Slová pápeža Františka cirkevným sudcom: Brať do úvahy kontext viery
Vatikán 23. januára - Pápež František dnes prijal členov Tribunálu Rímskej roty pri
príležitosti otvorenia súdneho roka. Svätý Otec v príhovore zdôraznil, že pri posudzovaní
platnosti manželského súhlasu musí sudca vziať do úvahy kontext hodnôt a viery, v
ktorom vznikal ich úmysel vstúpiť do manželstva.
„Kríza hodnôtv
spoločnostinie je novýmjavom“ – povedal pápež
František odvolajúc sa na bl. Pavla VI., ktorý pred štyridsiatimi rokmi, práve v príhovore
Rímskej rote, vymenúva „ochoreniamodernéhočloveka,
raneného systematickým relativizmom“. Svätý Otec poukázal na „utrpeniemnohýchrodín, ktoré sa rozpadajú,
zanechávajúc zaseboutroskycitovýchvzťahov, plánov, spoločných očakávaní“.
Ako povedal, sudca je povolaný urobiť súdnu analýzu platnosti manželstva, aby zistil,
či pôvodnou príčinou bol nedostatok dobrej vôle, alebo vážny deficit v chápaní samotného
manželstva, determinujúci vôľu. Kríza manželstva je v skutočnosti často zapríčinená
krízou poznania, ktoré nie je osvietené vierou:
„Pastoračnáskúsenosťnásučí, žednesje
veľký počet veriacichvsituácii iregularity,
naktorej vývoj malasilný vplyvrozšírenásvetskámentalita. Existuje v skutočnosti
akýsi druhduchovnejsvetskosti, ktorá
sa «môže skrývať v pozadí zdanlivej nábožnosti, ba dokonca aj lásky k Cirkvi»
(Evangelii gaudium, 93) a ktorá privádza k hľadaniu nie Pánovej
slávy, ale osobného blahobytu. Jednýmzplodovtohtoprístupu je«viera uzatvorená do subjektivizmu,
v ktorom človeka zaujíma len určitá skúsenosť alebo určitý rad úvah a poznatkov,
ktoré vraj dokážu priniesť útechu a svetlo, ale daný človek
v konečnom dôsledku zostáva zatvorený v imanencii svojho vlastného rozumu
a citov.» (tamtiež 94). Jezrejmé, žeu toho, kto sa podvoľuje tomuto postoju,
je vieraochudobnená o svoju orientujúcu a normatívnu hodnotu,
a prenecháva tak otvorený priestorkompromisomsvlastnýmsebectvomastlakmibežnejmentality, ktorá sa staladominantnouprostredníctvommasmédií.
Preto sudcaprizvažovaníplatnosti súhlasumusí
vziať doúvahy kontexthodnôtaviery–aleboichnedostatok
čiabsenciu–,v ktoromsa
formovalúmysel vstupu do manželstva. V skutočnosti
neznalosť obsahov vierybymohla
viesťktomu, čosa
v Kódexe kánonického práva nazývaomylom determinujúcim vôľu“(pozri kán. 1099). Táto možnosť nie je viac považovaná za výnimočnú, ako tomu
bolo v minulosti, práve vzhľadom na častú prevahu svetského uvažovania
o učení Cirkvi. Taký omyl neohrozuje iba stabilitu manželstva,
jeho výlučnosť a plodnosť, ale aj zameranosť manželstva na dobro druhého,
manželskú lásku ako «vitálny princíp» súhlasu, vzájomné darovanie sa pre vytvorenie
celoživotného zväzku. «Dnes je tendencia hľadieť na manželstvo
len ako na formu citového uspokojenia, ktorú možno zadefinovať akýmkoľvek spôsobom
a potom meniť podľa názoru kohokoľvek» (Evangelii gaudium, 66),
čo snúbencov tlačí k uvažovaniu s výhradami ohľadom samotnej
trvalosti zväzku alebo jeho výlučnosti, že tieto sa pominú vo chvíli,
keď milovaná osoba už nebude viac nachádzaťsvoje
očakávané citové naplnenie.
Chcelby som vás pretopovzbudiť k zvýšenémuaoduševnenému
nasadeniu vovašejslužbe, ktorej prislúcha chrániťjednotusúdnictvav Cirkvi. Koľko pastoračnejprácepredobromnohýchpárovamnohých detí, ktoré sú častoobeťami
týchto zvratov! Aj tu je potrebapastoračnejkonverziecirkevnýchštruktúr (porov. Evangelii
gaudium, 27), aby sme ponúkali službu spravodlivosti
(opus iustitiae)tým, ktorísaobracajúna Cirkev, aby vniesla svetlo do ich manželskejsituácie.
Toto
je vaše náročné poslanie, ako aj všetkých diecéznych sudcov: nezatváraťspásuľudí dozúženého priestoru
juridizmu (giuridicismo). Funkciaprávaje zameranána spásu duší (salus animarum), za
predpokladu, že vyhýbajúc sa sofizmom vzdialeným od živého tela
ľudívťažkostiach,pomôžezistiť pravduohľadom momentu súhlasu, či
bol vo vernosti Kristovi, alebo vofalošnejsvetskejmentalite. V tejto súvislosti sa blahoslavený Pavol
VI. vyslovil takto: «Ak je Cirkev zámerom Božím – Ecclesia de Trinitate –, jej inštitúcie,
hoci sú zdokonaliteľné, musia byť ustanovené za účelom sprostredkovať Božiu
milosť aslúžiť, podľa darov a poslania každého, dobru veriacich,
základnému cieľu Cirkvi. Takýto sociálny cieľ, spása duší, salus
animarum, zostáva najvyšším cieľom inštitúcií, práva, zákonov» (Príhovor
účastníkom II. medzinárodného kongresu kánonického práva, 17. septembra 1973).“
Svätý Otec ďalej pripomenul užitočnosť predpisu inštrukcie Dignitas
connubii o tom, že „pri každom cirkevnom tribunále je nevyhnutná prítomnosť
osôb, kompetentných poskytnúť fundovanú radu ohľadom možnosti
začatia kauzy manželskej nulity, pričom sa rovnako požaduje prítomnosť
stabilných činiteľov, honorovaných samotným tribunálom, ktorí konajú službu
advokátov. Keď vyslovujem prianie, aby v každom tribunáli boli prítomné
tieto osoby, na umožnenie reálneho prístupu všetkých veriacich k cirkevnej justícii,
s potešením zdôrazňujem, že relevantný počet káuz u Rímskej
roty je bezplatný, v prospech stránok, ktoré si z dôvodu ťažkých
ekonomických pomerov v ktorých sa nachádzajú, nedokážu obstarať
advokáta.“
Na záver pápež František dodal spontánne ešte poznámku: „A
toje bod, ktorý chcemzdôrazniť:
sviatostisú zadarmo.Sviatosti nám dávajú
milosť. A manželský proces sa týkasviatostimanželstva. Ako by somsi
len prial, aby všetky procesybolibezplatné!“
-jk, jb-