Pápež František o svojej túžbe zostať sám sebou – rozhovor pre La Nación
Narodeninový 17. december je pre pápeža Františka rovnaký ako každý iný deň. Naznačil
to v nedávnom rozhovore s argentínskou novinárkou Elisabettou Piquéovou pri otázke,
či bude svoje 78. narodeniny sláviť ako v minulom roku v spoločnosti bezdomovcov:
„Bezdomovcov
som nepozýval ja, priviedol mi ich almužník. Bolo to pekné gesto, nie? Tam vznikol
ten mýtus, že som raňajkoval s bezdomovcami. No ja som raňajkoval
s celým personálom domu, a bezdomovci boli pri tom. Je to súčasť
tých folkloristických vecí okolo mňa... Tak ako je to v dňoch,
keď nemám svätú omšu dolu v kaplnke, keďže je to streda, kedy
je generálna audiencia, budeme obedovať spoločne so všetkými zamestnancami
domu. Pre mňa to bude celkom normálny deň, ako všetky ostatné.“
Svätého
Otca, ktorý už v auguste pri návrate z Kórey pred novinármi naznačil, že kalkuluje
aj s tým, že Pán si ho môže o nejaké dva-tri roky povolať, sa argentínska novinárka
priamo opýtala, ako je na tom so silami: „Ako sa cítite? Vyzeráte vynikajúco...“
„Mám
svoje boľačky, a v tomto veku sa boľačky cítia. Som však
v Božích rukách, zatiaľ si stále môžem udržiavať viac
menej dobrý pracovný rytmus.“
Novinárka položila aj otázku,
čo má pápež František najradšej na vykonávaní svojej služby pápeža, a čo má najmenej
rád. Svätý Otec odpovedal takto:
„Jednu vec chcem povedať,
a toto je pravda: pred tým, než som prišiel sem, uberal som sa na dôchodok. To znamená,
že po návrate do Buenos Aires by som bol požiadal nuncia, aby už zostavil terno [návrh
s menami troch kandidátov], aby už koncom roka [2013] nastúpil nový arcibiskup.
Mal som v hlave myšlienku zameranú na spovednice v kostoloch, kam som chodieval
spovedávať. V tom bol aj plán stráviť dva alebo tri dni v Luján
a zvyšok v Buenos Aires, pretože Luján pre mňa znamená veľa
a spovede v Luján sú milosťou.Keď som prišiel sem, musel som
začať so všetkým týmto novým. A to, čo som si vtedy v prvom momente
povedal, bolo: «Jorge, nezmeň sa, buď naďalej sebou samým, veď
zmeniť sa v tvojom veku by bolo smiešne.» Preto som si stále udržiaval to,
čo som robil v Buenos Aires. Aj s chybami, tak ako sa dá predpokladať.Ale uprednostňujem ísťďalej taký, aký som. Evidentne,
prinieslo to so sebou niektoré zmeny v protokoloch, ale nie v oficiálnych protokoloch,
pretože tie starostlivo zachovávam. Ale môj spôsob, akým som sám sebou aj uprostred
protokolov, je ten istý ako v Buenos Aires, inými slovami, to «nezmeň sa»
je mi dobrým rámcom pre život.“ -jb-