P. Dufka SJ: Potrebuje duchovné vedenie každý človek?
Milí priatelia, v
rámci našej rubriky sme sa minulý mesiac začali zaoberať témou duchovného vedenia.
Dnes sa pokúsime odpovedať na otázku, či duchovné vedenie potrebuje každý človek.
Pod pojmom duchovné vedenie obyčajne rozumieme pravidelné usmerňovanie duchovnou
autoritou, ktoré sa vzťahuje predovšetkým na zasvätené osoby alebo osoby žijúce v
kláštoroch či rehoľných komunitách. I keď je pravdou, že špecifické povolanie si vyžaduje
i špecifické vedenie, duchovné vedenie podvedome vyhľadáva každý človek. Každý človek
ho potrebuje, i keď ho nazýva radou či dôverným rozhovorom s niekým, komu verí.
Možno teda rozlišovať medzi duchovným vedením v úzkom slova zmysle, ktoré
sa týka zasvätených osôb a duchovným vedením v širšom slova zmysle, ktoré sa týka
všetkých ľudí hľadajúcich radu, porozumenie a podporu u iných osôb.
O duchovné
vedenie ide i vtedy, keď sa radíme, alebo keď sa otvoríme duchovne neskúsenému, pomýlenému,
nerozumnému a zlému človeku. I tu ide o isté duchovné vedenie, ibaže rada či rozhovor
s takouto osobou celkom isto nevedú správnym smerom. I tu sa necháme viesť duchom
osoby, na ktorú sme sa obrátili. Lenže ten duch nemôže byť iný, ako človek, ktorý
je jeho nositeľom. Je len prirodzené, že i názor či rada, ktoré od takéhoto človeka
dostaneme, sú pomýlené, nerozumné a zlé.
Keď hovoríme o duchovnom vedení,
dotýkame sa teda i oblasti duchovného rozlišovania. Ide totiž o to, akým duchom sa
necháme ovplyvňovať a viesť. Otvárame sa pôsobeniu dobrého alebo zlého ducha. Pomýlený
názor, ktorý si od pomýlenej osoby prisvojíme, nás bude viesť pomýleným smerom. Toto
otváranie sa pôsobeniu pomýleného ducha môže mať formu rozhovoru, zdieľania, preberania
klebety alebo neoverenej či zbytočnej informácie. Je len prirodzené to, čo zachytáva
i naše slovenské porekadlo: Povedz mi, s kým sa kamarátiš, a ja ti poviem, kto
si. Koho počúvame a s kým sa zhovárame, toho názory postupne preberáme a toho
duch sa postupne udomácňuje v nás samotných. A takýto duch nás potom vedie.
Osobne
som presvedčený o tom, že duchovné vedenie potrebuje každý človek, i keď ho možno
takto nenazýva. V hĺbke ľudského vnútra sa nachádza potreba s niekým prekonzultovať
náš myšlienkový, citový a vzťahový svet. Akoby sme si sami nestačili na to, aby sme
pravdivo a objektívne porozumeli nám samotným.
Nedávno som sa stretol so susedom,
s ktorým sa bližšie nepoznáme. Býva síce vedľa nás už niekoľko rokov, ale obyčajne
sa pri stretnutí len pozdravíme a každý ide svojou cestou. Pred istým časom ma však
prekvapil. Naše stretnutie nezostalo len pri krátkom pozdrave, ale zrazu mi vyrozprával
celý svoj aktuálny životný stav so všetkým svojím citovým prežívaním. Za krátky čas
som vedel o ňom viac, ako jeho vlastní rodinní príbuzní. Niečo podobné som zažil len
pred niekoľkými dňami. Istá matka mi vykreslila prežívanie svojej rodinnej
situácie tak detailne a hlboko, ako to nebola schopná vyrozprávať svojmu vlastnému
manželovi.
Podľa niektorých autorov myšlienka a túžba po niekom,
komu môžem plne dôverovať a naplno sa mu otvoriť, sa nachádza i mimo kresťanstva.
Zdá sa, že tu ide o všeobecne ľudskú túžbu, ktorá sa nachádza v srdci každého človeka
a ktorú vyjadruje slovo otec.
Pri štúdiu nápisov na egyptských sarkofágoch
sa objavili texty, ktoré hovoria o tom, že mŕtvy sa zmení na dieťa, aby sa opäť zveril
starostlivosti otca a matky. I toto je istý dôkaz, že jestvuje univerzálna túžba človeka
stať sa dieťaťom a zveriť sa starostlivosti otca a matky.
Túžba mať nejakú
dôveryhodnú osobu, ktorej sa môžem vyrozprávať a odhaliť svoje skryté tajomstvá, patrí
teda k základným potrebám človeka. Problém je iba v tom, že túto základnú túžbu
človeka nie vždy usmerňujeme správnym smerom.
V rímskej uličke, ktorá ústi
na známe námestie Piazza Navona, človek v každom ročnom období nájde niekoľko malých
stolíkov s dvoma stoličkami. Na jednej z nich sedí veštec, ktorý čaká na klienta.
Obyčajne je o tento spoplatňovaný druh služby značný záujem. Ľudia sa začnú zaoberať
radou človeka pochybného pôvodu a nechajú takto na seba pôsobiť pochybného ducha.
V istom bratislavskom Centre zdravia a krásy na propagačnom letáku nájdete
pestrú ponuku služieb. Popri kozmetickej a masérskej službe vám ponúkajú i poradenskú
službu a ezoteriku. Takzvaní odborníci vám tu poskytnú poradenstvo v oblasti
zdravia, numerológie, veštenia z karát, ako i veštbu s kyvadlom a z aury. Numerológia
či rôzne druhy veštenia sú však nielen zbytočnou stratou peňazí, ale spôsobujú oveľa
väčšiu stratu - stratu duchovnú.
Túžbu po komunikácii, zdieľaní a otvorení
sa niekomu druhému možno jasne zachytiť i v komunikácii cez internet, v chatovaní
či používaní facebooku. Je prekvapujúce, ako sa človek dokáže pri tejto komunikácii
s úplne neznámym človekom otvoriť a zdieľať s ním i veci, s ktorými sa nezdôveril
ani najbližším rodinným príbuzným. Robí to v nádeji, že na druhej strane nájde dobrú
radu alebo porozumenie. Porozumenie a dobrú radu však nájde len podľa toho, aký je
človek, s ktorým komunikuje.
Človek k svojmu rastu potrebuje pochopenie, povzbudenie,
ale potrebuje i niekoho, kto mu nastaví pravdivé zrkadlo o jeho skutočnom stave. Aby
však tento rast bol skutočne duchovný, toto nastavenie zrkadla nemôžeme prijať od
hocikoho. Musí to byť duchovná osoba. Istý autor sa raz vyjadril takto: Nikdy by
som neprijal radu od človeka, ktorý sa nemodlí.
Nie všetko,
čo sa pokladá za duchovné vedenie, ním aj skutočne je. Vedenie poskytované v rámci
sviatosti zmierenia nie je často ničím iným, ako krátkou neosobnou homíliou prednesenou
všetkým kajúcnikom. Ale vedenie je svojou podstatou osobné. Je jasné, že rehoľníčka,
ktorá vie, že dostala rovnako vágnu a všeobecnú radu ako dvadsať spolusestier pred
ňou, právom nemá pocit, že dostáva duchovné vedenie. Na druhej strane kňaz nikdy nemôže
skutočne poskytnúť duchovné vedenie individuálne, i keď by to rád urobil, pokiaľ mu
kajúcnik dostatočne neodhalil svoje svedomie.
O duchovnom vedení v úzkom ale
i v širokom slova zmysle možno hovoriť iba vtedy, ak dotyčný dostatočne odhalí svoje
svedomie a vedomie. Je potrebné, aby sme svojmu duchovnému radcovi umožnili stretnúť
sa s naším skutočným ja, ako to najlepšie dokážeme. Ak nájdeme dôveryhodnú osobu,
netreba sa báť odhaliť pred ňou i naše falošné ja. Je dobré umožniť nášmu vnútru poznať,
na čo skutočne myslíme, čo skutočne cítime, po čom skutočne túžime, i keď tieto veci
nie sú ani trochu čnostné. Ide o prirodzenú potrebu človeka. Mali by sme svoje motívy
vyjaviť tak úprimne, ako to len dokážeme, ale celkom isto nie hocikomu. Kvalitami
a spôsobom výberu duchovného vodcu sa budeme zaoberať v našom februárovom vysielaní.