Svätý Otec v rannej homílii: Alebo milujeme, alebo sme pokrytcami

Vatikán 12. marca - Kresťan nemá ísť cestou kompromisu: ak sa nenechá dotknúť Božím milosrdenstvom a nemiluje podobne ostatných, ako to robia svätí, skončí ako pokrytec, ktorý skôr ničí namiesto toho, aby robil dobre. Toto je hlavná myšlienka homílie pápeža Františka zo svätej omše, slávenej ráno v kaplnke Domu sv. Marty. Najprv to boli proroci, potom svätí, prostredníctvom ktorých Boh v priebehu času píše príbeh o jeho vzťahu k ľuďom. Napriek excelentnosti týchto vybraných, aj napriek ich učeniu a ich činom, dejiny spásy boli hrboľaté, dláždené mnohým pokrytectvom a neverou.

Svätý Otec zahrnul do svojej úvahy obrovský horizont, od Ábela až po dnešné dni. V hlase Jeremiáša, z liturgického čítania (Jer 7, 23-28), je hlas samého Boha, ktorý s horkosťou konštatuje, ako ho vyvolený národ nepočúva, napriek tomu, že prijal od neho mnohé dobrodenia. Boh „dal všetko“, a dostal na oplátku samé „zlé veci“, poznamenal Svätý Otec. „Vernosť zhynula, nie ste viac verným ľudom“– napomína prorok Jeremiáš:

„Toto je príbeh Boha. Zdá sa, akoby tu Boh plakal: Tak veľmi som ťa miloval, tak veľa som ti dal, a ty... Všetko proti mne. Aj Ježiš hľadiac na Jeruzalem plakal, pretože celý ten príbeh o strate vernosti bol v Ježišovom srdci. Konáme podľa našej vôle, ale keď takto robíme kráčajúc životom, sledujeme cestu zatvrdnutia srdca: srdce stvrdne, skamenie, Pánovo slovo nevstúpi. A ľud sa vzdiali. Aj náš osobný príbeh sa môže takto zmeniť. Dnes, v tento deň pôstu, sa môžeme pýtať sami seba: ‚Načúvam hlasu Pána, alebo robím to, čo chcem, čo sa mne páči?‘“

Epizóda z evanjelia (Lk 11, 14-23) tiež predstavuje príklad ‚zatvrdilého srdca‘, hluchého voči Božiemu hlasu. Ježiš uzdravuje posadnutého a na oplátku dostane obvinenie: ‚Vyháňaš démonov v mene diabla. Si démonický čarodejník.‘ Je to typická výhovorka „formalistov, ktorí si myslia, že život sa riadi zákonmi, ktoré vytvárajú oni“, pokračuje pápež:

„Aj toto sa stalo v dejinách Cirkvi! Pomyslite si len na úbohú Johanku z Arku. Dnes je svätá, chudina! Títo učitelia ju upálili zaživa, pretože hovorili, že je heretička, obvinená z herézy. Učitelia boli tí, ktorí poznali správne učenie, tí farizeji, vzdialení od Božej lásky. Bližšie k nám si spomeňme na blahoslaveného Rosminiho [pozn.: bl. Antonio Rosmini (1797-1855), taliansky teológ, filozof, zakladateľ Inštitútu milosrdnej lásky]: všetky jeho knihy boli na indexe. Nemohli sa čítať, bolo hriechom čítať ich. Dnes je blahoslavený. V histórii Boha a jeho ľudu Pán posielal prorokov, aby mu povedali, že Boh miluje svoj ľud. V Cirkvi Pán posiela svätých. Svätci pomáhajú napredovaniu života Cirkvi. Sú to svätí, nie sú to tí mocní, nie sú to pokrytci, nie. Svätí.“

Svätí „sú tí, ktorí sa neboja nechať sa pohladiť Božím milosrdenstvom. A preto sú svätci mužmi a ženami, ktorí rozumejú toľkej núdzi, toľkému ľudskému utrpeniu, a blízkosťou sprevádzajú ľudí. Nepohŕdajú ľuďmi“, pokračuje Svätý Otec:

„Ježiš hovorí: ‚Kto nie je so mnou, je proti mne.‘ - A nebude tu možnosť kompromisu, trochu tu a trochu tam? - Nie. Alebo si na ceste lásky, alebo si na ceste pokrytectva. Alebo sa necháš milovať Božím milosrdenstvom, alebo si robíš, čo chceš, podľa svojho srdca, ktoré na tejto ceste stále viac tvrdne. Kto nie je so mnou, je proti mne. Neexistuje tretia cesta, cesta kompromisu. Alebo si svätý, alebo ideš inou cestou. Kto nezhromažďuje so mnou, necháva veci tak... Nie, ešte horšie: rozhadzuje, rúca. Je ničiteľom, ktorý pustoší.“ -jk-