaris consortio. Dnes sa Cirkev naďalej zaoberá otázkou rodiny, ako to potvrdzuje budúca biskupská synoda, zaoberajúca sa týmto problémom a touto výzvou.“

Nepochybne prorocký bol aj spôsob Jána Pavla II., akým sa priblížil k svetu mladých ľudí. Už v deň inaugurácie svojho pontifikátu nazval mládež nádejou Cirkvi i svojou nádejou, povedal krakovský arcibiskup v homílii:

„Prorocká bola tiež iniciatíva usporiadania Svetových dní mládeže, ako veľkej oslavy viery Cirkvi, ktorá sa oživuje a obnovuje v každej generácii, v každom ľudskom srdci podmanenom Kristom a pre Krista. Ako sa nepoďakovať – dnes v tejto bazilike – Svätému Otcovi Františkovi za rozhodnutie uskutočniť budúce Svetové dni mládeže s ním o rok v Krakove? Otvárame dokorán brány vlasti Jána Pavla II. Otvárame dvere kráľovského mesta Karola Wojtylu, hlavného duchovného mesta Božieho milosrdenstva. Otvárame dvere našej doby zástupom mladých kresťanov. Chceme sa podeliť o našu vieru a chceme sa od nich naučiť entuziazmu viery.“

V závere homílie kardinál Stanisław Dziwisz upriamil pohľad na budúcnosť, aby sme nežili len v spomienkach, ale odvážne sa konfrontovali s novými výzvami, ktoré sú pred nami a dotýkajú sa univerzálnej Cirkvi:

„Nikto nás nenahradí pri preberaní zodpovednosti za podobu osobného i spoločenského života, v starostlivosti o chudobných, v uznášaní múdrych zákonov, v dávaní jasného svedectva o Kristovi a jeho evanjeliu. Toto svedectvo je očakávané našimi bratmi a sestrami, pre ktorých Cirkev ešte nie je domovom, pre ktorých Ježiš nie je Pán a Spasiteľ. Ak chceme zostať verní odkazu Jána Pavla II., mali by sme smelo kráčať cestou lásky k Bohu a k blížnemu, to znamená cestou svätosti. To je každodenná úloha, ktorá je pred nami.” -jk-








All the contents on this site are copyrighted ©.