Slová Svätého Otca filipínskym biskupom, kňazom a rehoľníkom

Homília pápeža Františka pri svätej omši s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a seminaristami slávenej v manilskej katedrále Nepoškvrnenej Panny Márie 16. januára 2015 počas apoštolskej návštevy na Filipínach

«Miluješ ma?» [Prítomní volajú: «Áno!»] Ďakujem vám, ale ja som citoval Ježišove slová! Pán povedal: «Miluješ ma? … Pas moje ovce» (Jn 21,15.16). Ježišove slová Petrovi z dnešného evanjelia sú prvými slovami, s ktorými sa na vás obraciam, milí bratia biskupi a kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a mladí seminaristi. Tieto slová nám pripomínajú jednu podstatnú vec: každá pastoračná služba vychádza z lásky. Každá pastoračná služba sa rodí z lásky! Každý zasvätený život je znamením zmierujúcej Kristovej lásky. Ako sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša, v rôznorodosti našich povolaní je každý z nás volaný byť nejakým spôsobom láskou v srdci Cirkvi.

Zdravím vás s veľkou láskou. A prosím vás, aby ste túto moju lásku zaniesli všetkým svojim bratom a sestrám, starým a chorým a všetkým tým, ktorí sa dnes nemohli zjednotiť s nami. Kým cirkev na Filipínach pozerá na päťsté výročie svojej evanjelizácie, pociťujeme vďačnosť za dedičstvo mnohých biskupov, kňazov a rehoľníkov minulých generácií. Oni sa snažili nielen ohlasovať evanjelium a budovať cirkev v tejto krajine, ale aj formovať spoločnosť inšpirovanú posolstvom evanjelia lásky, odpustenia a solidarity v službe spoločnému dobru. Dnes vy pokračujete v tomto diele lásky. Rovnako ako oni, aj vy ste povolaní stavať mosty, pásť Kristovo stádo a pripravovať nanovo cesty pre evanjelium v Ázii na úsvite novej éry.

«Ženie nás totiž Kristova láska» (porov. 2 Kor 5,14). V dnešnom prvom čítaní nám svätý Pavol hovorí, že láska, ktorú sme povolaní ohlasovať, je láska zmierujúca, ktorá vychádza zo srdca ukrižovaného Spasiteľa. Sme povolaní, aby sme boli «Kristovými vyslancami» (2 Kor 5,20). Naša služba je službou zmierenia. Hlásajme radostnú zvesť lásky, milosrdenstva a bezhraničného súcitu Boha. Ohlasujme radosť z evanjelia. Pretože evanjelium je prísľubom Božej milosti, ktorá jediná môže priniesť naplnenie a uzdravenie nášmu chorému svetu. Evanjelium môže inšpirovať vytvorenie skutočne spravodlivého a vykúpeného spoločenského poriadku.

Byť Kristovým vyslancom znamená v prvom rade pozvať všetkých k obnovenému osobnému stretnutiu s Pánom Ježišom (porov. Evangelii gaudium, 3). K nášmu osobnému stretnutiu s Ježišom. Toto pozvanie musí byť v centre vášho pripomenutia si evanjelizácie Filipín. Ale evanjelium je tiež výzva k obráteniu, k spytovaniu nášho svedomia ako jednotlivcov, tak aj národa. Ako správne učili biskupi Filipín, cirkev na Filipínach je pozvaná rozpoznať a bojovať proti hlboko zakoreneným príčinám nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré poškvrňujú tvár filipínskej spoločnosti v príkrom rozpore s učením Ježiša Krista. Evanjelium vyzýva každého kresťana žiť životom čestným, poctivým a usilujúcim sa o všeobecné dobro. Ale pozýva tiež kresťanské spoločenstvá, aby vytvárali „kruhy čestnosti“, siete solidarity, ktoré sa môžu rozšíriť a preniknúť spoločnosť, aby ju premenili svojím prorockým svedectvom.

Chudobní. Chudobní sú v centre evanjelia, sú v srdci evanjelia, ak z evanjelia odstránime chudobných, nemôžeme porozumieť celému posolstvu Ježiša Krista. Ako vyslanci Krista by sme my biskupi, kňazi a rehoľníci mali ako prví prijímať jeho milosť zmierenia do našich sŕdc. Svätý Pavol vysvetľuje, čo to znamená. Znamená to odmietať svetské perspektívy a na všetko sa pozerať po novom, v Kristovom svetle. To si vyžaduje, aby sme boli prví, ktorí si spytujú svoje svedomie, uznajú svoje zlyhania a pády a vydajú sa cestou nepretržitej konverzie, každodenného obrátenia. Ako môžeme ohlasovať novosť a oslobodzujúcu silu kríža druhým, ak práve my nedovolíme Božiemu slovu, aby zatriaslo našou pýchou, naším strachom zo zmeny, našimi drobnými kompromismi s mentalitou tohto sveta, naším duchovným zosvetštením (porov. Evangelii gaudium, 93)?

Pre nás kňazov a zasvätené osoby konverzia k novosti evanjelia zahŕňa denné stretávanie sa s Pánom v modlitbe. Svätí nás učia, že toto je zdroj všetkej apoštolskej horlivosti! Žiť novosť evanjelia pre rehoľníkov znamená znovu a znovu nachádzať v živote a apoštoláte komunity motiváciu pre čoraz užšie spojenie s Pánom v dokonalej láske. Pre všetkých z nás to znamená žiť tak, aby sme odrážali chudobu Krista, ktorého celý život bol zameraný na plnenie Božej vôle a službu druhým. Najväčšou hrozbou pre to je samozrejme upadnúť do určitého materializmu, ktorý sa môže vkradnúť do našich životov a oslabiť svedectvo, ktoré ponúkame. Len keď sa my sami staneme chudobnými, keď sa sami staneme chudobnými, odstránime našu samoľúbosť, budeme sa môcť stotožniť s tými poslednými z našich bratov a sestier. Uvidíme veci v novom svetle, a tak budeme môcť čestne a bezúhonne odpovedať na výzvu ohlasovať radikalizmus evanjelia v spoločnosti, ktorá si privykla na vylúčenie, polarizáciu a škandalóznu nerovnosť.

Tu by som chcel venovať osobitné slová mladým kňazom, rehoľníkom a seminaristom, ktorí sú tu medzi nami. Prosím vás, aby ste sa delili o radosť a entuziazmus vašej lásky ku Kristovi a Cirkvi so všetkými, ale predovšetkým so svojimi rovesníkmi. Buďte prítomní medzi mladými ľuďmi, ktorí môžu byť zmätení a skleslí, aby napriek tomu naďalej dokázali vidieť v Cirkvi spoločníčku na ceste a zdroj nádeje. Buďte nablízku tým, ktorí – žijúc uprostred spoločnosti zaťaženej chudobou a korupciou – sú zlomení na duchu, v pokušení vzdať sa, zanechať školu a žiť na ulici. Ohlasujte krásu a pravdu kresťanského posolstva spoločnosti, ktorá je pokúšaná pomýlene hľadieť na sexualitu, manželstvo a rodinu. Ako viete, tieto skutočnosti sú stále viac atakované vplyvnými silami, ktoré hrozia zdeformovaním Božieho stvoriteľského plánu a zradou práve tých hodnôt, ktoré inšpirovali a dali formu všetkému krásnemu, čo jestvuje vo vašej kultúre.

Filipínska kultúra bola vskutku formovaná predstavivosťou viery. Filipínci sú všade známi pre ich lásku k Bohu, pre ich vrúcnu zbožnosť a ich úprimnú a srdečnú oddanosť Panne Márii a jej ružencu. Ich láska k Bohu, ich vrúcna zbožnosť, ich úprimná a srdečná oddanosť Panne Márii a jej ružencu! Toto veľké dedičstvo obsahuje silný misionársky potenciál. Je to spôsob, akým váš ľud inkulturoval evanjelium a naďalej prijíma jeho posolstvo (porov. Evangelii gaudium, 122). Vo vašom úsilí o prípravu na päťsté výročie stavajte na týchto pevných základoch.

Kristus zomrel za všetkých, aby sme s ním zjednotení v smrti mohli žiť už nie pre seba, ale pre neho (porov. 2 Kor 5,15). Drahí bratia biskupi, kňazi a rehoľníci, prosím Máriu, Matku Cirkvi, aby vám všetkým vyprosila hojnosť horlivosti, aby ste sa dokázali celí odovzdať v nezištnej službe svojim bratom a sestrám. Nech takto zmierujúca Kristova láska prenikne ešte hlbšie do štruktúry filipínskej spoločnosti a skrze vás aj do najvzdialenejších kútov sveta. Amen.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)