Svedectvá zo stretnutia pápeža s rodinami: Chudoba, migrácia a postihnutie v životoch filipínskych rodín

Filipíny 16. januára – V rámci programu pápežovho stretnutia s rodinami v manilskej športovej hale odzneli svedectvá troch filipínskych rodín.

Prvé svedectvo rodiny Dizonovej hovorilo o živote v chudobe. Napriek skromným podmienkam, v ktorých žijú, členovia tejto početnej rodiny jedenástich súrodencov, sú aktívne zaangažovaní do služby Cirkvi vo farnostiach, či rozličných laických združeniach. Rodina tiež svedčila o tom, ako sa spoločne s ostatnými zapojila do boja proti nespravodlivosti páchanej na chudobných, keď ich chceli obrať o pole, ktoré bolo pre rodinu jediným zdrojom obživy. Táto rodina pozostávajúca z matky, jedenástich detí, 40 vnúčat a 10 pravnúčat nie je síce dokonalá – zažíva nedorozumenia a stretáva rozličné ťažkosti, no je kresťanská a snaží sa žiť v milosrdenstve a súcite. „Sme bohatí nie na materiálne veci, ale na milosti a požehnanie zhora, ktoré nám na tomto svete nič nemôže dať“, zaznelo v svedectve.

Druhým svedectvom bol prípad trojčlennej filipínskej rodiny poznačenej migráciou za prácou. Matka rodiny Ediza Pumarada v ňom hovorila o ťažkostiach, ktoré prežívala, keď jej manžel odišiel pracovať do Singapuru a ona zostala na všetko sama. Zároveň však svedčila aj o sile modlitby v rodine, ktorá im pomohla prekonať všetky doterajšie prekážky a rozdelenia. Keďže vo svojom okolí videla množstvo rodín negatívne poznačených migráciou za prácou, rozhodla sa angažovať v službe migrantom a ich rodinám vo farnosti. V súčasnosti celá ich rodina pomáha v tejto oblasti aj v rámci programu pre migrantov poskytovaného Konferenciou biskupov Filipín a inými organizáciami. Ediza i jej manžel sú dobrovoľníkmi v rámci Scalabriniánskej laickej asociácie, ktorá organizuje semináre pre vysokoškolských študentov k otázkam medzinárodnej migrácie.

Posledné svedectvo predniesol Renato Cruz. Bolo svedectvom rodiny pozostávajúcej z manželov so štyrmi deťmi, v ktorej sú obaja rodičia nepočujúci. Renato rozprával o svojich ťažkostiach ako sluchovo postihnutého a najmä o osamelosti, keďže okrem detí nikto v ich blízkosti nerozumie posunkovej reči. Hovoril aj o výchove detí k viere. Aj Renáto je veľmi aktívny v apoštoláte: vyučuje katechizmus v posunkovej reči na štátnych školách a je tiež členom katolíckej organizácie pre nepočujúcich. -zk-