Tlačová konferencia cestou na Filipíny: Sloboda prejavu, ale aj úcta k viere druhého

Vatikán 15. januára – Na Filipínach sa bude hlavné posolstvo týkať chudobných a osobitne podpory obetí tajfúnu Yolanda, povedal Svätý Otec počas tlačovej konferencie na palube lietadla presúvajúc sa zo Srí Lanky na Filipíny. V 45-minútovom rozhovore s novinármi Svätý Otec odpovedal aj na otázky súvisiace s atentátom v Paríži, so zmierením na Srí Lanke, či s pripravovanou encyklikou na tému ekológie, ktorá by podľa jeho slov mala vyjsť počas leta.
Na otázku francúzskeho novinára o náboženskej slobode a slobode prejavu v spojitosti s útokom v Paríži Svätý Otec vysvetlil, že „obe sú základnými ľudskými právami“, no tak, ako je pochybením „zabíjať v mene Boha“, chybuje aj ten, kto uráža náboženstvo oháňajúc sa právom vyjadriť čokoľvek sa mu zachce. Je nepochybne povinnosťou hovoriť to, čo prispieva k budovaniu „spoločného dobra“ a istotne sa nemôže reagovať na urážku násilím, no rovnako sa tiež „nesmie provokovať“. „Nesmie sa urážať viera ostatných, viera sa nesmie zosmiešňovať“, lebo „existuje limit“ – je ním „dôstojnosť“, ktorú má každé náboženstvo.

Sébastien Maillard z denníka La Croix: „Pokiaľ ide o rôzne náboženstvá, kam až možno zájsť v slobode prejavu, ktorá je tiež základným ľudským právom?“

Odpoveď pápeža Františka: „Vy ste Francúz, poďme do Paríža! Hovorme jasne. Nemožno skrývať pravdu, že každý má právo praktizovať svoje náboženstvo bez toho, aby porušoval zákon, slobodne. (...) Po druhé, nemožno urážať, napádať, robiť vojnu, zabíjať v mene svojho náboženstva, teda v mene Boha. Pre nás je to, čo sa teraz deje, trochu prekvapivé. Ale spomeňme na našu históriu, koľko náboženských vojen sme mali. Spomeňme na noc svätého Bartolomeja, ako toto chápať? Aj my sme zhrešili v tomto. Ale nemôžeme zabíjať v Božom mene. Je to úchylka. Zabíjanie v mene Boha je úchylka. Myslím si, že to je to hlavné o slobode náboženského vyznania: treba konať v slobode, bez urážania, ale bez nanucovania a zabíjania. Sloboda prejavu. Ale každý má nielen slobodu, právo, má tiež povinnosť povedať, čo si myslí, pre napomáhanie všeobecnému dobru. Povinnosť. (...) Máme povinnosť hovoriť otvorene, v tejto slobode, ale bez urážania. Pretože je pravda, že nemožno reagovať násilím.(…) Nemožno provokovať, nemožno urážať vieru druhých, nemožno si robiť žarty z viery. Existuje hranica. Každé náboženstvo má dôstojnosť, každé náboženstvo, ktoré rešpektuje ľudský život, ľudskú osobu.“ -zk-