Poludňajší príhovor: Každý kresťan je povolaný byť svedkom vzkriesenia

Vatikán 19. apríla – Dnes napoludnie požiadal Svätý Otec pútnikov na Námestí sv. Petra o minútu ticha za obete stroskotania lode s utečencami na Stredozemnom mori neďaleko líbyjských brehov. Ide o tragédiu dosiaľ najväčších rozmerov, počet obetí sa môže vyšplhať až na 700. Pápež František sa s celým námestím modlil na príhovor Panne Márie za tieto obete, o ktorých povedal: „Sú to mužovia a ženy ako my, naši bratia, ktorí hľadajú lepší život, sú vyhladovaní, prenasledovaní, zranení, vykorisťovaní, sú obeťami vojen; hľadajú lepší život. Hľadali šťastie... Pozývam vás k modlitbe, najprv v tichu a potom všetci spoločne za týchto našich bratov a sestry.“

Pápež vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby neodkladne konalo pre zabránenie ďalším podobným tragédiám. V príhovore pred modlitbou „Raduj sa, Nebies Kráľovná“ sa Svätý Otec sústredil na kresťanské povolanie vydávať svedectvo o Ježišovi, ktorý vstal z mŕtvych a žije.

Plné znenie poludňajšieho príhovoru pápeža Františka

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V biblických čítaniach dnešnej liturgie dvakrát rezonuje slovíčko „svedkovia“. Prvýkrát vychádza z pier apoštola Petra, ktorý potom čo uzdravil chromého pri bráne Jeruzalemského chrámu, volá: «Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami» (Sk 3,15). Druhýkrát zaznieva z úst vzkrieseného Ježiša, ktorý vo veľkonočný večer otvára myseľ učeníkov pre tajomstvo svojej smrti a zmŕtvychvstania a hovorí im: «Vy ste toho svedkami» (Lk 24,48). Apoštoli, ktorí na vlastné oči videli vzkrieseného Krista, nemohli o tejto svojej mimoriadnej skúsenosti mlčať. On sa im ukázal, aby sa pravda o jeho zmŕtvychvstaní mohla skrze ich svedectvo dostať ku všetkým. A Cirkev má za úlohu naďalej v tomto poslaní pokračovať; každý pokrstený je povolaný slovom a životom vydávať svedectvo, že Ježiš vstal z mŕtvych, že Ježiš je živý a prítomný medzi nami. My všetci sme povolaní vydávať svedectvo, že Ježiš je živý.

Môžeme sa ale spýtať: „Čo znamená byť svedkom?“ Svedok je človek, ktorý videl, ktorý si pamätá a ktorý rozpráva. Vidieť, pamätať si a vyrozprávať sú tri slovesá, ktoré vyjadrujú jeho identitu a poslanie. Svedok je niekto, kto videl, objektívnym pohľadom istú skutočnosť videl, no nie s okom ľahostajným; uvidel a nechal sa do udalosti vtiahnuť. Z tohto dôvodu si pamätá, nielen preto, že vie presne zrekonštruovať udalosti, ktoré sa odohrali, ale aj preto, že dané udalosti k nemu prehovorili a on zachytil ich hlboký zmysel. Svedok teda rozpráva, ale nie chladným a dištancovaným spôsobom, ale ako niekto, kto sa sám nechal vtiahnuť do veci a od toho dňa zmenil svoj život. Svedkom je niekto, kto zmenil svoj život.

Obsahom kresťanského svedectva nie je nejaká teória, ani nie ideológia či komplexný systém predpisov a zákazov, prípadne nejaký moralizmus, ale je ním posolstvo spásy, konkrétna udalosť, či skôr osoba: je ním vzkriesený Kristus, žijúci a jediný Spasiteľ všetkých. O ňom môžu svedčiť všetci tí, ktorí získali osobnú skúsenosť s ním, v modlitbe a v Cirkvi, skrze cestu, ktorá má svoje základy v krste, svoju výživu v Eucharistii, svoje spečatenie v birmovaní, svoje neustále obrátenie vo sviatosti pokánia. Vďaka tejto ceste, ktorá je neustále vedená Božím slovom, sa každý kresťan môže stať svedkom vzkrieseného Ježiša. A jeho svedectvo je tým hodnovernejšie, čím zjavnejšie je viditeľné zo spôsobu života, ktorý je evanjeliový, radostný, odvážny, mierny, pokojamilovný a naplnený milosrdenstvom. Ak ale kresťan podľahne pohodliu, márnivému spôsobu života, egoizmu, ak sa stane hluchým a slepým v otázke „vzkriesenia“ toľkých svojich bratov, ako bude môcť komunikovať druhým živého Ježiša, ako bude môcť komunikovať oslobodzujúcu moc živého Ježiša a jeho nekonečnú nehu?

Nech nás Mária, naša Matka, podopiera svojím príhovorom, aby sme sa mohli stať – aj pri našich limitoch, ale milosťou viery – svedkami vzkrieseného Pána, prinášajúc tým, ktorých stretávame veľkonočné dary radosti a pokoja.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po modlitbe Raduj sa, Nebies Kráľovná a apoštolskom požehnaní sa pápež František modlil za obete dosiaľ najväčšej tragédie potopenia lode s utečencami smerujúcimi do Európy:

„Drahí bratia a sestry, v týchto hodinách prichádzajú správy o novej tragédii, ktorá sa udiala vo vodách Stredozemného mora. Nákladný čln plný migrantov na palube sa minulú noc prevrátil asi 60 míľ od brehov Líbye a sú obavy, že pôjde o stovky obetí. Vyjadrujem moju hlbokú bolesť nad touto tragédiou a uisťujem, že tak na nezvestných, ako i na ich rodiny, budem pamätať v mojej modlitbe. Z hĺbky duše sa obraciam výzvou na medzinárodné spoločenstvo, aby konalo s rozhodnosťou a neodkladnosťou v záujme zabránenia opakovaniu sa podobných tragédií. Sú to mužovia a ženy ako my, naši bratia, ktorí hľadajú lepší život, sú vyhladovaní, prenasledovaní, zranení, vykorisťovaní, sú obeťami vojen; hľadajú lepší život. Hľadali šťastie... Pozývam vás k modlitbe, najprv v tichu a potom všetci spoločne za týchto našich bratov a sestry.“

Svätý Otec sa po chvíli stíšenia spolu s veriacimi pomodlil Zdravas - Ave Maria. Medzi prítomnými pútnikmi potom osobitne pozdravil skupinu z Katolíckej univerzity Najsvätejšieho Srdca, pri príležitosti dnešného celonárodného dňa v rámci Talianska na podporu tejto veľkej univerzity. „Je dôležité, aby mohla naďalej formovať mladých k takej kultúre, ktorá spája vieru a vedu, etiku a profesionalitu,“ poznamenal pápež František. Napokon venoval myšlienku dnešnému otvoreniu vystavenia Turínskeho plátna:

„Dnešným dňom začína v Turíne slávnostné vystavenie posvätného Turínskeho plátna. Ak to bude Božia vôľa, i ja si ho pôjdem uctiť 21. júna. Vyjadrujem nádej, že tento prejav úcty nám dopomôže k tomu, aby sme v Ježišovi Kristovi objavili milosrdnú Božiu tvár a aby sme ho rozpoznali v tvárach bratov, obzvlášť tých najviac trpiacich.“ -jb-