Pápež povzbudil biskupov Maghrebu pri návšteve Ad limina

Vatikán 2. marca – Svätý Otec dnes prijal na spoločnej audiencii v rámci návštevy Ad limina biskupov Maroka, Alžírska, Tuniska a Líbye. Desaťčlennú delegáciu viedol arcibiskup marockého Rabatu Mons. Vincent Louis M. Landel, ktorý je na čele Regionálnej konferencie biskupov severnej Afriky. Ako je zvykom, Svätý Otec venoval priestor spontánnej diskusii a svoj príhovor biskupom odovzdal v písomnej podobe.

Pápež František v texte poukazuje na špecificky náročné podmienky tamojších cirkví, v rámci ktorých biskupi „dúfajú, že vývoj umožní naplnenie určitých ašpirácií na väčšiu slobodu a dôstojnosť a bude priať väčšej slobode svedomia“. Osobitne spomína zložitosť situácie v Líbyi, kde udalosti posledných rokov sprevádzalo násilie. Pápež hovorí o odvahe, vernosti a vytrvalosti biskupov a tých veriacich, ktorí zotrvali v krajine.

Svätý Otec hovorí aj o potrebe prehlbovania vzťahov vo vnútri Cirkvi v rámci oblasti severnej Afriky pre kvalitné plnenie jej poslania, o potrebe spolupráce biskupov, kňazov, rehoľníkov a laikov. Pozýva ich k tomu aj v súvislosti s aktuálnym Rokom zasväteného života. Jadrom príhovoru je povzbudenie stavať na bohatom duchovnom dedičstve:

„Centrom vašej misie a prameňom vašej nádeje sú predovšetkým osobné stretnutie s Ježišom Kristom a istota, že on je činný vo svete, kam ste boli vyslaní v jeho mene. Evanjeliová vitalita vašich diecéz závisí teda od kvality duchovného a sviatostného života každého. Históriu vášho regiónu poznamenali mnohé postavy svätosti, od Cypriána po Augustína, ktorí sú duchovným dedičstvom celej Cirkvi, až po blahoslaveného Charlesa de Foucauld, ktorého sté výročie smrti oslávime v budúcom roku, a ešte bližšie k nám sú tí rehoľníci a rehoľníčky, ktorí všetko darovali Bohu a svojim bratom až po obetovanie vlastného života. 

Je na vás rozvíjať toto duchovné dedičstvo predovšetkým medzi vašimi veriacimi, ale tiež sprístupňovať ho všetkým. S radosťou sa dozvedám, že v týchto posledných rokoch bolo možné v Alžírsku zreštaurovať rozličné kresťanské svätyne. Prijímajúc každého takého, aký je, s dobrotou a bez prozelytizmu, vaše spoločenstvá dávajú najavo, že chcú byť cirkvou s otvorenými dverami, neustále „vychádzajúcou“ (porov. Evangelii gaudium 46-47).

V situáciách neraz náročných, ktoré váš región prežíva, vaša pastierska služba pozná mnohé radosti. Takou je prijímanie nových učeníkov, ktorí sa k vám pridávajú, keď objavili Božiu lásku prejavenú v Ježišovi, je to dobrý znak darovaný Pánom. Deliac sa so svojimi spoluobčanmi o námahy budovania bratskejšej a otvorenejšej             spoločnosti, ukazujú, že sú všetci deťmi toho istého Otca.“

Pápež František ďalej vyzdvihuje univerzalitu, ktorá charakterizuje tamojšie cirkvi, ktoré združujú veriacich z mnohých kultúr. Osobitne spomína početnú študujúcu mládež, prichádzajúcu za vzdelaním z iných krajín Afriky južne od Sahary. Táto mládež tvorí podstatnú zložku kresťanských spoločenstiev spomínaných krajín. Ďalší dôraz kladie Svätý Otec na medzináboženský dialóg: 

„Viete ako je slabé vzájomné poznanie zdrojom toľkých nedorozumení a neraz dokonca i konfliktov. A predsa, tak ako napísal Benedikt XVI. v apoštolskej exhortácii Africae munus, «ak my všetci veriaci chceme slúžiť zmiereniu, spravodlivosti a pokoju, musíme spoločne pracovať na zamedzení všetkých foriem diskriminácie, netolerancie a náboženského fundamentalizmu» (č. 94). Najúčinnejšou protilátkou proti akejkoľvek  forme násilia je výchova k objaveniu a k akceptácii rozličnosti ako bohatstva a plodnosti. Je preto nevyhnutné, aby sa vo vašich diecézach kňazi, rehoľníci a laici formovali v tejto oblasti.“ 

V tejto súvislosti pápež František pripomína dve významné vzdelávacie inštitúcie: Pápežský inštitút arabských štúdií a islamistiky (PISAI), ktorý sa pred 50 rokmi zrodil na pôde Tuniska a v tomto roku slávi svoje jubileum, a tiež aj Ekumenický inštitút Al Mowafaqa, založený v Maroku za účelom podpory ekumenického a medzináboženského dialógu.

Svätý Otec napokon biskupom Maroka, Alžírska, Tuniska a Líbye prízvukuje, aby dôsledne prejavovali lásku Krista a Cirkvi voči chudobným a znevýhodneným. Medzi nimi spomína aj migrantov, ktorí do oblasti Maghrebu často prichádzajú cestou do ďalších cieľových krajín. Na záver ich uisťuje o podpore, ktorú majú zo strany celej Cirkvi. „Vy ste « na perifériách», v osobitnej službe zjavovania Kristovej prítomnosti v jeho Cirkvi pre tento región. Vaše svedectvo života v jednoduchosti a chudobe je dôležitým znamením pre celú Cirkev.“ -jb-