Svätý Otec na slávnosť Bohorodičky: Ježiš, Mária a Cirkev patria vždy spolu
Vatikán 1. januára - Mária, Cirkev, pokoj – tieto tri témy dal pápež František do
pozornosti pri svojom prvom eucharistickom slávení roku 2015. V homílii zdôraznil
nerozlučný vzťah Ježiša, jeho Matky a Cirkvi a prítomných pozval prejaviť úctu Božej
Matke opakovaným zvolaním. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky v Bazilike sv. Petra
mala v dnešný deň, ktorý je aj 48. svetovým dňom pokoja, univerzálny charakter. V
niekoľkých jazykoch, vrátane čínštiny, tamilu, poľštiny, španielčiny a ďalších boli
prednášané modlitby za dar pokoja, za tých, ktorí sú prenasledovaní pre svoju vieru,
za úctu k životu a ľudskú dôstojnosť, a za všetky rodiny, predovšetkým za kresťanské
matky a otcov, aby boli vedení Pánom pri výchove detí. Okrem cirkevných predstaviteľov,
diplomatického zboru a veľkého počtu veriacich sa na slávnosti zúčastnili aj detskí
koledníci z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, tzv. Sternsinger.
Plné
znenie novoročnej homílie pápeža Františka:
„Dnes opäť prichádzajú
na myseľ slová, ktorými Alžbeta vyriekla svoje požehnanie Panne Márii: «Požehnaná
si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka
môjho Pána prichádza ku mne?» (Lk 1,42-43)
Toto požehnanie prichádza v kontinuite
s kňazským požehnaním, ktoré Boh odovzdal Mojžišovi, aby ho povedal Áronovi a všetkým
ľuďom: «Nech ťa žehná Pán a nech ťa ochraňuje! Nech Pán rozžiari svoju tvár nad tebou
a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a nech ti daruje pokoj!»
(Nm 6,24-26)
Slávením slávnosti presvätej Bohorodičky Panny Márie nám Cirkev
pripomína, že Mária je prvou, ktorej je toto požehnanie určené. V nej sa toto požehnanie
vypĺňa: skutočne žiadne iné stvorenie nevidelo zažiariť nad sebou Božiu tvár tak ako
Mária, ktorá dala ľudskú tvár večnému Slovu, takže ho všetci môžeme kontemplovať.
Okrem kontemplovania tváre Boha, môžeme ho aj chváliť a oslavovať ako pastieri,
ktorí sa vrátili do Betlehema s piesňou vďaky po tom, čo videli dieťa a jeho mladú
matku (Lk 2,16). Boli spolu, tak ako boli spolu na Kalvárii, pretože Kristus a jeho
Matka sú od seba neoddeliteľní. Je medzi nimi najužší vzťah, ako medzi každým dieťaťom
a jeho matkou. Telo Krista, ktoré je základným kameňom našej spásy (Tertulián), bolo
utkané v lone Márie (porov. Ž 139,13). Táto neoddeliteľnosť je významná aj pre fakt,
že Mária, vyvolená, aby sa stala matkou Vykupiteľa, dôverne zdieľala celé jeho poslanie,
zostávajúc v blízkosti Syna až do konca na Kalvárii.
Mária je tak zjednotená
s Ježišom, pretože mala o ňom poznanie srdcom, poznanie vierou, živené skúsenosťou
matky a intímnym putom so svojím synom. Svätá Panna je žena viery, ktorá urobila priestor
pre Boha vo svojom srdci, vo svojich plánoch. Je tou veriacou, ktorá je schopná prijať
v dare Syna príchod tej «plnosti času» (Gal 4,4), v ktorej Boh, rozhodnutím sa pre
cestu pokory ľudskej existencie osobne vstúpil do brázdy dejín spásy. Preto nemôžeme
pochopiť Ježiša bez jeho matky.
Rovnako neoddeliteľní sú Kristus a Cirkev,
pretože Cirkev a Mária idú stále spolu a toto je práve tajomstvo ženy v spoločenstve
Cirkvi, a nemôžeme pochopiť spásu uskutočnenú Ježišom bez toho, aby sme si boli vedomí
materstva Cirkvi. Oddeľovať Ježiša od Cirkvi by znamenalo zavádzať «absurdnú dichotómiu»,
ako napísal blahoslavený Pavol VI. (porov. Evangeliinuntiandi,
16). Nemôžeme «milovať Krista, ale nie Cirkev, počúvať Krista, ale nie Cirkev, patriť
Kristovi, ale mimo Cirkvi» (tamtiež). V skutočnosti je to práve Cirkev, veľká Božia
rodina, ktorá nám prináša Krista. Naša viera nie je abstraktná idea, alebo filozofia,
ale živý a plný vzťah s osobou: Ježišom Kristom, jednorodeným Božím Synom, ktorý sa
stal človekom, zomrel a vstal z mŕtvych, aby nás zachránil, a ktorý žije medzi nami.
Kde sa môžeme s ním stretnúť? Stretávame sa s ním v Cirkvi, v našej svätej hierarchickej
Matke Cirkvi. Je to Cirkev, ktorá dnes hovorí: ‚Hľa, Baránok Boží‘. Je to Cirkev,
ktorá ho ohlasuje, v Cirkvi Ježiš naďalej koná svoje gestá milosti, ktorými sú sviatosti.
Toto
pôsobenie a poslanie Cirkvi vyjadruje jej materstvo. Ona je skutočne ako matka, ktorá
nežne chráni Ježiša a dáva ho všetkým s radosťou a veľkodušnosťou. Nijaký prejav Krista,
ani ten najmystickejší, nikdy nemôže byť oddelený od tela a krvi Cirkvi, historickej
konkrétnosti Kristovho tela. Bez Cirkvi sa dospeje k zredukovaniu Ježiša Krista na
myšlienku, na morálku, na pocit. Bez Cirkvi náš vzťah s Kristom bude vydaný na milosť
a nemilosť našej predstavivosti, našej interpretácii, našim náladám.
Drahí
bratia a sestry! Ježiš Kristus je požehnaním pre každého človeka i pre celé ľudstvo.
Cirkev tým, že nám dáva Ježiša, dáva nám plnosť Pánovho požehnania. Práve to je poslaním
Božieho ľudu: vyžarovať na všetky národy Božie požehnanie vtelené v Ježišovi Kristovi.
A Mária, prvá a dokonalá Ježišova učeníčka, prvá a dokonalá veriaca, vzor putujúcej
Cirkvi, ona otvára túto cestu materstva Cirkvi a neustále podporuje jej materské poslanie
určené všetkým ľuďom. Jej diskrétne a materinské svedectvo kráča s Cirkvou od samého
začiatku. Ona, Matka Božia, je tiež Matkou Cirkvi a skrze Cirkev je matkou všetkých
ľudí a všetkých národov.
Nech nám táto milá a starostlivá Matka získa Pánovo
požehnanie pre celú ľudskú rodinu. Osobitne dnes, vo Svetový deň pokoja, vzývajme
jej orodovanie, aby Pán daroval pokoj týmto našim dňom: pokoj do našich sŕdc, pokoj
do rodín, pokoj medzi národmi. V tomto roku posolstvo k Svetovému dňu pokoja znie:
«Už nie otroci, ale bratia». Všetci sme povolaní k slobode, všetci sme povolaní byť
synmi a dcérami a každý – podľa tej zodpovednosti, aká mu prislúcha – k boju proti
moderným formám otroctva. Z každého národa, kultúry a náboženstva, spojme svoje sily.
Nech nás vedie a podopiera ten, ktorý sa preto, aby nás všetkých urobil bratmi, stal
naším služobníkom.
Hľaďme na Máriu, kontemplujme Božiu Matku. A chcel by som
vám navrhnúť, aby sme ju spoločne pozdravili, ako odvážny ľud v Efeze, ktorý pred
svojimi pastiermi, vstupujúcimi do chrámu, kričal: ‚Svätá Matka Božia!‘ Aký pekný
pozdrav pre našu Matku... Jedno rozprávanie hovorí, neviem, či je to pravda, že niektorí
spomedzi tých ľudí mali v rukách palice, snáď aby bolo biskupom jasné, čo sa s nimi
stane, ak by nemali odvahu prehlásiť Máriu za Božiu Matku. Pozývam vás všetkých, bez
palíc, aby sme vstali a stojačky ju trikrát pozdravili týmto pozdravom prvotnej Cirkvi:
‚Svätá Matka Božia!‘“