Slová pápeža nevidiacim v deň ich patrónky sv. Lucie: Život je na to, aby sa dával

Vatikán 13. decembra - Človek je svetlom do tej miery, v akej je darom pre ostatných. Tieto slová adresoval dnes Svätý Otec nevidiacim a slabozrakým, ktorých prijal na audiencii v deň ich patrónky sv. Lucie. V Klementínskej sále pozdravil napoludnie asi stočlennú skupinu Národnej rady Talianskeho zväzu nevidiacich a slabozrakých. Keďže ide o nenáboženské združenie, pápež František sa v príhovore zameral na ľudské hodnoty, ktoré nám ponúka postava sv. Lucie, panny a mučenice zo 4. storočia. Svätý Otec zdôraznil, že ide o ľudské hodnoty. Lucia ich žila príkladným spôsobom vďaka svojej viere v Krista, avšak sú ponukou pre všetkých:

„Predovšetkým nám Lucia predkladá hodnotu, ktorá je – myslím si – veľmi dôležitá pre vás: odvahu. Bola to mladá žena, bezmocná, ale čelila mučeniu a násilnej smrti s veľkou odvahou, odvahou, ktorá pochádza zo vzkrieseného Krista, s ktorým bola zjednotená, a z Ducha Svätého, ktorý žil v nej. Všetci potrebujeme odvahu čeliť skúškam života. Najmä nevidiaci a zrakovo postihnutí ju potrebujú, aby sa nezavreli do seba, aby nezaujali trpiteľský postoj obete, ale naopak boli otvorení realite, iným, spoločnosti. Aby sa naučili spoznávať a oceniť schopnosti, ktoré Pán dal každému z nich, naozaj všetkým bez rozdielu! Ale to chce odvahu, silu ducha.“

Za ďalšiu hodnotu, ktorú nám ponúka sv. Lucia, označil Svätý Otec skutočnosť, že ona nebola sama, ale patrila k spoločenstvu. V príhovore členom asociácie pápež vyzdvihol asociatívny rozmer života, v dnešnej spoločnosti skutočne nevyhnutný. Radostne sa nasadiť do vytvárania vzťahov, stretávať sa, byť solidárni, zdieľať skúsenosti, spájať sily. Toto všetko tvorí dedičstvo národa.

„Neraz ľudia žijúci s postihnutím alebo znevýhodnením môžu povedať z ich skúsenosti ostatným, že nie sme monády, nie sme stvorení, aby sme sa izolovali, ale aby sme vytvárali vzťahy, dopĺňali sa, pomáhali si, sprevádzali sa, vzájomne sa podporovali. Prítomnosť postihnutých nabáda ostatných utvárať spoločenstvo, dokonca byť spoločenstvom, navzájom sa prijímať s našimi obmedzeniami. Pretože všetci máme schopnosti, ale všetci máme tiež limity!“

Do tretice pápež František poukázal na odkaz Lucie, ktorá nám hovorí, že život je na to, aby sa dával. Hodnota darovania sa je univerzálna, dodal:
„Je to tajomstvo pravého šťastia. Človek sa nerealizuje naplno v tom, čo má, ani v tom, čo robí, realizuje sa v láske, teda v dávaní sa. A toto možno tiež chápať ako tajomstvo mena Lucia: človek je svetlom do tej miery, v akej je darom pre ostatných. A každý človek v skutočnosti je týmto vzácnym darom! Život podľa týchto hodnôt môže aj dnes viesť k nedorozumeniu, je namáhavé ísť proti prúdu, ale to nie je prekvapujúce: svedectvo si stále vyžaduje, aby bolo zaplatené osobne. Dnešná spoločnosť, ktorá veľmi zdôrazňuje osobné práva, riskuje, že zabudne na rozmer komunity a darovania seba samého ostatným. Za toto je ešte stále potrebné zápasiť podľa príkladu a na príhovor sv. Lucie!“ -jk-