Text krížovej cesty v Koloseu - meditácie Mons. Renata Cortiho

Krížová cesta so Svätým Otcom Františkom

v Koloseu na Veľký piatok 3. apríla 2015

Meditácie Mons. Renata Cortiho, emeritného biskupa z Novary:

Kríž, najvyšší vrchol Božej lásky, ktorá nás chráni. Sme povolaní, aby sme aj my boli ochrancami z lásky.

(Preklad: Marián Gavenda)

ÚVOD

Bolo to 19. marca 2013. Pápež František bol zvolený len pred pár dňami. Mal homíliu o svätom Jozefovi, ktorý bol „ochrancom“ Márie a Ježiša (porov. Mt 1, 24), v ktorej pripomenul, že jeho štýl pozostával z diskrétnosti, pokory, mlčania, neustálej prítomnosti a totálnej vernosti.

Na Via Crucis, ktorú práve začíname, budeme sa neustále odvolávať na dar byť chránení Božou láskou, osobitne ukrižovaným Ježišom, ako aj úlohou, aby sme i my z našej strany boli ochrancami lásky k celému stvoreniu, ku každému človeku, najmä k najchudobnejším, k nám samým a našim rodinám, aby sme dali zažiariť hviezde nádeje.

Chceme sa tejto Via Crucis zúčastniť v hlbokej intimite s Ježišom. Pozorní na to, čo je napísané v evanjeliách, vyberiem niektoré city a myšlienky, ktoré mohli napĺňať Ježišovu myseľ a srdce v týchto hodinách skúšky.

Zároveň sa necháme osloviť niektorými životnými situáciami, ktoré charakterizujú – v dobrom i v zlom – naše dni. Vyjadríme tak istú odozvu, ktorá vyjadruje našu túžbu spraviť nejaký krok v nasledovaní nášho Pána Ježiša Krista v jeho utrpení.

Otče, ktorý si chcel spasiť všetkých ľudí smrťou tvojho Syna na kríži, dožič nám, ktorí sme na zemi spoznali jeho tajomstvo lásky, aby sme sa stali svedkami slovami i skutkami, v každodennom živote s tými všetkými, ktorých nám dávaš stretnúť. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Prvé zastavenie

Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Dôvera, zrada, odsúdenie

Z evanjelia podľa Lukáša       (22, 19-20)

Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás;...Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

Z evanjelia podľa Marka                 (15, 12-13. 15)

Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Ježišove pocity a myšlienky

Práve som slávil veľkonočnú večeru s mojimi učeníkmi. Veľmi som túžil po tejto chvíli (prov. Lk 22, 15): posledná Pascha pred utrpením, skôr ako sa vrátim k tebe! Zrazu ju čosi rozrušilo. Jednému z mojich učeníkov diabol vnukol do srdca, aby ma zradil (porv. Jn 13, 9). V Getsemanskej záhrade mi vyšiel v ústrety. Pozdravil ma gestom, ktoré znamená lásku a povedal mi: “Buď pozdravený, Rabbi!” A pobozkal ma (porov. Mt 26, 49). Koľká trpkosť v tejto chvíli!

Počas večere som ťa, Otče, vrúcne prosil, aby si uchoval mojich učeníkov v tvojom mene, aby boli jedno, ako sme my jedno (porov. Jn 17, 11).

Naša Odozva

Ježišu, my sme v našej viere ešte krehkejší, ako prví učeníci. Aj nám hrozí, že ťa zradíme, hoci tvoja láska by mala vyvolať rast našej lásky k tebe.

Potrebujeme modlitbu, bdelosť, úprimnosť a pravdu. Potom bude naša viera rásť. Bude pevná a radostná.

Modlime sa

Chránení Eucharistiou

Nech mi prijatie tvojho tela a krvi neslúži na zatratenie, ale nech ma privedie do večného života. (prov. Rímsky misál, Obrad prijímania, modlitba celebranta).

Tento zázrak prežívajú kňazi, ktorí predsedajú sláveniu Eucharistie, ale aj všetci veriaci, ktorí pristupujú k oltáru, aby prijali Teba, živý chlieb, ktorý zostúpil z neba.

Druhé zastavenie

Pán Ježiš berie na svoje plecia kríž

Pripočítaný k hriešnikom

Z evanjelia podľa Marka  (15, 20).

Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Ježišove pocity a myšlienky

Som obkľúčený vládcovými vojakmi. Pre nich už nie som osoba, ale vec. Chcú sa so mnou hrať, doberať si ma. Preto ma obliekajú ako kráľa. Majú pripravenú aj korunu, ale z tŕňov. Palicou ma bijú po hlave. Pľujú mi do tváre. Vyvádzajú ma von (porov. Mk 15, 16-20).

V mojej duši sa ozývajú dramatické slová proroka Izaiáša o Pánovom Služobníkovi. Hovorí o ňom, že nemá ani podoby, ani krásy; je potupovaný, je mužom bolestí; je ako baránok, vedený na zabitie; je odstránený zo zeme živých; je odsúdený na smrť. Tým Služobníkom som ja, aby som zjavil veľkosť Božej lásky k človeku (porov. Iz 53, 2-8).

Naša Odozva

Ty, Ježišu, si bol teda “pripočítaný k hriešnikom” (Iz 53, 12; porov. Lk 22, 37). V prvej kresťanskej generácii práve preto, že verejne hovorili o tebe, Peter a Ján, Pavol a Sílas museli prekročiť prah väzenia (porov. Sk 5, 17-33; 16, 16-24). V priebehu stáročí sa tak stalo veľa krát.

Aj v našich dňoch sú mužovia a ženy, ktorí sú väznení, odsúdení či dokonca popravení len preto, že sú veriaci, alebo sa angažujú v prospech spravodlivosti a pokoja. Títo sa nehanbia za tvoj kríž. Sú pre nás obdivuhodnými príkladmi, hodnými nasledovania.

Modlime sa

Shahbaz Bhatti

Ráno 2. marca 2011 bol zavraždený skupinou ozbrojencov pakistanský minister pre menšiny. Vo svojom duchovnom testamente napísal:

„Spomínam si na Veľký piatok, keď som mal len trinásť rokov: počúval som kázeň o Ježišovom utrpení za našu spásu a za spásu sveta. A vo vnútri som zatúžil odpovedať na túto jeho lásku rozdávaním lásky našim bratom a sestrám tým, že sa dám do služieb kresťanov, najmä chudobných, núdznych a prenasledovaných, ktorí žijú v tejto islamskej krajine.

Túžim, aby o mne hovoril môj život, moja povaha, moje skutky a aby hovorili, že nasledujem Ježiša Krista. Táto túžba je vo mne taká silná, že by som sa považoval za privilegovaného, hocikedy by Ježiš chcel prijať obetu môjho života.“

Vo svetle tohto svedectva sa modlime:

Pane Ježišu, vnútorne posilni prenasledovaných. Daj, aby sa vo svete šírilo základné právo na náboženskú slobodu. Ďakujeme ti za všetkých, ktorí ako „baránkovia“ ponúkajú obdivuhodné znamenia tvojho Kráľovstva, ktoré prichádza.

Tretie zastavenie

Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

„Hľa, Baránok Boží“

Z Knihy proroka Izaiáša (53, 5)

On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.

Ježišove pocity a myšlienky

Potácam sa, len čo robím prvé kroky na ceste ku Kalvárii. Stratil som už veľa krvi. Nevládzem niesť ťarchu dreva na pleciach. A tak padám na zem. Ktosi ma dvíha. Vidím okolo seba toľkých ľudí. Zaiste je medzi nimi aj niekto, kto ma má rád. Iní sú len zvedaví. Myslím na Jána Krstiteľa, ktorý na začiatku môjho verejného života povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta!” (Jn 1, 29). Teraz sa ukazuje pravdivosť týchto slov.

Naša Odozva

Ježišu, toto je deň, keď by sme sa nemali podobať farizejovi v chráme, ktorý sa vychvaľuje, ale verejnému hriešnikovi, ktorý si netrúfol ani hlavu zdvihnúť (porov. Lk 18, 10-13). Preto s dôverou prosíme teba, Božieho Baránka, aby si nám odpustil hriechy, ktorých sme sa dopustili v myšlienkach, slovách, skutkoch a v zanedbávaní dobrého.

Ak by sme meditovali nad tvojim krížom, nehanbili by sme sa urobiť na svojom tele znamenie kríža: “Prežehnanie sa je to účinná pomôcka: zadarmo pre tých, čo sú chudobní a slabí, nevyžaduje si žiadne úsilie. Veď v skutočnosti ide o Božiu milosť” (Sv. Cyril Jeruzalemský, Krstné katechézy, 13, 35-36).

Modlime sa

Tvoj Syn mal účasť na našom ľudskom živote

Velebíme ťa, svätý Otče, pretože si nás veľa krát prostredníctvom prorokov učil dúfať v tvoju spásu. Velebíme ťa, lebo si tak miloval svet, že si nám poslal svojho jednorodeného Syna. Aby si uskutočnil tvoj večný plán spásy, žil podobný nám ľuďom vo všetkom okrem hriechu. Chudobným zvestoval spásu, zajatým vykúpenie, zroneným potešenie (porov. Rímsky misál, IV. Eucharistická modlitba). Vďaka ti, Otče!

Štvrté zastavenie

Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou

                                               Meč, ktorý preniká dušu

Z evanjelia podľa Lukáša (2, 34-35. 51)

Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ ...Jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.

Ježišove pocity a myšlienky

Uprostred zástupu tu je moja matka. Bije mi srdce. Nedarí sa mi dobre ju vidieť. Krv mi zaliala aj tvár.

Keď som mal len štyridsať dní, priniesli ma podľa Mojžišovho zákona do chrámu ako obetu. K mojej matke a môjmu otcovi prehovoril prorok. Volal sa Simeon. Vzal ma do svojho náručia. Povedal, že sa stanem “znamením protirečenia” a že dušu mojej matky “prebodne meč”. Slová, ktoré sa teraz stávajú spaľujúcou skutočnosťou pre ňu i pre mňa. Dnes sa v plnosti završuje obeta toho dňa (porov. Lk 2, 22-24. 28. 33-35).

Máriina Odozva

„Ó, môj Synu z božského pokolenia, mučia ťa ruky týchto zlých ľudí a ty to znášaš; prišiel si, aby si sa vložil do okov a dobrovoľne sa necháš nimi viesť, ty, ktorý si vysloboditeľ z okov pre celé uväznené ľudské pokolenie. Ako som strápená! Povedz, povedz mi aspoň slovíčko, Slovo Boha Otca, neprejdi okolo v mlčaní, pred tvojou služobnicou, ktorá sa stala tvojou matkou“ (Gregor Naziánsky, Umučenie Krista).

Ježišu, dráma, ktorú podstupuješ spolu s tvojou matkou na uličkách Jeruzalema nám pripomína toľké rodinné drámy po celom svete. Týkajú sa všetkých: otcov, matiek, detí, starých rodičov. Je ľahké súdiť. No dôležitejšie je vžiť sa do kože druhých a pomáhať im, ako sa len dá. Budeme sa o to usilovať.

Modlime sa

Urobte všetko, čo vám povie

Najsvätejšia Mária, Ježišova matka a Jozefova nevesta, prosíme ťa, aby si sprevádzala synodu biskupov venovanú rodine. Prihováraj sa za pápeža, za biskupov a za všetkých, ktorí sú do nej priamo zapojení. Daj, aby boli poslušní vedeniu Ducha Svätého, aby dokázali správne rozlišovať a mali stále na mysli žalm, ktorý hovorí: „Milosť a pravda sa stretnú navzájom“ (Ž 85, 11). V Káne si, Mária, poradila sluhom: „Spravte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). Pomáhaj kresťanským manželom a rodičom, povolaným vydávať svedectvo o kráse rodiny, inšpirovanej a vedenej Ježišovými usmerneniami.

Piate zastavenie

Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Keď sa vracal z poľa

Z evanjelia podľa Lukáša (23, 26)

Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

Ježišove pocity a myšlienky

Počujem okolo seba krik. Nasilu zastavia roľníka, ktorý tadiaľto prechádzal, možno náhodou. Bez mnohého vysvetľovania ho nútia, aby si naložil na plecia ťarchu dreva kríža. Cítim, ako mi tým pomohol. Nariadili mu, aby kráčal za mnou. Pôjdeme spolu až na miesto popravy.

Neraz, keď som ohlasoval Božie kráľovstvo, som povedal: “Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.” (Lk 14, 27). No teraz tento človek nesie dokonca môj kríž. Možno ani nevie, kto som, no aj tak mi pomáha a nasleduje ma.

Naša Odozva, vďaka Šimonovi z Cyrény

„Blažený si aj ty, Šimon, ktorý si počas svojho života niesol kríž za našim Kráľom. Tí, čo nosia kráľovské insígnie, sú hrdí, ale pominú sa aj králi s ich vyznamenaniami. Blažené sú tvoje ruky, ktoré niesli v sprievode kríž Ježiša, ktorý nám daroval život“ (Efrém Sýrsky, Hymny na ukrižovanie, IX, 1).

Možno aj pre niektorých z nás sa stretnutie s tebou, Pane, udialo celkom nečakaným spôsobom. Ale potom rástlo.

Považujeme za tvoju veľkú milosť, že medzi nami nechýbajú Šimonovia Cyrenejskí. Pomáhajú niesť kríže druhých. Robia to vytrvalo. To, čo ich motivuje, je láska. Ich prítomnosť sa stáva prameňom nádeje. Prakticky uskutočňujú výzvu svätého Pavla: “Neste si vzájomne bremená” (Gal 6, 2). A tak zachraňujú svojich bratov.

Modlime sa

Kto by nepotreboval pomoc Cyrenejského?

Pane Ježišu, ty si povedal, že

“Blaženejšie je dávať, ako prijímať.“ (Sk 20, 35).

Daj, aby sme aj my boli ochotní plniť úlohu „cyrenejského“. Nech je povzbudený každý, kto pozoruje štýl nášho života keď nás vidí konať to, čo je krásne, spravodlivé, pravdivé, podstatné. Kto je krehký, bude nás vidieť pokorných, lebo v mnohých oblastiach sme krehkí aj my. Kto od nás prijíma prejavy veľkodušnosti, uvedomí si, že my sami máme tisíc dôvodov povedať „ďakujem“. Aj ten, čo nevládze kráčať, môže byť spokojný, lebo nám je drahý. Zbadá, že sme schopní spomaliť: nechceme ho nechať pozadu.

Šieste zastavenie

Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku

Učeníčka

Z evanjelia podľa Lukáša (8, 1-3)

Potom (Ježiš) chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.

Ježišove pocity a myšlienky

Medzi zástupom sú mnohé ženy. Súcit jednu z nich podnecuje, aby sa priblížila a utrela mi tvár. Toto gesto mi v mysli pripomína mnohé stretnutia. Jedno z nich sa udialo len pred týždňom. Večeral som v priateľskom kruhu v Betánii ako hosť Marty, Márie a Lazara. Mária mi potrela nohy voňavým olejom z pravého nardu. Na jej prekvapenie som jej povedal, aby si ho uchovala na môj pohreb (prov. Jn 12, 1-7).

Vidím v duchu aj chvíle, ako sedím pri studne v Sychare. Bol som unavený a smädný. V tej chvíli prišla Samaritánka s vedrom po vodu. Vypýtal som si vody. Hovoril som jej o vode, ktorá pramení do večného života. Zdalo sa, že očakávala tento dar, aby otvoril jej srdce. Chcela mi povedať o sebe všetko. S údivom som pozoroval, ako si spytuje svedomie. Vrátila sa do dediny a hovorila o mne: „Nebude to Mesiáš?” (Jn 4, 29).

Naša Odozva

Ježišu, v tento večer je medzi nami významná prítomnosť žien. V evanjeliách majú ženy významné miesto. Posluhovali tebe i apoštolom. Niektoré z nich boli prítomné aj pri tvojom utrpení. A budú prvé, ktoré ponesú zvesť o tvojom zmŕtvychvstaní.

Génius ženy nás povzbudzuje prežívať vieru aj s afeltívnou láskou k tebe. Učia nás tomu všetci svätí. Chceme kráčať ich cestami.

Modlime sa

Dar duchovného materstva

Pane Ježišu, hlásanie viery vo svete a cestu kresťanských spoločenstiev veľmi napomáhajú ženy. Uchovaj ich ako svedkov toho šťastia, ktoré rastie zo stretnutia s Tebou a ktoré je hlbokým tajomstvom ich života. Uchovaj ich ako žiarivý znak materstva medzi poslednými, ktorí sa v ich srdciach, stávajú prvými.

Siedme zastavenie

Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom

Bože, nevzďaľuj sa odo mňa

Z evanjelia podľa Matúša (26, 36-39)

Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani... aby sa pomodlil. Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“

Z evanjelia podľa Lukáša (22, 43-44)

Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.

Ježišove pocity a myšlienky

Námaha nebýva len fyzická. Je tu aj niečo hlbšie, s čím sa musím vysporiadať. Včera večer som dlho prosil Otca, ležiac na zemi. Môj pot bol ako kvapky krvi. Bol som už v agónii. Zakúšal som najsilnejšiu a najťažšiu skúsenosť každého človeka, ktorý sa blíž k smrti. Vďaka, môj Otče, že si v tej chvíli poslal anjela z neba, aby ma potešil!

Naša Odozva

Ježišu, koľko smútku je v hlbinách mnohých duší, ranených samotou, opustenosťou, nezáujmom, chorobou, smrťou drahej osoby!

Nesmierne je aj utrpenie tých, čo žijú uprostred krutých udalostí, slov nenávisti a falše; alebo tých, čo narážajú na srdcia z kameňa, vyvolávajúce slzy a vedúce k beznádeji.

Ľudské srdce – srdce nás všetkých – túži po niečom úplne inom: má byť nádobou lásky. Ježišu, tomu učíš nás, i všetkých ľudí dobrej vôle:  “Milujte sa navzájom, ako som vás ja miloval” (porov. Jn 13, 34).

Modlime sa

Srdce moje, chráň a potešuj!

Otvor sa, moje srdce. Buď široké, ako Božie srdce. Otvor sa, aby si prinášalo nádej. Otvor sa, aby si prejavovalo starostlivosť. Otvor sa, aby si počúvalo. Otvor sa, aby si dávalo olej na rany. Otvor sa, aby si dávalo svetlo tým, čo sú v temnotách. Chráň nás a potešuj dnes, zajtra, vždy.

Ôsme zastavenie

Pán Ježiš napomína plačúce ženy

„Vy ste soľ zeme. … Vy ste svetlo sveta.“ (Mt 5, 13.14)

Z evanjelia podľa Lukáša (23, 27-28)

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.”

Ježišove pocity a myšlienky

Len pred niekoľkými dňami som vstúpil do Jeruzalema. Malý zástup učeníkov mi usporiadal slávnosť. Dokonca mi privolávali a hovorili: “Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!” (Lk 19, 38). Vo svojej jednoduchosti bola táto chvíľa slávnostná. Napriek tomu farizeji dali najavo, že sa im to nepáči. Slávnosť mi nezabránila roniť slzy, ktoré vyvolal pohľad na mesto (porov. Lk 19, 41). Teraz, keď namáhavo vystupujem na Golgotu, zaznievajú hlasy žien, ktoré plačú nado mnou a bijú sa do pŕs.

Naša Odozva

Ježišu, možno aj dnes máš pri pohľade na naše mestá dôvod plakať. Aj my môžeme byť voči tebe slepí a nechápať cestu pokoja, ktorú si nám ukázal (porov. Lk 19, 41).

No teraz si uvedomujeme, ako ku nám voláš slovami z Reči na vrchu: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.” A tiež to, čo si povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme... Vy ste svetlo sveta... Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.” (Mt 5, 8-9. 13. 14. 16).

Modlime sa

Vo svetle nebeského Jeruzalema

Pane a Bože náš, povolal si nás do nebeského Jeruzalema, kde Boh prebýva so svojím ľudom. Prisľúbil si nám, že tam bude osušená každá slza z našich očí. Nebude tam ani smrť, ani smútok, ani plač, ani súženie. Ty budeš naším Bohom a my tvojím ľudom (porv. Sk 21, 4; Iz 25, 6-9). Uchovaj nás v nádeji, že po namáhavom siatí v slzách príde radostný čas žatvy (porov. Ž 126, 5).

Deviate zastavenie

Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

Ježišovo pozemské putovanie

Z evanjelia podľa Jána (16, 28)

Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi..

Ježišove pocity a myšlienky

Moje pozemské putovanie sa pomaly končí. Keď som sa narodil, moja matka ma uložila do jasieľ (prov. Lk 2, 7). Takmer celý môj život som strávil v Nazarete. Úplne som sa ponoril do života vyvoleného ľudu.

Ako potulný vyslanec Otca som ohlasoval šírku jeho lásky, ktorá na nikoho nezabúda; dĺžku jeho lásky, vernú cez celé generácie; výšku jeho lásky, nádej, ktorá premáha aj smrť (porov. Ef 3, 18-19; Kol 1, 27; 1 Tim 1, 1; Hebr 6, 18-20); a hĺbku jeho lásky, ktorá ma neposlala pre spravodlivých, ale pre hriešnikov (porov. Mk 2, 17).

Mnohí ma počúvali a nasledovali, stali sa mojimi učeníkmi; iní ma nepochopili. Niektorí proti mne bojovali a napokon ma odsúdili. No v tejto chvíli som viac ako kedykoľvek povolaný zjaviť Božiu lásku k človeku (porov. Jn 13, 1).

Naša Odozva

Ježišu, pri pohľade na tvoju lásku a na lásku Otca sa pýtame, či sa nenechávame strhnúť svetom, pre ktorý je tvoje utrpenie a smrť “pohoršením a bláznovstvom”, hoci v skutočnosti je “Božou múdrosťou a mocou” (porov. 1 Kor 1, 23-24). Nie sme snáď vlažnými kresťanmi, kým tvoja láska je tajomstvom ohňa?

Uvedomujeme si, že ak by Boh neprišiel medzi nás, nikdy by sme nevedeli ani to,, kto Boh je? Keď si prišiel ty, Jednorodený Syn, Boh, ktorý nás utvoril na svoj obraz, nám dovolil povzniesť pohľad k nemu a prisľúbil nám Božie kráľovstvo. Ako teda nemilovať toho, ktorý nás miloval ako prvý? (porov. List Diognetovi, VII, 1; X, 2-3).

Modlime sa

„Abba, Otče”

Pane a Bože náš, odvažujeme sa povedať ti “Otče náš”. Vnímať samých seba ako synov a dcéry je úžasný dar za ktorý sme ti naveky vďační. Vieme, Otče, že nie sme len zrnkom prachu vo vesmíre. Dal si nám veľkú dôstojnosť, povolal si nás k slobode. Osloboď nás od každého druhu otroctva. Nenechaj nás blúdiť ďaleko od teba. Ochraňuj, Otče, každého z nás. Ochraňuj každého človeka, ktorý býva na tejto zemi.

Desiate zastavenie

Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

Tunika

Z Knihy žalmov (21, 19)

Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.

Ježišove pocity a myšlienky

Zotrvávam v tichu. Cítim sa ponížený zdanlivo banálnym gestom. Už pred hodinami som bol vyzlečený. Moje myšlienky smerujú k mojej matke, ktorá je tu prítomná. Moje poníženie je aj jej ponížením. Aj týmto spôsobom je prebodnutá jej duša. Matke vďačím za tuniku, ktorú zo mňa strhli a ktorá je symbolom jej lásky ku mne (porov. Mt 27, 35).

Naša Odozva

Tvoja tunika, Pane, nás pobáda uvažovať o chvíli milosti a súčasne o udalostiach, ktoré šliapu po dôstojnosti človeka.

Milosť sa týka krstu. Dieťaťu, ktoré sa práve stalo kresťanom, kňaz hovorí: „Stal si sa novým stvorením a obliekol si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní ti budú pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol nepoškvrnené do večného života” (Obrad krstu, odovzdanie bieleho rúcha; porov. Gal 3, 27). Tu spočíva najhlbšia pravda o ľudskej existencii.

Láska, s ktorou chrániš každé stvorenie nás súčasne vedie k hrozným skutočnostiam: obchod s ľuďmi, deti - vojaci, práca, ktorá sa stáva otroctvom, deti a dospievajúci okradnutí o svoju identitu, zranení vo svojej intimite, barbarsky znevážení.

Ty nás povzbudzuješ, aby sme pokorne prosili o odpustenie tých, čo sú vystavení týmto potupám a modlili sa za to, aby sa konečne pohlo svedomie tých, čo zastreli nebo v živote toľkých ľudí. Pri pohľade na teba, Ježišu, si obnovujeme predsavzatie „víťaziť dobrom nad zlom” (porov. Rim 12, 21).l

Modlime sa

Dve cesty

Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká. (Ž 1, 1-3).

Jedenáste zastavenie

Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Najvyššia katedra Božej lásky

Z evanjelia podľa Jána (19, 16. 19)

Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali....Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“

Ježišove pocity a myšlienky

Moje ruky a nohy pribíjanú na kríž. Ramená sú roztiahnuté. Klince bolestne prenikajú mojím telom. Moje telo je znehybnené, ale duch slobodný ,ako som slobodne išiel aj v ústrety môjmu utrpeniu (Porov. Rímsky misál, Druhá eucharistická modlitba). Som slobodný, lebo som naplnený láskou, láskou, ktorá túži zahrnúť všetkých.

Pozorujem tých, čo ma križujú. Myslím na tých, ktorí im to prikázali: “Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23, 34). Vedľa mňa sú iní dvaja odsúdenci na ukrižovanie. Jeden z nich ma prosí, aby som si na neho spomenul, keď budem v mojom kráľovstve. Áno, hovorím mu: “Dnes budeš so mnou v raji” (Lk 23, 43).

Naša Odozva

Ježišu, hľadíme na teba ako si pribitý na kríž. A v našom svedomí sa prebúdzajú naliehavé otázky: kedy bude odstránený trest smrti, ešte dnes platný v toľkých štátoch? Kedy bude zrušená každá forma mučenia a násilné potláčanie nevinných ľudí? Tvoje evanjelium je najpevnejšia obrana človeka, každého človeka.

Modlime sa

„Zmiluj sa nad nami!”

Pane Ježišu, objal si kríž aby si nás naučil dávať náš život z lásky; vo chvíli smrti si vypočul kajúceho lotra. Nevinný Spasiteľ, bol si pripočítaný k hriešnikom a podriadil si sa súdu hriešnikov (Ambroziánska liturgia, Laudy na Veľký piatok, Aklamácia Kristovi Pánovi).

Zmiluj sa nad nami!

Dvanáste zastavenie

Pán Ježiš na kríži zomiera

„O, Kriste, potrebujeme ťa” (bl. Pavol VI.)

Ježišove slová na kríži

Ježiš zvolal mocným hlasom: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46; Mk 15, 34). Potom povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“; a učeníkovi Jánovi: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26. 27). Povedal: «Žíznim!» (Jn 19, 28); a: «Je dokonané» (Jn 19, 30); a napokon: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Lk 23, 46).

Naša Odozva

Ježišu, ty si sa na kríži modlil. Práve takýmto spôsobom si prežíval vrcholné chvíle svojho povolania a poslania.

V týchto chvíľach si sa obrátil na tvoju matku a na učeníka Jána. Prostredníctvom nich si sa obrátil aj na nás. Zveril si nás svojej matke. Žiadal si nás, aby sme ju prijali do nášho života, aby nás chránila, ako chránila teba. Sme hlboko dojatí tým, že počas niekoľko hodín dlhej agónie si volal silným hlasom k Otcovi slovami 21. Žalmu, ktoré vyjadrujú utrpenie, ale aj nádej spravodlivého.

Evanjelista Lukáš pripomína, že prv než si zomrel, povedal si: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (23, 26). O chvíľu na ne zaznie Otcova odpoveď: bude ňou tvoje vzkriesenie.

Modlime sa

„Omnia nobis est Christus” (Sv. Ambróz)

Potrebujeme ťa, Kriste, aby sme poznali naše bytie a nás údel.

Potrebujeme ťa, aby sme našli pravé dôvody bratského spolužitia medzi ľuďmi, základy spravodlivosti, poklady lásky, najvyššie dobro pokoja.

Potrebujeme ťa, veľký Pacient našich bolestí, aby sme spoznali zmysel utrpenia.

Potrebujeme ťa, Víťaz nad smrťou, aby sme sa oslobodili od beznádeje a zániku.

Potrebujeme ťa, Kriste, aby sme sa naučili pravej láske a aby sme kráčali v radosti a sile tvojej lásky, našou namáhavou cestou života až po stretnutie sa s tebou, milovaný, očakávaný a požehnaný naveky.

(G. B. Montini, Pastiersky list Omnia nobis Christus est, 1955, záverečná modlitba)

Trináste zastavenie

Pána Ježiša skladajú z kríža

Kráľovská cesta Cirkvi

Z evanjelia podľa Matúša (27, 54-56)

Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, ...hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“ Boli tam aj mnohé ženy... Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.

Ježiš odišiel z tohto sveta k Otcovi. Jeho utrpenie nám dáva milosť objaviť v behu dejín Božie zaľúbenie v človeku. Svätci naň odpovedali tým, že sa stali učeníkmi a apoštolmi. Na toto sme povolaní aj my.

Naša Odozva

 „V tebe, Ježišu – v Slove, ktoré sa stalo telom – sme povolaní byť Cirkvou milosrdenstva. V tebe – ktorý si sa rozhodol stať chudobným – je Cirkev povolaná byť chudobná a priateľka chudobných. Keď kontemplujeme tvoju tvár, naša tvár sa nemôže stávať iná, než tvoja tvár. Naša slabosť bude silou a víťazstvom ak bude sprítomňovať pokoru a tichosť nášho Boha” (porov. Carlo Maria Martini, List, prezentujúci 47. synodu Milánskej diecézy, 1. február 1995).

Modlime sa

Rozšír, Otče, na celú ľudskú rodinu kráľovstvo spravodlivosti a pokoja, ktoré si pripravil prostredníctvom tvojho Jednorodeného Syna, nášho kráľa a spasiteľa.

Tak budú ľudia obdarení pravým a sladkým pokojom; chudobní nájdu spravodlivosť, trpiaci budú potešení a všetky pokolenia zeme budú požehnané v ňom, našom Pánovi a našom Bohu, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. (Ambroziánska liturgia hodín, zv. IV, Obdobie počas roka, II. týždeň, vešpery, štvrtok).

Štrnáste zastavenie

Pána Ježiša pochovávajú

Zachovaný navždy

Z evanjelia podľa Jána (19, 38-40)

Potom Jozef z Arimatey...poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém...a priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať.

pocity dvoch Ježišových priateľov

Telo odsúdených na ukrižovanie nebolo hodné ani pochovania. No dvaja vplyvní muži, Jozef z Arimatey a Nikodém starostlivo uložili Ježišovo telo.

„Aké šťastie pre mňa a pre vás – hovorí nám Jozef z Arimatey – že sme sa stali Ježišovými učeníkmi! (porov. Mt 27, 57). Najskôr som bol len tajný. Teraz však v sebe objavujem veľkú odvahu. Oslovil som dokonca Piláta, aby som si vyžiadal Ježišovo telo (porov. Mt 27, 58). No dôležitejšie než odvaha bola láska a radosť. Som rád, že som dal k dispozícii svoj nový hrob, vytesaný do skaly (porov. Mt 27, 60). A tak vám hovorím: Milujte nášho Spasiteľa!”

A Nikodém by mohol dodať: „V nočných hodinách som zažil moje prvé stretnutie s Ježišom. On ma pozval, aby som sa znova narodil zhora (porov. Jn 3, 2-15). Len postupne som začal chápať tieto jeho slová. Teraz som tu, aby som vzdal úctu jeho údom. Rád som zaobstaral zmes myrhy a aloe (porov. Jn 19, 39). No pravdou je, že on pre mňa urobil nepomerne viac: pomazal voňavými masťami celý môj život!”

Mária hovorí k nášmu srdcu

„Ján mi bol nablízku. Pod krížom bola moja viera vystavená ťažkej skúške. Ako kedysi v Betleheme a potom v Nazarete, aj teraz v tichu meditujem (porov. Lk 2, 19. 51). Dôverujem Bohu. Nezhasla moja nádej matky. Dôverujte mu aj vy! Vám všetkým vyprosujem milosť silnej viery. A pre tých, čo prechádzajú temnými dňami, útechu”.

Modlime sa

Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, Ježiš.

Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu našej smrti. Amen.