2015-03-16 16:20:00

Pápež prijal biskupov Bosny a Hercegoviny pred návštevou Sarajeva


Vatikán 16. marca - Nešetrite energiou v pomoci slabým, chudobným a tým, ktorí chcú zostať vo vlasti, aby nerozšírili rady migrantov. Toto je jedna z výziev, ktorú adresoval pápež František biskupom Bosny a Hercegoviny na dnešnej audiencii v rámci ich návštevy Ad limina apostolorum vo Vatikáne. Počas spontánneho stretnutia im v textovej podobe odovzdal spracované impulzy, ktoré sú reakciou na aktuálnu situáciu, poznačenú stále živými spomienkami na vojnu, problémom nezamestnanosti a absenciou vyhliadok do budúcnosti, čo zapríčiňuje migráciu do zahraničia.

Svätý Otec pripomína aj svoju blížiacu sa návštevu Sarajeva, plánovanú na 6. júna tohto roku, ktorú oznámil 1. februára v príhovore pred Anjel Pána.

Ani dvadsať rokov relatívneho pokoja nevymazalo spomienky na vojnu a mimoriadne kruté následky, ku ktorým patrí rozpad Balkánu v polovici deväťdesiatych rokov, píše Svätý Otec. K tomu sa pridávajú rany dneška, spôsobené aktuálnym bojom proti nezamestnanosti, proti všeobecnému nedostatku existenciálnych vyhliadok a túžbe odísť hľadať lepšiu budúcnosť mimo vlasti. Pápež, vedomý si toho všetkého, apeluje na citlivú vnímavosť sociálnych a cirkevných inštitúcií, aby svojím podielom prispeli k spoločnému dobru v krajine:

„Povzbudzujem vás teda, aby ste nešetrili svojou energiou na podporu slabých, na všemožnú pomoc tým, ktorí majú legitímnu a úprimnú túžbu zostať vo svojej rodnej vlasti, na utíšenie duchovného hladu tých, ktorí veria v nezmazateľné hodnoty, vychádzajúce z evanjelia, ktoré stáročia udržiavali pri živote vaše komunity“ – píše Svätý Otec.

Hovoriac o multietnickom a multikultúrnom kontexte spoločnosti pápež povzbudzuje biskupov, aby boli „otcami pre všetkých“: „Vaše srdce nech je stále široké, aby prijalo každého, tak ako Ježišovo srdce vie s Božou láskou prijať v sebe každého človeka.“ Všetky kresťanské spoločenstvá pápež František nabáda, aby neboli uzavreté vo „vznešenej tradícii“, ale aby prinášali do spoločnosti „nový život“, a „sviežeho ducha evanjelia“.

Ďalej povzbudzuje biskupov Bosny a Hercegoviny k sociálnej pastorácii mladých ľudí, aby neočakávali, že budú od krajiny iba prijímať, ale boli ochotní v nej zotrvať ako protagonisti, zodpovední za jej obnovu a rast. „V tejto výchovno-pastoračnej práci je veľkou pomocou sociálna náuka Cirkvi. Je to tiež spôsob, ako prekonať staré materialistické nánosy, ktoré stále pretrvávajú v mentalite a správaní niektorých sektorov spoločnosti, v ktorej žijete“ – dodáva pápež František.

Ďalej sa zmieňuje o ekumenickom a medzináboženskom rozmere služby biskupov a oceňuje ich úsilie o napredovanie v budovaní vzťahov v tejto oblasti v duchu otcovského prístupu ku všetkým, a tiež úcty a otvorenosti, ktoré sú „známkou svedectva o príslušnosti ku Kristovi“.

Kňazov, rehoľníkov i veriacich laikov povzbudzuje, aby vnímali úzke vzťahy s príslušníkmi iných náboženstiev ako obohacujúcu skúsenosť. Na margo úsilia o zosúladenie chariziem pri budovaní Božieho kráľovstva pripomína aktuálnosť prorockých slov sv. Jána Pavla II., ktoré vyslovil v Sarajeve počas jeho návštevy v apríli 1997: «Biskup je otec. Vie, že každý dokonalý dar je od Boha» (porov. Príhovor biskupom 13. apríla 1997).

„Som si vedomý historických okolností, ktoré vytvárajú rôznorodosť Bosny a Hercegoviny v mnohých oblastiach,“  píše ďalej pápež František a pokračuje: „A predsa ste jedným telom: ste katolícki biskupi v spoločenstve s Petrovým nástupcom, v tejto hraničnej oblasti. Spontánne z môjho srdca vychádza jediné slovo: Buďte v spoločenstve, aj keď niekedy nedokonalom. O toto spoločenstvo sa treba dôrazne usilovať na všetkých úrovniach, preklenutím individuálnej svojráznosti.“

Pápež František napokon vyjadruje očakávanie blížiaceho sa stretnutia s obyvateľmi Bosny a Hercegoviny v Sarajeve a uisťuje o blízkosti Rímskej cirkvi „dedičom toľkých mučeníkov a vyznávačov“, vďaka ktorým napriek historickým okolnostiam bola v krajine uchovaná živá viera.

 

Cirkev v Bosne a Hercegovine všeobecne, ale v Sarajeve zvlášť, utrpeli konfliktom v rokoch 1991 - 1995. Tisíce chorvátskych katolíkov sa stalo obeťami etnických čistiek. Medzi nimi jedna rehoľná sestra a deväť kňazov. Potom to boli značné materiálne škody v dôsledku bombardovania: 99 zničených a 127 poškodených kostolov; 6 zničených a 21 poškodených kláštorov; a pokiaľ ide o farské centrá, 23 z nich bolo zničených a 60 poškodených.

Konferencia biskupov Bosny a Hercegoviny vznikla 8. decembra 1994 a pozostáva zo štyroch diecéz. Jej predsedom je Mons. Franjo Komarica, biskup Banja Luky. Arcibiskupom metropolitom Vrhbosny-Sarajeva je kardinál Vinko Puljič, okrem neho biskupský zbor tvoria traja biskupi a vojenský ordinár.

Takmer 4-miliónová populácia tejto federatívnej republiky bývalej Juhoslávie sa skladá z Bosniakov, ktorí sú podľa vyznania zväčša moslimovia; Srbov, hlásiacich sa zväčša k pravosláviu; a Chorvátov, prevažne katolíckej náboženskej príslušnosti. Čo sa týka náboženského zloženia krajiny, po moslimskej väčšine nasledujú pravoslávni a napokon katolíci, ktorí predstavujú 11% obyvateľstva.

V marci 1992 Bosna a Hercegovina – nasledujúc Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko – získala nezávislosť od Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie. Vyhlásením nezávislosti sa ozbrojený konflikt v pohraničných oblastiach medzi Chorvátmi a Srbmi presunul aj na Bosnu a Hercegovinu a prerástol do občianskej vojny, ktorá trvala do roku 1995. 

V roku 1997, krátko po upokojení situácie, navštívil Sarajevo sv. Ján Pavol II. a po druhý raz v roku 2003. Návšteva pápeža Františka 6. júna tohto roku bude teda treťou pápežskou návštevou hlavného mesta Bosny a Hercegoviny. -jk-








All the contents on this site are copyrighted ©.