Tlačová konferencia pápeža Františka pri spiatočnom lete z Filipín
Vatikán 20. januára – Zamýšľané pápežove cesty do Afriky, Latinskej Ameriky a USA,
jeho najsilnejšie dojmy z Filipín a vysvetlenie niektorých konkrétnych vyjadrení boli
predmetom záujmu novinárov pri tlačovej konferencii počas spiatočného letu z Manily
do Ríma.
Svätý Otec František vo svojich odpovediach na jedenásť otázok vysvetlil
novinárom prorocký význam postoja bl. Pavla VI. ohľadom zodpovedného rodičovstva a
objasnil výraz „ideologická kolonizácia“, ktorý použil pri stretnutí s rodinami v
Manile. Natláčanie genderovej ideológie porovnal s totalitnými ideológiami minulého
storočia, ktoré sa snažili vplývať na výchovu detí, pričom pripomenul ideologizovanie
detí organizáciou Balilla vo fašistickom Taliansku a nemeckým Hitler Jugend. Poukázal
na nesprávne podoby globalizácie, ktoré chcú potrieť kultúrnu identitu jednotlivých
národov.
Svätý Otec v rozhovore s novinármi potvrdil stálu platnosť svojej
výzvy štátom k jasnému vyjadreniu odmietnutia fundamentalizmu. V súvislosti so svojím
predchádzajúcim vyjadrením ku kauze „Charlie Hebdo“ znovu odmietol používanie násilia
a zároveň vysvetlil požiadavku rozvážnosti pri uplatňovaní slobody vyjadrovania, nutnosť
rešpektovania náboženského presvedčenia druhých a vyhýbania sa provokovaniu.
Pri
objasnení svojho vyjadrenia „terorizmus štátu“ pápež František hovoril o skartovaní
ľudí spoločnosťou a poukázal na obrovské sociálne nerovnosti odsúvajúce chudobných
mimo verejného života. Reagujúc na skúsenosti novinárov z návštevy chudobných štvrtí
filipínskej metropoly uviedol príklad z favely v Buenos Aires, nachádzajúcej sa v
priamom susedstve bohatej štvrte. Znovu pripomenul, že hlavné posolstvo jeho práve
ukončenej cesty do Ázie patrilo chudobným.
Svätý Otec sa stručne vyjadril
aj k vzťahom s Čínou, k otázke návštevy Dalajlámu, k blížiacemu sa svätorečeniu Junipera
Serru a k blahorečeniu Oscara Romera.
Pokiaľ ide o zamýšľané budúce apoštolské
cesty pápeža Františka na tento rok, z afrických krajín konkrétne menoval Stredoafrickú
republiku a Ugandu pravdepodobne v termíne koncom tohto roka a v Latinskej Amerike
sa chystá navštíviť Ekvádor, Bolíviu a Paraguay. Pri septembrovej návšteve v USA zavíta
do troch miest: do Filadelfie na Svetové stretnutie rodín, do New Yorku na návštevu
OSN a do Washingtonu na svätorečenie bl. Junipera Serru OFM, misionára širšej oblasti
Kalifornie a Mexika, pôvodom zo Španielska. Svätý Otec výhľadovo uvažuje aj o ďalšej
ceste do Latinskej Ameriky, pri ktorej by, ak Boh dá, niekedy v ďalšej budúcnosti
navštívil spolu s rodnou Argentínou aj Čile a Uruguay a azda i Peru. -jb-
Ideologická
kolonizácia, postoj Pavla VI. k otázke pôrodnosti
a zodpovedné rodičovstvo
Jan-Christoph Kitzler za skupinu nemeckých
novinárov položil otázku: „Svätý Otec, chcel by som sa vrátiť k stretnutiu, ktoré
ste mali s rodinami. Tam ste hovorili o ideologickej kolonizácii. Mohli by ste trochu
lepšie vysvetliť tento pojem? Zmienili ste sa aj o pápežovi Pavlovi VI., keď ste hovorili
o osobitných prípadoch, ktoré sú dôležité pri pastorácii rodín. Mohli by ste nám dať
niektoré príklady týchto osobitných prípadov a azda i povedať, či je potrebné otvoriť
cesty, rozšíriť priechod pre tieto osobitné prípady?“
Pápež František: „Ideologická
kolonizácia: poviem iba o prípade, ktorý som sám videl. Pred dvadsiatimi rokmi, v
roku 1995, jedna ministerka školstva žiadala o veľkú pôžičku na výstavbu škôl pre
chudobných. Dali je tú pôžičku za podmienky, že v školách bude učebnica pre deti určitého
stupňa. Bola to učebnica, kniha dobre didakticky pripravená, ktorou sa vyučovala teória
gender. Táto žena potrebovala peniaze na pôžičku, no bola tam táto podmienka. Vynašla
sa, súhlasila a zároveň dala urobiť ďalšiu učebnicu. Ponúkla knihy dve a takto to
vyriešila... Toto je ideologická kolonizácia: prichádzajú medzi ľud s nejakou ideou,
ktorá nemá s tým ľudom nič spoločné. Áno, so skupinami ľudu, ale nie s ľudom. A kolonizujú
ľud ideou, ktorá menní alebo chce zmeniť určitú mentalitu alebo určitú štruktúru.
Počas synody sa africkí biskupi na toto sťažovali, že rovnako k istým pôžičkám sa
dávajú isté podmienky. Ja hovorím len o tom prípade, ktorý som videl. Prečo hovorím
o ideologickej kolonizácii? Práve preto, lebo sa zmocňujú istej potreby určitého ľudu
alebo príležitosti vstúpiť a získať vplyv, a to cez deti. No toto nie je nič nové.
To isté robili diktatúry minulého storočia. Vstúpili so svojou doktrínou. Pomyslite
na Balillu, pomyslite na Hitler Jugend. Kolonizovali ľud, robili to cielene. No koľko
utrpenia to prinieslo. Národy nesmú strácať slobodu. Národ má svoju kultúru, má svoje
dejiny, no keď prídu podmienky uložené kolonizátorskými mocnosťami, usilujú sa pozbaviť
národy ich identity a nastoliť rovnakosť. Toto je globalizácia v zmysle guľovej plochy:
všetky jej body sú rovnako vzdialené od stredu. Tá pravá globalizácia – a toto s obľubou
hovorievam – nie je v zmysle gule. Je dôležité globalizovať, ale nie guľovo, ale v
podobe mnohostenu, čiže tak, že každý národ, každá časť, si uchová svoju identitu
bez toho, aby bola ideologicky kolonizovaná. Toto sú ideologické kolonizácie.“
Svätý
Otec ďalej vysvetlil, že problém ideologickej kolonizácie už pred
vyše storočím popísal Robert Benson v knihe s názvom Pán sveta (Lord of the
World). Potom prešiel k druhej časti otázky.
Pápež František:
„Čo som chcel povedať, keď som spomenul Pavla VI.? Je pravda, že otvorenosť pre
život je podmienkou sviatosti manželstva. Muž a žena si nemôžu túto sviatosť vzájomne
vyslúžiť, ak nie sú v tejto veci zajedno, že sú otvorení voči životu. Až do takej
miery, že ak sa dá dokázať, že dotyčný alebo dotyčná sa sobášili s úmyslom nebyť otvorenými
pre život, toto manželstvo je neplatné a je to prípad nulity manželstva. Otvorenosť
životu! Pavol VI. skúmal spolu s komisiou, čo sa dá urobiť na pomoc v toľkých problémoch,
významných problémoch, ktoré sa týkajú lásky v rodine, v problémoch na dennom poriadku,
mnohých, veľmi mnohých. Išlo však o niečo viac. Zamietavý postoj Pavla VI. nesúvisel
len s problémami jednotlivých osôb, o ktorých neskôr povedal spovedníkom, aby boli
milosrdní, chápaví voči situáciám a vysluhovali odpustenie milosrdne a s porozumením.
On totiž sledoval, ako celosvetovo naberá kurz neomalthusiánstvo [podľa
T. R. Malthusa pôrodnosť brzdí ekonomiku – pozn. prekl.]. A aké
meno si urobilo toto neomalthusiánstvo? Je ním menej než jednotkový index pôrodnosti
v Taliansku a rovnako v Španielsku. To je to neomalthusiánstvo, ktoré sa snažilo dostať
ľudstvo pod kontrolu zo strany mocností. Toto neznamená, že kresťan musí mať veľký
počet detí. Napomenul som pred pár mesiacmi jednu ženu v istej farnosti, ktorá čakala
ôsme dieťa po siedmich cisárskych rezoch: ‚Chcete tých sedem zanechať ako siroty?‛
Toto je pokúšanie Boha. Hovorí sa o zodpovednom rodičovstve. Toto je cesta: zodpovedné
rodičovstvo. Ale čo som chcel povedať, je to, že Pavol VI. nebol nejakým spiatočníkom,
ani uzavretým. Nie, bol prorokom, ktorý nám týmto povedal: chráňte sa neomalthusiánstva,
ktoré prichádza. Toto som chcel povedať.“
Ďalší z nemeckých
novinárov, Christoph Schmidt, sa opýtal: „Hovorili ste o toľkých deťoch na Filipínach,
o svojej radosti, že je tam toľko detí. No podľa prieskumov si väčšina Filipínčanov
myslí, že enormný nárast filipínskej populácie je jedným z najvýznamnejších dôvodov
enormnej chudoby v krajine a na Flipínach jedna žena vo svojom živote porodí v priemere
viac než tri deti, a katolícky postoj ohľadne antikoncepcie sa zdá byť jednou z tých
mála otázok, v ktorých veľký počet ľudí na Filipínach s Cirkvou nesúhlasí. Čo si o
tom myslíte?“
Pápež František: „Nazdávam sa, že počet troch detí na
rodinu, ktorý spomínate, je ten, o ktorom odborníci hovoria, že je dôležitý na udržanie
populácie, nie? Tri na jeden pár. Keď toto poklesne, nastáva druhý extrém, ako sa
to deje v Taliansku, kde som počul, neviem, či je to pravda, že v roku 2024 nebude
peňazí na dôchodcov. Pokles populácie. Preto je kľúčovým slovom odpovede to, ktoré
Cirkev vždy používa, aj ja: zodpovedné rodičovstvo. Ako sa to uskutočňuje? Dialógom.
Každá osoba, so svojím duchovným pastierom, má hľadať, ako to zodpovedné rodičovstvo
uskutočňovať. Príklad, ktorý som pred chvíľou spomenul, tej ženy, ktorá čakala ôsme
dieťa a sedem sa jej narodilo cisárskym rezom, to je však nezodpovednosť. ‚Nie, ja
dôverujem Bohu‛ ‚Nuž pozri, Boh ti dáva prostriedky, buď zodpovedná‛. Niektorí si
myslia, odpusťte mi ten výraz, že na to, aby sme boli dobrými katolíkmi, musíme byť
ako králiky? Nie, zodpovedné rodičovstvo. Toto je jasné a za týmto účelom sú v Cirkvi
manželské skupiny, sú tu odborníci v tejto veci, sú tu duchovní pastieri, treba hľadať.
A ja poznám toľko rozličných dovolených ciest riešenia, ktoré v tomto pomohli. Ale
dobre ste urobili, že ste mi o tom povedali. Je zaujímavá aj ďalšia vec, ktorá nie
je s týmto v súvise. Pre chudobnejších ľudí dieťa je pokladom. Je pravda, aj tu treba
byť rozvážnym. Ale pre nich dieťa je poklad. Boh im vie pomôcť. Azda niektorí nie
sú v tomto rozvážni, je pravda. Zodpovedné rodičovstvo. Ale pozerajme aj na veľkodušnosť
toho otca a mamy, ktorí vidia v každom dieťati poklad.“