Drahí krajania, posielam
vám všetkým srdečný pozdrav z Večného mesta a žičím vám pokoj a radosť na Sviatky
narodenia Ježiša Krista. Pán mi doprial možnosť zažiť vianočné obdobie alebo aj sviatky
na rôznych svetadieloch, v kresťanských i nekresťanských krajinách, v tropickej horúčave
aj v mrazivom povetrí, na snehu alebo blízko zeleného pralesa, na modernom japonskom
letisku alebo pri zájazde do palestínskej pustatiny pri Betleheme. Všade boli iné
okolnosti, ale aj v nekresťanských krajoch poznajú „narodeniny Zakladateľa kresťanskej
viery“ aspoň z medzinárodne známych piesní, ako je napríklad anglická „Jingle bell“,
alebo svetoznáma „Stille Nacht“ –„Tichá noc“. Cez tieto cestičky sa zvesť o Ježišovi
dostáva, napriek komerčnej konfúzii, do povedomia moderného sveta. Vianoce značia
pre všetkých ľudí čosi tajomné, ba pre mnohých aj posvätné.
Aj na Slovensku
prežívate vianočné sviatky s podobnými pocitmi, ktoré sa stali ľudskými aj pre tých,
ktorým betlehemské Dieťa máločo hovorí. Všetci však cítia, že sú to milé sviatky,
najmä pre rodiny a pre priateľské vzťahy. Značia prelom v každodenných starostiach
a vo všednom zhone. Výmena darčekov má prinajmenej tento význam.
Tajomstvo
Vianoc má však hlbšie korene. Vianoce nie sú pekná, povzbudivá rozprávka pre malé
deti, bájka ako mnohé iné. My si pripomíname historickú udalosť a osobu. Správu o
narodení toho zvláštneho Dieťaťa opísal vzdelaný evanjelista Lukáš vo svojom evanjeliu
ako keby písal nejakú kroniku. Udal podrobnosti, ale nevynechal ani mimoriadne okolnosti,
ktoré sprevádzali túto jedinečnú udalosť, ktorá sa stala v onej historickej noci na
betlehemských pastvinách. Stalo sa to počas súpisu ľudu v celej rímskej ríši, ktoré
nariadil cisár August. Aj mladý pár z Nazaretu, tesár Jozef s manželkou Máriou, sa
vybrali do mesta Betlehema, odkiaľ pochádzali. V návale ľudí nenašli miesto na prenocovanie
a tak sa utiahli von z mesta, do maštaľky pre zvieratá. Tam Mária porodila svojho
syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ. Až potade je to celkom normálny
príbeh dvoch chudobných mladých ľudí.
Tu však sa scéna premení. Neďaleko mesta
sa nachádzali pastieri so svojím stádom. Naraz ich osvietilo svetlo z neba. Nebeský
posol im oznámil veľkú novinu pre celé ľudstvo: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá
bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste (Betleheme) narodil Spasiteľ“.
Anjeli, poslovia z neba, pritom ohlásili, čo to narodenie znamená a že to Dieťa je
Spasiteľ všetkých ľudí, ktorý pre všetkých prináša pokoj, oslobodenie, vykúpenie a
spásu, svetlo a radosť. Preto anjeli oznamovali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi
pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 10-13). Takto Boh vstúpil do našej ľudskej histórie,
nebo zostúpilo na zem, Božie svetlo osvietilo všetky časy.
Lebo betlehemské
Dieťa nie je ako ostatné deti: v ňom sa „Boh stal človekom“; ako hovorí sv. Ján evanjelista,
Božie „Slovo (čiže druhá božská osoba) sa telom stalo a prebývalo medzi nami“
(Jn 1,14). Vtelenie Božieho Syna a jeho narodenie je najdôležitejšou udalosťou ľudských
dejín, je stredobodom celej histórie. Osobu malého Ježiša, ktorého porodila mladá
dievčina z Nazaretu, možno úplne pochopiť len vtedy, keď uveríme, že je to Boží Syn,
ktorý vzal na seba našu, teda ľudskú prirodzenosť a stal sa jedným z nás, vo všetkom
podobný nám okrem hriechu. Priniesol nám vyslobodenie z hriechu, čiže spásu pre všetkých,
ktorí ho prijali alebo prijmú. Ako to hlboko vyjadril sv. Pavol, v Ježišovi „zjavila
sa Božia milosť, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom“ (List Títovi 2,11).
V betlehemskom
Dieťati sa prejavila Božia láska ku všetkým ľuďom, teda aj k nám. V ňom sa aj našej
generácii, aj nám osobne „zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa a jeho láska k ľuďom“,
ako hovorí doslova sv. Pavol (Tít 3,4). Prejavila sa takmer citeľne a viditeľne. Toto
Dieťa nás učí, ako dať náplň a zmysel každodennému klopoteniu i celoživotnej existencii:
ono kladie lásku za vrcholný zákon ľudského spolunažívania, prináša aj dnešnému ľudstvu
pokoj. Pokoj ľuďom dobrej vôle. Pokoj, ktorý pramení v pokoji srdca a svedomia. Božia
láska k nám si vyžaduje našu odpoveď, a to lásku, porozumenie, vzájomné odpúšťanie.
Nie zvady, nie sebeckú chamtivosť, nie závisť ani nenávisť medzi jednotlivcami, ktorá
sa potom šíri medzi skupinami a národmi a stáva sa „zrážkou civilizácií“, ba aj vojnou.
Aj dnes nech je Betlehem mestom pokoja, „mestom chleba“. Nech na svete nebude miesta
pre nepriateľstvo a tým menej pre tanky. Betlehemské Dieťa prináša tento pokoj v ľudskom
srdci. Jedine ono má moc oslobodiť človeka od nenávistí a hriechu, jedine malý Ježiš
je Spasiteľ, Osloboditeľ všetkých ľudí. To Dieťa je aj dnes „knieža pokoja“, lebo
nám prináša pokoj duše, ktorý sa má rozlievať na naše okolie, na rodiny, na dediny
a na celú spoločnosť.
Vo vnútornom pokoji srdca, ktorého prameňom je betlehemské
Dieťa, nájdeme aj my radosť a šťastie. Ak máme ten pokoj, tak nás nerozrušia nad
mieru nijaké ťažkosti. Nájdeme prameň ozajstnej radosti, objavíme aj zmysel Vianoc,
našich darčekov, rodinnej uvoľnenej nálady a dobroty, ktorá sa zmocňuje všetkých nás.
Drahí
rodáci, prebime sa cez pavučinu každodenného materializmu a nájdime cestu k tajomnému
jadru Vianoc. V duchu sa zastavme pred tým nevinným Dieťaťom v jasliach, kde leží
sám vtelený Boh-Láska. V tichom zamyslení otvorme mu srdce, aby sa z jeho srdca mohla
nám preliať do duše láska, odpustenie, pokoj, Naraz všetko ostatné dostane svoj význam
a bude prameňom radosti: aj stromček, aj sviečky, aj dary, aj koledy. Budeme sa nielen
cítiť akosi lepšími, ale nimi aj budeme. Lebo v našich srdciach sa znovu
akoby narodil Boh-Láska. A my tú lásku prejavíme aj k núdznym, ktorí nemajú ani na
tie darčeky a hladujú po ľudskom bratstve.
Betlehemské Dieťa, ako hovorí Ján,
„prišlo k svojim, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať
sa Božími deťmi“ (Jn 1,10).
Drahí krajania, prajem vám všetkým zo srdca požehnané
vianočné sviatky, plné vnútorného pokoja. Nech Vás žehná všemohúci Boh, Otec, Syn
a Duch Svätý!