Biskup Ugandy k téme detských vojakov: Môžeme ich zachrániť

Na dnes 12. februára pripadá Svetový deň proti využívaniu detských vojakov. V posledných rokoch boli pre zastavenie tohto hrozného vykorisťovania detí podpísané dokumenty na najvyšších medzinárodných fórach, počnúc OSN, ale tento jav je naďalej trpený v mnohých častiach sveta.

Sú najbezbrannejšou časťou ľudstva, ale stále častejšie z nich krutosť iných robí vojakov súčasných vojen: existuje viac ako 250-tisíc chlapcov a dievčat násilne naverbovaných alebo cvičených, zotročených, používaných ako špiónov a bojovníkov. Ich prítomnosť je hlásená v 20 krajinách, okrem iného v Iraku, Sýrii, Somálsku, Južnom Sudáne, Afganistane a Mali. Detskí vojaci sú nútení proti ich vôli, aby strieľali a zabíjali, sú zbavení svojich najzákladnejších práv, a to najmä práva žiť šťastné detstvo a získať zodpovedajúce vzdelanie. A často koniec konfliktu neznamená oslobodenie. Ako mladí bojovníci, tak aj územie, na ktorom bojovali, dlho nesú so sebou stopy vojny. Hovorí o tom Mons. Giuseppe Franzelli, komboniánsky misionár, ktorý je biskupom Liry v severnej Ugande a vo svojej diecéze prišiel do kontaktu s mladými ozbrojencami z tzv. „Lord’s Resistance Army“:

„Problém je v hlbokých zraneniach, ktoré sú vo vnútri, je to trauma spoločnosti, ktorá roky a roky vdychovala násilie. Sme v období rekonštrukcie nielen materiálnej, obnovy štruktúr a hospodárskeho oživenia, ale je to predovšetkým obnova psychologická a morálna. A v tomto je úloha Cirkvi naliehavejšia ako kedykoľvek predtým, aj po skončení vojny.“
Títo mladí muži a ženy, ktorí sa vrátili z vojny, sú často kvôli strachu ľuďmi odmietaní. Biskup hovorí, ako v tomto môžu pomôcť kresťanské komunity:

„Povzbudzovať k tomu, aby boli títo chlapci a dievčatá prijatí, aby neboli vnímaní len ako problém, ale práve ako príležitosť pre uplatnenie kresťanskej milosrdnej lásky, aby sa im pomohlo v reintegrácii, pretože oni sami sú prvými obeťami celej tejto tragédie.“

Aj napriek utrpeným telesným a psychickým zraneniam je možné sa z tejto situácie dostať, hovorí Mons. Franzelli:

„Viem, že niektorí napriek tomu, že nesú tieto zranenia, snažia sa zmeniť svoj život. Rád si spomínam na Kathrine, ktorá bola ako posledná oslobodená zo skupiny unesených dievčat, ktoré zostali v lese roky a roky... Vrátila sa so svojím dieťaťom a bola ako stratená, zmätená. Minulý rok som mal to šťastie stretnúť ju v jednej strednej škole v Kampale, kde bola poslaná, a kde sa pripravovala na prijímacie skúšky na univerzitu.“ -jk-