Svätý Otec v utorkovej homílii: Kontemplujúc evanjelium rastie naša nádej

Vatikán 3. februára - Denné kontemplovanie evanjelia nám pomáha mať pevnú nádej, povedal pápež František v dnešnej rannej svätej omši. V kaplnke Domu sv. Marty pri láveníli turgickej spomienky sv. Blažeja, biskupa a mučeníka, opäť vyzval veriacich, aby si každý deň, hoci len na 10 minút, rozhodne radšej zobrali do rúk Evanjelium a hovorili s Pánom, ako strácali čas sledovaním telenoviel alebo počúvaním susedovho klebetenia.

Svätý Otec sa vo svojej homílii zameral na čnosť nádeje vychádzajúc z listu Hebrejom (12, 1-4). Čo je jadrom nádeje? Mať „oči upreté na Ježiša“. Zdôraznil, že bez načúvania Pánovi môžeme „mať optimizmus, byť pozitívne naladení,“ ale nádeji „sa učíme sledujúc Ježiša“. Vychádzajúc z tohto pápež poukázal na význam „modlitby kontemplácie“. Ako poznamenal, „je dobré modliť sa každý deň ruženec,“ hovoriť „s Pánom, keď mám nejaký problém, alebo s Pannou Máriou a svätými...“ Ale rovnako je dôležité meditovať, kontemplovať, a to možno iba „s evanjeliom v ruke“:

„Ako budem kontemplovať nad dnešným evanjeliom? Vidím, že Ježiš bol uprostred zástupu, okolo neho bol veľký zástup. Päťkrát táto stať spomína slovo ‚zástup‘. A Ježiš neodpočíval? Môžem si to predstaviť: ‚Vždy uprostred zástupu...‘ Väčšia časť z Ježišovho života sa udiala na ceste, medzi zástupmi. On neodpočíval? Áno, raz o tom evanjelium hovorí, že spal na loďke, ale prišla búrka a učeníci ho zobudili. Ježiš bol neustále medzi ľuďmi. A tak pozerám na Ježiša, premýšľam o Ježišovi, predstavujem si takto Ježiša. A Ježišovi hovorím, čo mi prichádza na myseľ.“

Pokračujúc dnešným evanjeliom (Mk 5, 21-43) Svätý Otec poukázal na to, že Ježiš si uvedomil, že chorá žena v dave sa ho dotkla. Ako poznamenal, Ježiš nielenže chápe zástup, cíti so zástupom, on „cíti tlkot srdca každého z nás, každého. Má starosť o všetkých, o každého a vždy.“ Rovnako, ako keď mu predstavený synagógy príde povedať o svojej vážne chorej dcére, on nechá všetko a venuje sa mu. Svätý Otec v predstavivosti pokračoval dejom, ktorý nasledoval: Ježiš prichádza do domu, ženy plačú, lebo dievčatko je mŕtve, ale Pán im hovorí, aby sa upokojili, ľudia ho vysmievajú. Tu vidíme Ježišovu trpezlivosť, poznamenal Svätý Otec. Potom po vzkriesení dievčaťa namiesto toho, aby hovoril o sile Boha, povie: ‚Dajte sa jej najesť‘. Ježiš vždy pamätá na tieto malé detaily, dodal pápež:

„To, čo som urobil s týmto evanjeliom, to je modlitba kontemplácie: vziať do rúk evanjelium, prečítať si a predstaviť si seba v tejto scéne, predstaviť si, čo sa deje, a povedať Ježišovi, čo mi vychádza zo srdca. Takto napomáhame rastu nádeje, pretože sme upevnení, máme oči uprené na Ježiša. Praktizujte túto modlitbu kontemplácie. - ‚Ale ja mám veľa práce!‘ - ‚Nuž vezmi si doma na 15 minút evanjelium, malý úsek, predstav si, čo sa tam deje a hovor o tom s Ježišom. Takto budú tvoje oči uprené na Ježiša, a nie napríklad na telenovelu. Tvoj sluch bude uprený na Ježišove slová, a nie na susedovo, susedkino klebetenie.“

„Modlitba kontemplácie nám pomáha žiť v nádeji, žiť podstatu evanjelia, modliť sa neustále!“ – pokračoval Svätý Otec. Povzbudil k modlitbe, modlitbe ruženca, rozprávaniu s Pánom, ale aj ku kontemplácii, aby sme naše oči upierali na Ježiša. Z tejto modlitby vychádza nádej, povedal pápež František a na záver dodal: A tak sa „náš kresťanský život pohybuje v tomto rámci medzi pamäťou a nádejou“:

„Pamäťou celej prejdenej cesty, pamäťou toľkých milostí, prijatých od Pána. A nádejou, pozerajúc na Pána, ktorý je jediný, kto mi môže dať nádej. A aby sme pozerali na Pána, poznali Pána, berieme do rúk evanjelium a praktizujeme túto modlitbu rozjímania. Napríklad nájdite si dnes 10 - 15 minút, nie viac, prečítajte si evanjelium, predstavte si to a niečo Ježišovi povedzte. Nič viac. A tak bude vaše poznanie Ježiša väčšie a vaša nádej porastie. Nezabudnime mať naše oči upreté na Ježiša. Preto je tu modlitba kontemplácie.“ -jk-