Anjel Pána so Svätým Otcom: Často sa modlime k Duchu Svätému!

Vatikán 11. januára – V Nedeľu krstu Krista Pána Svätý Otec pri poludňajšej modlitbe na Námestí sv. Petra pozval veriacich, aby ho sprevádzali modlitbou počas apoštolskej cesty na Srí Lanku a Filipíny. Všetkým zaželal, aby deň prežili v radostnej spomienke na vlastný krst. V úvodnom príhovore sa zameral na obsah sviatku, pričom zdôraznil úlohu Ducha Svätého v živote každého veriaceho a z toho vyplývajúcu potrebu modlitby k nemu. -jb-

Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes slávime sviatok Pánovho krstu, ktorý uzatvára vianočné obdobie. Evanjelium opisuje, čo sa udialo na brehu Jordánu. Vo chvíli, keď Ján Krstiteľ udeľuje krst Ježišovi, otvára sa nebo. «Vtom - píše sv. Marek -, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo» (1,10). Vracia sa tu na myseľ dramatická prosba proroka Izaiáša: «Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil!» (Iz 63,19). Toto vzývanie bolo vyslyšané v udalosti Ježišovho krstu. A takto sa skončil čas „zatvorených nebies“, ktoré sú poukazom na separáciu medzi Bohom a človekom, ako dôsledok hriechu. Hriech nás vzďaľuje od Boha a prerušuje puto medzi zemou a nebom, určujúc tak našu biedu a zlyhanie nášho života. Otvorené nebesia ukazujú, že Boh daroval svoju milosť, aby zem vydala svoj plod (porov. Ž 85,13). Takto sa zem stala príbytkom Boha medzi ľuďmi a každý z nás má možnosť stretnúť sa s Božím Synom, zakúsiť všetku jeho lásku a nekonečné milosrdenstvo. Môžeme ho stretnúť reálne prítomného vo sviatostiach, osobitne v Eucharistii. Môžeme ho spoznať v tvári našich bratov, osobitne v chudobných, v chorých, vo väznených, v utečencoch: oni sú živým telom trpiaceho Krista a viditeľným obrazom neviditeľného Boha.

S Ježišovým krstom nielenže sa roztvárajú nebesia, ale Boh znovu hovorí dávajúc zaznieť svojmu hlasu: «Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie» (Mk 1,11). Otcov hlas ohlasuje tajomstvo, ktoré sa ukrýva v mužovi pokrstenom Predchodcom.

A potom zostúpenie Ducha Svätého v podobe holubice: toto dovoľuje Kristovi, Pánovmu Zasvätenému, inaugurovať svoje poslanie, ktorým je naša spása. Duch Svätý: on je ten, na ktorého vo veľkom zabúdame v našich modlitbách. My sa často modlíme k Ježišovi, modlíme sa k Otcovi, osobitne v „Otčenáši“, ale nie tak často sa modlíme k Duchu Svätému - je to pravda? Je ten, na ktorého sa zabúda. A potrebujeme žiadať o jeho pomoc, jeho silu, jeho inšpiráciu. Duch Svätý, ktorý kompletne animoval Ježišov život a jeho účinkovanie, je ten istý Duch, ktorý dnes vedie kresťanskú existenciu: životy mužov a žien, ktorí sa nazývajú a chcú byť kresťanmi. Vložiť pod pôsobenie Ducha Svätého náš kresťanský život a poslanie, ktoré sme všetci prijali mocou krstu, znamená nanovo nájsť apoštolskú odvahu, nevyhnutnú k prekonaniu pohodlného prispôsobovania sa svetu. Naopak, taký kresťan či také spoločenstvo, ktorí sú „hluchí“ na hlas Ducha Svätého, pobádajúci prinášať evanjelium až na samý kraj zeme a spoločnosti, stávajú sa aj kresťanom či spoločenstvom, ktorí sú „nemí“, ktorí nerozprávajú a neevanjelizujú.

No zapamätajte si toto: často sa modlime k Duchu Svätému, aby nám pomáhal, aby nám dal silu, inšpiroval nás a dal nám kráčať vpred. Nech Mária, Matka Božia a Matka Cirkvi, sprevádza putovanie každého z nás pokrstených. Nech nám pomôže rásť v láske k Bohu a v radosti zo služby evanjeliu, aby sme tak dali plný zmysel nášmu životu.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)