Pápež k výročiu inštitútu arabských a islamských štúdií: Dialóg sa začína stretnutím
Vatikán 24. januára - Stretnutie a počúvanie sú základné podmienky pre islamsko-kresťanský
dialóg a odpoveďou na násilie je výchova „k spoznávaniu a prijímaniu odlišností“.
Toto sú zásady, ktoré zdôraznil pápež František účastníkom konferencie, organizovanej
pri príležitosti 50. výročia otvorenia Pápežského inštitútu arabských a islamských
štúdií v Ríme (PISAI), ktorý vznikol v roku 1926 v Tunisku skrze prácu misionárov
v Afrike. Stretnutie sa konalo v Klementínskej sále za prítomnosti kardinálov Zenona
Grocholewského a Jean-Louisa Taurana a za celkovej účasti 250 delegátov konferencie.
„Vposlednýchrokochnapriek niektorýmnedorozumeniamaťažkostiamdošlo kpokrokuvmedzináboženskomdialógui sveriacimiislamu. Ktomuje
nevyhnutné počúvanie. Tonie jelennutnoupodmienkouvprocesevzájomnéhoporozumeniaamierovéhospolužitia, aletiežpedagogickápovinnosť, vedúca k schopnosti «uznať hodnoty tých druhých;
aby pochopili starosti, ktoré sa ukrývajú za ich požiadavkami, a aby vedeli hľadať
spoločné stanoviská» (Evangelii gaudium, 253).Bázou všetkéhotoho je potrebazabezpečiť primeranúformáciu,aby sme upevnení vo svojejidentitemohli rásťvovzájomnom poznaní.“
Pápež František následne
varoval, aby sme nepadli do osídiel zmierlivého synkretizmu, ktorý sa nakoniec
ukáže ako prázdno a predzvesť totalitarizmu bez hodnôt (tamtiež, 251, 253). „Pohodlnýústretový prístup, ktorý «hovorí ánonavšetko, abysapredišiel problémom»(tamtiež, 251), končí spôsobom, ako «podvádzať
druhého a odopierať mu dobro, ktoré človek dostal ako dar na štedré delenie sa»(tamtiež).“ Odtiaľ podľa slov Svätého Otca vyplýva výzva vrátiť
sa k základom.
„Keď sa približujeme kosobe,
ktorá s presvedčením vyznáva svoju vieru,jej svedectvoajejmysleniepred nás kladú otázkyvedúce k našej vlastnej spiritualite.
Nazačiatkudialógu jetedastretnutie,“ povedal pápež a ako dodal, že aj napriek ľudskej
prirodzenosti vzájomným poznávaním môžeme prekonať predsudky a nepravdy a môžeme začať
chápať druhých novým pohľadom.
„HistóriaPápežskéhoinštitútuarabskýchaislamskýchštúdiíidevtomtosmere.
Neobmedzuje sa len na prijatie toho, čoje povrchnepovedané, čo privádzakstereotypomapredsudkom. Akademická
práca, výsledokdennéhoúsilia, skúmazdroje, aby bolivyplnené medzery, analyzujeetymológiu, navrhujehermeneutikydialóguaprostredníctvomvedeckéhoprístupuinšpirovanéhoúžasomaobdivom,
je schopná nestrácaťkompasvzájomnéhorešpektuavzájomnejúcty.
Takto násk sebepribližujepošpičkách, bezvírenia prachu, ktorýzastiera pohľad.“
Pri pohľade do histórie vzniku inštitútu
v Tunisku pred 50 rokmi pápež zdôraznil, ako Cirkev v ovzduší pokoncilovej obnovy
vnímala nevyhnutnosť existencie inštitútu špeciálne zameraného na formáciu svojich
členov pre dialóg s moslimami.
„Možno, žeterazviacako inokedypociťujeme túto potrebu,
pretoženajúčinnejšíprotiliekprotiakejkoľvekformenásiliaje výchovak objavovaniuaprijímaniurozdielnostiakobohatstvaaplodnosti.
Táto úlohanie jeľahká, alesarodíadozrievapočnúcsilnýmzmyslompre zodpovednosť. Islamsko-kresťanský
dialóg si zvlášť vyžaduje trpezlivosťapokoru, ktorésprevádzajúdôkladnéštúdium, pretožepriblíženieaimprovizáciamôžubyťkontraproduktívne,
alebodokoncaspôsobiťrozpaky a
prekážky. Potrebujemedlhodobéanepretržité úsilie, aby sme sa nepristihlinepripravenív rôznychsituáciáchavrôznychsúvislostiach.“ -jk-